Silvestrovský koncert Slovenské filharmonie proběhl ve velkém stylu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Slovenská filharmonie se s rokem 2021 rozloučila Silvestrovským koncertem. Z důvodu pandemických opatření se koncert konal bez diváků a byl přenášen online prostřednictvím webových stránek filharmonie.

Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)
Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)

Je smutné, že vo všetkých okolitých krajinách – v Maďarsku, Poľsku, Česku a teraz už aj v Rakúsku prebiehajú koncerty a divadelné predstavenia za účasti divákov pričom pandemická situácia na Slovensku nie je v porovnaní s nimi výrazne odlišná.

Vo vyprázdnenej Redute sa zmenili aj akustické podmienky. Látky na odevoch, ktoré mávajú diváci zvyčajne oblečené, sú mäkké a pohlcujú časť intenzity zvuku. Bez prítomnosti obecenstva v sále znie orchester o poznanie mohutnejšie.

Koncert prebiehal v situácii výmeny stráží, kedy po 18 rokoch z vedenia Slovenskej filharmónie odchádza jej doterajší šéf Marian Lapšanský, zatiaľ čo nový nástupca nebol Ministerstvom kultúry zatiaľ ešte vymenovaný. Výberové konanie na post riaditeľa už prebehlo a uspeli v ňom dvaja kandidáti.

Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)
Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)

Odchádzajúce vedenie doposiaľ formovalo Slovenskú filharmóniu ako pomerne konzervatívnu inštitúciu, čoho dôsledkom bolo, že nebolo celkom priaznivo otvorené niektorým žánrom. Počuť operetu v Redute bolo celkovo veľmi obtiažne a vytvoriť napríklad celovečerný program len z diel operetných autorov akoby nebolo akceptovateľné.

S očakávanou generačnou výmenou a príchodom nového vedenia do čela inštitúcie je možné predpokladať, že sa môže zmeniť aj pohľad na otázku, čo všetko je v priestroch Reduty vhodné uvádzať a čo už nie. Dramaturgia druhej časti piatkového Silvestrovského koncertu budila dojem, akoby bola prvou lastovičkou.

Prvá časť Silvestrovského koncertu patrila osvedčeným operným velikánom. Po krátkej prestávke však nasledujúci zvyšok programu patril už výberu z viacerých operetných prskaviek. Táto časť mala vyslovene silvestrovský nádych, čo hráči a zboristi zdôraznili aj zvoleným oblečením, karnevalovými okuliarmi, svietivo farebnými parochňami alebo v prípade tenorovej sekcie Slovenského filharmonického zboru aj nadrozmernými žltými kravatami s obrovskými bodkami.

Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)
Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)

Program otvorila predohra k opere Nabucco. Orchester hral veľmi kultivovane a precítene. V časti, ktorá neskôr vo Verdiho opere zaznie ako Zbor Židov, dirigent Peter Valentovič nechal v pomalom tempe výrazne vyniknúť majestátne veľké legátové oblúky. V nasledujúcom zbore Cigánov z 2. dejstva Trubadúra som sa nemohol ubrániť pocitu, že zvuk “kovadliny” predstavujúcej údery kováčov kujúcich železo zaznieva inokedy o niečo výraznejšie, v tomto prípade však akoby zostal viac v úzadí.

Po odznení zboru patrilo javisko výstupu z prvého dejstva Verdiho Traviaty a árii Violetty, v podaní vo filharmónii debutujúcej Evy Bodorovej. Tá začala opatrne, aby však už o pár taktov neskôr rozvinula svoj zvučný soprán v plnej kráse. Jej tmavší okrúhly zamatový hlas znel mäkko a vrúcne v lyrickejšom úvode a kovovo pevne a prierazne vo veľkolepom závere. Výšky vyspievala s ľahkosťou a s veľkou rezervou. V behoch bola pružná a presná.

Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert – Eva Bodorová, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)
Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert – Eva Bodorová, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)

V Slovenskom národnom divadle len nedávno obsadzovali sólistky pre premérovú produkciu Traviaty. Pri počúvaní Evy Bodorovej som sa po celý čas nemohol ubrániť dojmu, že takto nejako by asi mohla znieť ideálna Violetta.

Vstup tenoristu Odreja Šalinga pôsobil o niečo iným dojmom priamo v sále Reduty a inak potom znel na zázname z koncertu z online archívu. V sále jeho hlas nemal dostatočný objem, čo ale na zázname nie je cítiť. Vo vyšších tónoch na svoj aparát neúmerne tlačil a najvyšší tón bol úplne mimo jeho komfortnej zóny – spievaný nadoraz a bez rezervy.

Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert – Ondrej Šaling, Peter Valentovič, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)
Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert – Ondrej Šaling, Peter Valentovič, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)

Nasledoval valčík z druhého dejstva Eugena Onegina “Vot tak sjurpriz” so Slovenským filharmonickým zborom. Tento kúsok majú zboristi čerstvo v krvi – a nielen valčík, ale celého Eugena Onegina – nakoľko minulý rok účinkovali v aktuálnej produkcii tejto opery vo Viedni. V účinkovaní mali pokračovať aj tento rok, ale bohužiaľ do celkovej situácie nepriaznivo zasiahla pandémia koronavírusu práve v najnevhodnejšom čase a účasť našich zboristov bolo potrebné zrušiť.

Vot tak sjurpriz” však vo Viedni znie inakšie, než ako ho poňal Peter Valentovič. Pod jeho vedením znel oveľa tanečnejšie. Rytmus bol natoľko dominantným prvkom jeho uchopenia kompozície, že ešte aj sám Valentovič sa pri dirigovaní vlnil v tanečnom opojení, čo bolo výrazne nákazlivé.

Táto verzia sa mi pravdu povediac páčila oveľa viac, ako viedenská. Škoda len drobného zaváhania v sekcii primov v jednej z medzihier.

Nasledovala ária “Le Fleur que tu m’avais jetée” z Bizetovej Carmen. Prekrásnu áriu zaspieval Ondrej Šaling s citom a nehou, v úvode však ani teraz nepôsobili jeho tóny celkom pevne. Záver však vygradoval veľmi efektne a s vnútornou istotou, takže výsledný dojem bol nakoniec celkom presvedčivý.

Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert – Peter Valentovič, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)
Slovenská filharmonie: Silvestrovský koncert – Peter Valentovič, 31. prosince 2021 (foto Alexandr Trizuljak)

Camille Saint Saëns a jeho Bacchanalia z 3. dejstva opery Samson a Dalila je postavená na kontraste striedania európskej a orientálnej hudby. Valentovič v tomto kúsku znovu ukázal, že jednou z jeho najsilnejších stránok je schopnosť voľby správneho tempa. Samozrejme – slovné spojenie “správne tempo” by mohlo byť písané aj v úvodzovkách, pretože to čo je správne je len pocitovou záležitosťou vnímanou vyslovene subjektívne. Valentovič má však neuveriteľnú schopnosť voliť práve také tempá, ktoré – podľa môjho subjektívneho názoru – skladbe umožnia najlepšie vyznieť. A verím, že takto ideálne konvenujú nielen mne. Skladba v jeho naštudovaní vygradovala vo veľkolepom, zvukovo mohutnom finále.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


4 4 votes
Ohodnoťte článek
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments