Skvělý dramaturgický počin v Ostravě

  1. 1
  2. 2

Ostravský Anjel: symbolistické defilé pod dohľadom tajných

Od tohto štvrtka je vyplnené ďalšie biele miesto na pomyselnej mape nehraných opier na česko-slovenských scénach. V kompletnom rozsahu a v ruskom origináli zaznel prvýkrát od svetovej premiéry v Ostrave Prokofievov Ohnivý anjel. O histórii vzniku opery, ktorú skladateľ za svojho života na javisku nikdy nezažil, sme písali tu. Hoci sa opera opiera o literárneho dielo jedného z významných predstaviteľov ruského literárneho symbolizmu, dielo samotné sa so všetkými princípmi umeleckého smeru nestotožňuje. Brjusovov roman à clef vyvracia jednu z teoretických premís symbolizmu – ideu, že symbol je nástrojom oscilujúcim medzi vnútornou a vonkajškovou realitou – a takisto sa kriticky stavia k vlastnosti symbolizmu transformovať pozemskú lásku na lásku nadzemskú, teda nadzmyslovú. Veľmi zjednodušene povedané, je Brjusovov román do istej miery karikovaním (parodovaním) symbolizmu. A Prokofievova opera je zase do určitej, nemalej, miery parodovaním Brjusova. Napríklad Ruprecht, vykreslený spisovateľom ako sebaistý a neohrozený bojovný rytier, sa u Prokofieva potkýna od jedného stavu zmätenia k ďalšiemu a okultný praktik Agrippa, v románe biely mág, je v opere len šarlatánom usvedčovaným zo stykov s čiernou mágiou. Pri konfrontácii románu s libretom opery nájdeme tiež nemalú eradikáciu nadzmyslových zážitkov. Renatina túžba pochopiť pravdu o jej víziách z detstva ju doženie do nevyhnutného konca. Spirituálne naplnenie podľa Prokofieva nespočíva v premene mimozmyslovej lásky v zmyslovú, ale v dosiahnutí harmónie tela a ducha. A preto musí Renatu snaha nájsť svojho anjela v materiálnej podobe, teda nahradiť duchovný zážitok telesným, v danom čase a v daných pomeroch priviesť do rúk inkvizície.Libreto, ktoré si Prokofiev sám upravil, osciluje medzi fikciou, legendou a realitou. Toto prelínanie, spolu s posunom dramaturgického ohniska opery až k surrealizmu, stvárnil Jiří Nekvasil koncentrátom expresionistických a symbolistických výrazových prostriedkov. Takáto výrazová prekomponovanosť vytvára bizarné kombinácie, či už ide o čistotu historických detailov (stredoveký súboj pomocou laserových prstencov), línie kostýmov (stredoveký odev Glocka verzus nadčasový odev Renaty) alebo divadelného vyjadrovania (hrané divadlo kontra bábkové). Neustále striedanie odlišných mikroscén ale pri vopred danej absencii výrazných scénických momentov opery funguje ako prvok, udržiavajúci pozornosť diváka (či už s negatívnym alebo pozitívnym vnímaním takejto réžie). V prípade svetelných rámp, použitých opakovane „bez ladu a skladu“ však platí, že menej je niekedy viac. Okrem prirodzenej dejovej linky opery, v duchu skladateľovho zámeru, režisér pridáva ešte jednu paralíniu, v duchu skladateľovho života: prítomnosť ruskej tajnej polície, ktorá sa ako reprezentant štátnej správy po revolúcii snažila vymýtiť akékoľvek prejavy náboženstva či „paranormálnych“ javov a ktorá výrazne komplikovala aj Prokofievov osobný život. A tak sa v niekoľkých obrazoch stretávame s tajnými príslušníkmi polície, a to tam, kde je prítomné niečo iracionálne: v scéne veštenia, u Mefistofelových kúskov aj pri záverečnom inkvizičnom súde.Scéna prvého dejstva len náznakovito, dvomi lôžkami, približuje prostredie stredovekého hostinca, ktorý Ruprecht hodnotí horšie, než najhorší americký salaš, hoci luxusný vzor použitej dekorácie svedčí skôr opačne. Schopnosti chiromantie, geomantie, katapromantie a ďalší okultný folklór, ktorým je libreto prikrášlené, stelesňuje veštkyňa v podobe egyptskej bohyne Bastet. Čeľadín s vidlami a hrubými spôsobmi vnáša do inak komického výjavu v hostinci určitú podlinkovú drsnosť, predzvesť neblahého konca hlavnej hrdinky.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Prokofjev: Ohnivý anděl (NDM Ostrava)

[yasr_visitor_votes postid="153254" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments