Slovenská filharmonie: Schnittke, Szymanowski a Beethoven

Huslista, speváčka a herec na koncerte v Redute 

Čím viac sa blížime k záveru koncertnej sezóny, tým väčšiu experimentáciu si filharmónia dovolí. Nie je u nás bežným zvykom, aby počas jedného koncertu boli v rôznych skladbách prezentované sólistické schopnosti hudobníka, speváka a herca. Je to lavírovanie na tenkom ľade – konzervatívnym návštevníkom sa tento prístup páčiť nemusí a nových divákov to zase nemusí osloviť. V prípade Reduty však platí – ovca je celá aj vlk sýty. Do prvého letného mesiaca vstúpili dobrým spôsobom.

V úvodnej skladbe sa pod taktovkou šéfdirigenta Emmanuela Villauma predstavilo najväčšie zastúpenie (nechýbala elektrická gitara a časť perkusií obohatená o niekoľkých hráčov). Hudba k filmu Majster a Margaréta je jedným z posledných diel ruského skladateľa Alfreda Schnittkeho na poli filmovej hudby. Rovnomenný román napísal Michail Bulgakov a je kritikou stalinovského režimu. Schnittke a Bulgakov sú ideálnymi spolupracovníkmi. Diele nájdeme veľa groteskných a sarkastických pasáží. Vznikajú tak, že si požičiava melódie slávnych skladieb iných skladateľov a konsoliduje ich do jedinej melódie (štýl je známy v angličtine ako polystylism, ktorého najznámejším predstaviteľom bol práve Schnittke). Bulgakovo posolstvo knihy je ľudia sa nikdy nezmenia, a Schnittke hovorí to v hudbe to isté. Orchester túto hru na grotesku s vážnou tvárou pochopil veľmi dobre a preto sme boli svedkami v plnej paráde zahraného napríklad Ravelovho Bolera – ktoré však znelo rozladene a parodicky. Orchester dielo zahral úplne rovnako, ako keby v tej chvíli hrali originálnu skladbu, pritom sa ale nedalo ubrániť pocitu, že toto nemôžu myslieť vážne. Výborná inotaj a rovnako navodenie atmosféry na ďalší program.O Koncerte pre husle a orchester č. 1 od Karola Szymanowského sa vyjadril poľský filológ Tadeusz Zieliński takto: „Hudba prvej časti môže byť opísaná v najvšeobecnejšej rovine ako rozprávková fantázia; hudba v druhej je lyrická a vášnivá, v tretej časti je akýmsi druhom scherza. Štvrtá je jemné, upokojujúce nokturno, a posledná, piata časť obsahuje sólovú kadenciu, v ktorej prináša syntézu všetkých predchádzajúcich fáz.“

Sólistom druhej skladby koncertu v Redute bol umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala Ewald Danel. Takmer šesťdesiatročný huslista patrí k najlepším, akých na Slovensku máme. V Slovníku slovenského koncertného umenia sa o ňom môžeme dočítať, že „vo všetkých postoch, ktoré Danel zastával, sa jeho interpretačné majstrovstvo ďalej rozvinulo a stalo podnetom pre jeho umeleckých partnerov.“ Vidieť to bolo na umelcovej vynikajúcej komunikácii s orchestrom a dirigentom – priestoru pre komunikačnú deviáciu nebolo, nástupy boli do bodky presné a technická úroveň hry tradične veľmi profesionálna. Aj dirigent Villaume si uvedomoval kvalitu sólistu. Koniec-koncov, bol to on, kto prvý po dohraní zakričal bravó.Lamoral, gróf Egmont (1522–1568), bol historickou postavou zvečnenou v Goetheho tragédii z roku 1788. Egmont, holandský šľachtic, bol na jednej strane lojálnym voči Filipovi II. zo Španielska, na druhej strane horlivý oponent represívnych opatrení, ktoré na Holandsko uvalil španielsky režim. Egmont bol nakoniec zajatý nepriateľmi a o hlavu kratší ako zradca za to, že baviť také vysoké morálne zábrany.

Beethovenova predohra je úplne vhodná pre dobrodružný ráz príbehu. Začína s desivým unisono a potom pokračuje v f moll; melodické vlnenia dychových nástrojov a prvých huslí sú postupne zachytené violončelami, ktoré rozvíjajú tému do nepokojného allegra, a to do stratena. Druhou témou je durová verzia tajomných akordov, ktoré počujeme v úvodných taktoch. Sonáta ako vojak v prvej línii razí cestu až po rekapituláciu. V nej sú vtieravé akordy druhej témy prerušené jemnou moduláciou v drevených dychových nástrojov. Z nich sa vyvinie coda v F-dure, s dejovou líniou opisujúcou strhujúce vojenské víťazstvo, s pikolami a dychovými nástrojmi, úplne rovnaká coda, ktorá uzatvára slávu Beethovenu 5. symfóniu.

Vybrané časti diela predniesol herec, ktorého skôr poznáme z komediálnych žánrov – Boris Farkaš. Pre návštevníkov, ktorí tohto herca poznajú iba z jeho účinkovania v televízii, bolo isto potešením, že v dráme zo seba dokáže Boris Farkaš vydať rovnako veľa energie ako v komédii. V dvoch krátkych piesňach sa predstavila v Egmontovi aj sopranistka Eva Hornyáková, ktorá je členkou súboru SND.Technicky veľmi jemne zaspievala vysoké tóny, ktoré následne rozvinula do dynamicky farebnejších odtieňov, a to sa k dramatickému Goetheovmu príbehu hodilo. Frázovanie v nemčine sopranistke takisto nerobí problém a celý jej výkon patril k vrcholovým zážitkom koncertu.

Jeden z posledných orchestrálnych koncertov vo filharmonickej sezóne patril teda Ewaldovi a Geothemu. Dramaturgický výber diel je výborný a Reduta stále prekvapuje novými kombináciami, ktoré sa nedotýkajú hudby samotnej alebo jej období, ale témy (atmosféry). Pre fajnšmekrov nemusí byť táto popularizácia príjemná, akékoľvek pochybnosti však zaženie celkový dojem a radosť z peknej hry. V tomto koncerte určite.
Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Schnittke, Szymanowski, Beethoven
Dirigent: Emmanuel Villaume
Ewald Danel (husle)
Eva Hornyáková (soprán)
Boris Farkaš (hovorené slovo)
Slovenská filharmónia
4. a 5. júna 2015 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

program:
– Alfred Schnittke: Majster a Margaréta, suita z filmovej hudby (úpr. Franz Strobel)
časti: Majster a Margaréta (II), Voland, Foxtrot, Tango, Marcia funebre, Predohra. Ravelovo Bolero, Majster a Margaréta (III)
– Karol Szymanowski: Koncert pre husle a orchester č.1, op. 35
– Ludwig van Beethoven: Egmont, op. 84, hudba k tragédii J. W. Goetheho (preložil Milan Richter)
časti: Predohra, Pieseň, Medzihra I., Medzihra II., Pieseň, Medzihra III., Medzihra IV., Klárkina smrť, Melodráma, Symfónia víťazstva

www.filharmonia.sk

Foto Alexander Trizuljak