Salcburk: Plachetka s Jankovou ve Figarově svatbě a Rihmovo Dobytí Mexika

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Salzburský festival 2015 – na úvod dvakrát Wolfgang

Po dvadsiaty prvý raz stojí na čele direktória Salzburského festivalu Helga Rabl-Stadler. Leto 2015 je však jej premiérovým vo dvojici s umeleckým riaditeľom Svenom-Ericom Bechtolfom, ktorý tak postúpil zo svojej pozície šéfa festivalovej činohry. Štyridsaťštyri slávnostných dní, prešpikovaných lahôdkami operného, koncertného a činoherného umenia, hviezdami najjagavejšieho lesku, ale aj objavenými mladými talentami, sa v opernej sekcii začal až v deviaty deň. Tak ako v minulosti, keď býval spravidla festival otvorený okolo 26. júla. Prvé novo uvedené tituly tohtoročnej sezóny tvorili opery dvoch menovcov – roku 1952 narodeného Wolfganga Rihma a o stodeväťdesiatšesť rokov staršieho Wolfganga Amaeda Mozarta. Dobytie Mexika a Figarovu svadbu som navštívil krátko po ich úspešných festivalových premiérach.

Totálne divadlo Petra Konwitschného
Operné dielo 63-ročného nemeckého skladateľa Wolfganga Rihma v našich končinách síce nepoznáme, no jeho Jakob Lenz, Dionysos a Die Eroberung von Mexico (Dobytie Mexika) sa v ostatných sezónach objavovali nielen v rodnej vlasti autora.Poslednú z menovaných dramaturgia Salzburského festivalu určila ako otváraciu premiéru tohto ročníka. Nebola to náhoda, ba ani žiadne riziko. Nejde o novinku, ale o partitúru, ktorá vznikala v období 1987-1991 a roku 1992 uzrela svetlo sveta v Štátnej opere Hamburg. Sám skladateľ ju žánrovo neoznačil za operu, ale „hudobné divadlo podľa Antonina Artauda“. Samotný názov s dobytím Mexika má pramálo spoločného a to aj napriek tomu, že dve hlavné a jediné dejotvorné postavy, Montezuma a Cortez, sú totožné s udalosťami okolo porážky ríše Aztékov a zabratia územia dnešného Mexika Španielmi. V prípade diela s Rihmovým autorstvom hudby i libreta nie je aztécky panovník Montezuma (ríšu viedol v rokoch 1502-1520) mužskou postavou, ale ženskou. Prostou ženou, konfrontovanou v modernej obývačke s mužom, s ktorým sľubne nadväzuje a za dramatických okolností aj búra vzťah. Obaja sú médiom pre analýzu ženského a mužského princípu, ktoré v tomto prípade nie sú kompatibilné a vedú k deštrukcii. Vzťahov i životov.

Libreto nemá typickú dejovú osnovu, sú to skôr (výstižne povedané dramaturgičkou Bettinou Bartz) „ostrovné monológy v mori orchestrálnych zvukov“. Hoci na javisku sú väčšinou dve hlavné postavy, netvoria typické dialógy. Každá z nich má svoju autentickú vokálno-výrazovú reč, každú z nich – a v prenesenom slova zmysle aj prapôvod rozdielnych pohlaví – podporujú doplnkové postavy bez mien. Sopránovú Montezumu dva ženské hlasy, extrémne vysoký soprán a alt, ktoré majú svoje miesto v orchestri a z neho vychádzajú na pomoc javiskovej hrdinke. Barytónový Cortez je posilnený dvojicou hovorcov, ktorá slovami i rôznymi zvukmi koloruje svet mužskej podstaty. Navyše, v nečakanej chvíli sa z diváckych radov zdvihnú viac než tri desiatky mužov (tzv. pohybový zbor) a zasahujú do výjavu sexuálnych orgií. Jediný skutočný a harmonizujúci dvojspev sa nachádza v závere opery, keď sú už vlastne obe postavy mŕtve. Písaný je na Pazove verše a spievaný je protagonistami a capella.

Rihmovo „hudobné divadlo“ sa opiera o surrealistické vízie francúzskeho medzivojnového avantgardistu Antonina Artauda a ľúbostné verše mexického básnika a esejistu Octavia Paza. Skladateľ z nich utkal zaujímavé a percepčne náročné textové pradivo, ktoré priam pohlcuje a dramaturgicky vedie sugestívna, predovšetkým v rytmoch a v preferencii bicích nástrojov strhujúca hudba. Dirigent Ingo Metzmacher,  zanietený interpret moderny, využil v súlade s predstavou režiséra Petra Konwitschného, nekonvenčný orchestrálny korpus (tvorí ho len 48 hudobníkov) k rozsadeniu hráčov na viacero miest auditória festivalového domu Felsenreitschule. Obaja tvorcovia vnímali tento priestor pre dané dielo ako absolútne ideálny. Aby sa publikum cítilo ako súčasť diania, inscenátori postavili tri podesty (dve postranné a jednu centrálne nad hľadiskom), z ktorých vysunutí hráči (dominancia v perkusiách) vytvárajú spolu s kompaktným orchestrom zvláštny stereo efekt.Navyše, mimo orchestra, po oboch stranách javiska (v tomto prípade vrakoviska áut) sú umiestnené dvoje huslí, ktorých sóla funkčne vstupujú do deja (súcit s osamelosťou Montezumy). Hudobné naštudovanie Inga Metzmachera strhne koordinovanou silou rozmanitých zvukovo-farebných a rytmických variácií, zabezpečovaných s obdivuhodnou bravúrou viedenským Rozhlasovým symfonickým orchestrom ORF. Jedine zborové scény vychádzajú z nahrávky, zapožičanej z madridského uvedenia diela spred dvoch rokov. Zvuková stereo kulisa, tvorená perkusionistami, sprevádza príchod divákov do špeciálne osvetleného hľadiska, meniaceho tváre publika akoby do masiek. Je to vstup do krajiny, očakávajúcej búrku. Tá aj prichádza.

Peter Konwitschny so svojím výtvarníkom Johannesom Leiackerom sa v Rihmovej predlohe doslova našli. Ako tvrdia, sémantizujú hudbu, jej zmysel prenášajú do scénických obrazov. Nešli cestou asociácií plynúcich z názvu diela, či mien hlavných postáv, ale sústredili sa výlučne na vibrujúci konflikt medzi ženou a mužom. Do svetlých farieb ladená obývačka, postavená na vrakovisku áut, v pozadí pôvodné kamenné arkády jazdiarne (v dramaticky zlomových situáciách v rôznych farebných ladeniach) a predovšetkým detailná kresba charakterov – to sú hlavné znaky inscenácie.Konwitschny má všetko premyslené a zdôvodnené, niet drobnosti, ktorá by nezapadala do koncepcie. Od mexického koberčeku, cez tequilu až po symbolický obraz zraneného jeleňa s tvárou ženy (ide o reprodukciu maľby mexickej surrealistickej maliarky Fridy Kahlo). V druhej časti večera Konwitschny šokuje ťažkým pôrodom ženy, zobrazeným vo virtuálnom svete počítačových projekcií, resp. filmu. Zrazu sme v inom svete, mobily, tablety, rozmanité ikony, rozohrávajú sa apokalyptické „vojnové hry“. Aj táto extrémna vizualizácia má oporu v hudbe a tvorí predpolie k tragickému záveru. Obaja mŕtvi spievajú ľúbostný duet. Bez orchestra, v utíchajúcom zvuku.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Rihm: Die Eroberung von Mexico (Salzburger Festspiele 2015)

[yasr_visitor_votes postid="178881" size="small"]

Vaše hodnocení - Mozart: Le nozze di Figaro (Salzburger Festspiele 2015)

[yasr_visitor_votes postid="178884" size="small"]

Mohlo by vás zajímat