Baletní panorama Pavla Juráše (64)

Tentoraz:
– Udalosť roku: 13. ročník festivalu Dance Open. V Petrohrade sa predstavia: Complexions Contemporary Ballet, Malandain Ballet Biarritz, Dutch National Ballet
– Svetové baletné hviezdy v čele s Natáliou Osipovou budú súťažiť o International Ballet Award Dance Open
– „Edward měl oči furt na mně“, Jiří Jelínek z Austrálie i s fotogalériou
***

Už nemožno ďalej posúvať informácie o jednom z najslávnejších baletných festivalov sveta, na čele ktorého stojí choreograf Vasily Medvedev, dobre známy i českému divákovi inscenáciami (napríklad Onegin Národné divadlo Praha, Luskáčik, Korzár Národné divadlo Brno). 13. medzinárodný baletný festival Dance Open 2014 sa bude tento rok konať za necelý mesiac: od 23. do 28. apríla na javisku Alexandrinského divadla v Petrohrade. Festival tento rok ponúka celkom mimoriadny program, originálne koncipovaný od veľkolepo obsadeného galakoncertu až po súčasný moderný tanec. Po prehľade festivalových akcií a predstavení zaletíme až do austrálskeho Perthu za Jiřím Jelínkom. Český balet mimo Česko je tiež svetový, akurát o tom málo vieme. Festival zahŕňa rekordný počet premiér. Úvodnú časť tvorí program vytvorený špeciálne pre Dance Open od slávneho súčasného choreografa Dwighta Rhodena a popredného amerického baletného majstra Jaea Man Joo. Súbor Complexions Contemporary Ballet (USA) sa predstaví tromi dielami, z ktorých dva budú mať svoje európske premiéry: Recur (2013), tanečná meditácia o emocionálnom svete človeka a Innervisions (2013), contemporary performance, ku ktorému hudbu napísal Stevie Wonder. Tieto diela sú na programe 23. a 24. apríla.

Dlho je očakávaná v Petrohrade premiéra Magifique, baletu postaveného na hudbu Petra Iľjiča Čajkovského od renomovaného choreografa Thierry Malandaina, ktorú zatancuje jeho baletný súbor: francúzsky neoklasicistický Malandain Ballet Biarritz. Balet je dostupný aj na DVD. Rozprávkový svet, vnímanie prostredníctvom detských očí sa odráža v obsahu, rovnako ako v názve baletu (mix slov Magique a Magnifique) a odhaľuje nové dimenzie zmyslu tohto slova i toho, čo je za ním. Milovníci biarritzkého súboru budú môcť vidieť predstavenie 26. apríla.

Pravdepodobne jedným z najzaujímavejších akcií festivalového týždňa bude skutočne unikátny gala – večer Hansa van Manena – Master of Movement. Pôvodný program je tiež vytvorený špeciálne Manenom pre Dance Open festival. Dramaturgicky veľkoryso koncipovaný večer obsahuje najlepšie diela z minulých rokov. Niektoré z nich sú dobre známe nielen v Rusku, zatiaľ čo iný – špeciálny balet pre festival Corps bude len po jednom skúšobnom marcovom predstavení v Amsterdame. Je to jednoaktový balet hudobne sprevádzaný sólovou harfou, naživo využitou na scéne. Toto nové dielo vynikajúceho holandského choreografa, smelo možno povedať žijúcej legendy, bude vrcholom komponovaného večera. Hostia a obyvatelia Petrohradu majú možnosť vychutnať tvorivé diela Hansa van Manena v dokonalom predvedení jedného z najuctievanejších a najzaujímavejších baletných súborov na svete – Dutch National Ballet (Het Nationale Ballet) 27. apríla. So súborom sa predstaví aj prvý sólista, Slovák Jozef Varga.

Na záver nechýba gala hviezd – 28. apríla. Medzinárodný baletný festival Dance Open vyvrcholí a na rad príde tradičný koniec s Gala so svetovými baletnými hviezdami. Mená tanečníkov hovoria sami za seba: James Stout, Igone de Jongh (Dutch National Ballet), Melissa Hamilton, Eric Underwood (Royal Ballet, Covent Garden), Silvia Azzoni, Alexandre Riabko (často som ich spomínal v sérii článkov o Neumeierovi), Thiago Bordin (Hamburg Ballet), Misty Copeland (ABT) a mnoho ďalších. Ruské baletné hviezdy sa budú tiež podieľať na veľkom gala. Medzi nimi sú Viktoria Tereshkina (Mariinske divadlo), Kristina Kretova a Semyon Chudin (Bolšoj balet). Zvláštnu hrdosť môžeme cítiť, keď sa na festival už po druhýkrát (potom, čo získali aj Dance open Award – cenu za najlepšie dueto) vracajú Jiří a Otto Bubeníček. Medzi baletnými majstrami, ktorí dávajú tréningy pre hosťujúce tanečné celebrity, nechýba opäť Stanislav Fečo, ktorý je žiadaným baletným pedagógom a hviezdy jeho tréningy milujú. Priestor dostali i mladí tanečníci, ktorí stoja za pozornosť: Jon Vallejo, Sarah Michelle Murawski (Semperoper Dresden).

Medzi účinkujúcimi stojí v žiarivom strede primabalerína Natalia Osipova, Anna Tsygankova, Matthew Golding (nová hviezda kráľovského baletu v Londýne), Iana Salenko, Joseph Gatti alebo obľúbený tancujúci zázrak Sergei Polunin. Veľký zástoj umelcov z Covent Garden má svoje opodstatnenie. Rok 2014 je totiž rokom rusko-britským. Preto veľký priestor na gala dostanú aj výborní minulí i súčasní britskí choreografi: Kenneth MacMillan, David Dawson a Wayne McGregor. Vedľa nich napríklad John Neumeier.

Festival pokračuje aj v tradícii rekonštrukcií neznámych či zabudnutých choreografických diel. Jedným z vrcholov gala bude bezo sporu uvedenie baletu Modrofúz Máriusa Petipu na hudbu Petra Schenka z roku 1896. Tento balet nebol už nikdy viac uvedený v porevolučnom Rusku. Diváci budú mať možnosť vidieť Grand pas electrique, ktoré pripravuje Vasily Medvedev z dochovaných fragmentov v interpretácii hviezd Boľšoj baletu: Kristiny Kretovej a Semyona Chudina. Kostýmy podľa pôvodných návrhov Vševoložského rekonštruuje Ekaterina Galanovova. Scéna pochádza z roku svetovej premiéry od Konstantina Ivanovova. K skúškam tohto diela prvá dnešná fotogaléria.

Okrem predstavení nechýba vzdelávací program, ktorý je nevyhnutnou súčasťou Dance Open a jeho zvláštna misia umožňuje každoročne viac než stovke študentov z tanečných škôl z celého sveta, aby sa zúčastnili majstrovských kurzov u najlepších učiteľov z Akadémie ruského baletu a zo sveta baletných hviezd. Vlani vyučovala napríklad Yulia Makhalina (brnianske publikum si spomenie na jej fantastickú Umierajúcu labuť), či Stanislav Fečo. Majstrovské kurzy sa budú konať od 23. apríla do 28. apríla.

Záverom po rozsiahlom programe festivalu je International Ballet Award Dance Open, ceny, ktoré udeľuje exkluzívna medzinárodná odborná porota, cena, ktorá oslavuje v tomto roku svoje piate výročie. Napriek svojej relatívnej mladosti bola cena uznaná i medzinárodne ako relevantný dôkaz kvality a umenia tanečníkov. Vlani hlavnú cenu získala Lucia Lacarra. Cena má nádherný design, je to krištáľová replika sochy vytvorenej v roku 1913 Borisom Fredmanom – chodidlo legendárnej Anny Pavlovej. Predsedom poroty po Natálii Makarovej je Hans van Manen. Makarová stála nielen pri zrode a od počiatku festival propagovala, ale bola aj predsedníčkou poroty. Bohužiaľ umelkyňa, ktorá dlhodobo žije v Spojených štátoch, sa nemôže zúčastniť. „To je veľmi dobré riešenie (pozn. red.: myslí Hans van Manen), pretože ho rešpektuje celý tanečný svet. Prajem obrovský úspech festivalu a pamätajte, že som dušou vždycky s vami!“, odkázala primabalerína. V porote vedľa van Manena zasadnú: napríklad legendárny tanečník a súčasný riaditeľ Wienerstaatsballetu Manuel Legris, Vladimir Malakhov z Berlína, Igor Zelensky – budúci riaditeľ Mníchovského štátneho baletu, Boris Eifman či Sergej Filin.

Slávnostné Dance Open ocenenia sa budú udeľovať 28. apríla v prekrásnej mramorovej sále Ruského etnografického múzea. Niektoré programy natočí aj ruská televízia. Vlani Arte natočilo o festivale veľký dokument. Po predstaveniach sa konali stretnutia vo foyer s choreografmi a diváci si mohli nechať podpísať na pamiatku program. Celá atmosféra festivalu vďaka nádhernému miestu kde sa koná je jedinečná. Je to zásluha umeleckého riaditeľa Vasilyho Medvedeva, ktorý festival založil a umelecky ho vedie tak, aby vždy priniesol nové podnety, vybral z bohatej úrody umeleckých počinov z celého sveta to najlepšie. Napríklad vlani hosťoval na festivale baletný súbor Semperoper z Drážďan alebo práve Slovinský národný balet, ktorý v choreografii Edwarda Cluga predviedol k jubileu Svätenia jari svoju verziu pre 21. storočie. Medzinárodnú publicitu a hmotnú istotu priniesla festivalu Ekaterina Galanova, ktorá so svojím tímom bdie nad organizáciou, PR a pohodlím umelcov v tomto technicky, logisticky a organizačne náročnom, mimoriadnom projekte. O vlaňajšom ročníku Opera Plus som podrobne referoval v trojici článkov pod názvom Pryč z Česka (tu 1, 2 a 3).

Predstavenia sa tento rok konajú v Alexandrinskom divadle. Na nádhernom priestranstve, ktoré ohraničuje Nevský prospekt, šedivá iónska fasáda Ruskej národnej knižnice, stojí táto úchvatná Rossiho stavba. Jeho fasádu zdobí stĺpová lodžia, ktorej dominuje socha Apolóna na voze a dve niky po stranách, ktoré ukrývajú sochy múz: Terpsychoré a Melpomené. V divadle sídli hlavne činohra a história divadelnej spoločnosti siaha až do roku 1756, čo z nej robí najstarší ruský súbor. Svoje prvé prevedenia tu mal Gogoľov Revízor v roku 1836, ktorý spôsobil senzáciu a svoju premiéru tu mala Čechovova Čajka, ktorá naopak prepadla, takže Čechov nenápadne zmizol a stratil sa v dave na Nevskom prospekte.Keď budete na predstavení, stojí za to divadlo obísť. Zozadu totiž k nemu ústi slávna ulica v Petrohrade od toľko skloňovaného architekta Rossiho: Zodčevo Rossi. Je to nielen architektonicky najdokonalejšia ulica, proporčne absolútne vyvážená, ale má aj svoj špecifický význam. Smerom od divadla na ľavej strane sa nachádza oná slávna škola, pojem, mýtus? Baletná škola Agrippiny Vaganovej, o ktorej som na jeseň veľa písal v súvislosti so škandálom ohľadne výmeny riaditeľov a príchodom kontroverzného Nikolaya Tsiskaridzeho. Keď si uvedomíte, že nielen touto ulicou, ale aj mestom kráčal Nižinsky, Karsavina, Pavlova, Ďagilev, Bakst, Benois, Fokin, Vaganova, ktorá vychovala celú generáciu umelkýň ako Semenova, Vecheslova, Balabina, Ulanova, Dudinská, Shelest, Jastrebova, Plisecka, Osipenko, Kurgapkina, Petrova, Moiseeva, Kolpakova, chodil tu Nurejev, Baryshnikov… Dnešné baletné hviezdy, čo viac si priať? Samozrejme slávni skladatelia, spisovatelia, maliari. Vidíte námestie Senný trh, kde na konci Zločinu a trestu pokľakol Raskolnikov. Skutočne jedinečný festival, ktorý ťaží z dôkladnej znalosti a hľadania kvality, nielen pozlátky, oslavuje tradíciu, ktorá nie je mŕtva ale živá a skutočných tvorcov, géniov a interpretov inšpiruje k mimoriadnym dielam.
***

Vo svete ešte zostaneme. A zamierime až k protinožcom do Austrálie. Galéria sa dnes pristaví pri Jiřím Jelínkovi, ktorý je členom West Australian Ballet Perth. V poslednej dobe dostal dve mimoriadne úlohy. Prvú v balete Edwarda Cluga (dnes Clug už druhýkrát) Radio & Juliet a druhú v Mono Lisa Itzika Galiliho. Cluga som spomínal podrobne i pred rokom, keď na festival Dance Open bol pozvaný celý jeho súbor z Mariboru, kde je zároveň šéfom. Clug má za sebou už niekoľko mimoriadnych inscenácií, ktoré boli ovenčené cenami a prekročili zdanlivé regionálne hranice Slovinského národného divadla v Maribore. Pre Maribor choreografuje už od roku 1996. Prvý balet Babylon pripravil spolu s Tomasom Pandurom, dnes ďalším renomovaným umelcom tejto proveniencie. Nasledovalo celovečerné Tango. V roku 2003 sa vrátil do Mariboru už ako baletný šéf. Nasledovali balety Bachelorette (Ľubľana), Solo for Two Chairs (Nagova), Architecture of Silence (Maribor, Ľubľana), Sacre du temps (Tilburg), Pret-a-porter (Maribor), 4 Reasons (National Ballet of Portugal), Pocket Concerto (Stuttgart), Europe Today, Roses for Anne Teresa / Football Stories (East West Theatre Company). Balet Radio & Juliet je z roku 2005 a mal premiéru v Maribore.

Itzik Galili, autor slávneho dueta Mono Lisa, nie je neznámy už ani v Česku. V Brne uviedli prvýkrát v republike jeho choreografiu, jeho balet Six. Bol to jeden z najlepších počinov Lenky Dřímalovej. Izraelský choreograf má od roku 1991, kedy sa presťahoval do Holandska, za sebou už viac než šesť desiatok choreografií. Je stálicou prestížnych svetových baletných scén (napríklad: Les Ballets de Monte Carlo, Batsheva Dance Company, Bayerisches Staatsoper Mníchov, Dutch National Ballet, Les Grands Ballets Canadiens, Nederlands Dans Theater II, Royal Finnish Ballet, Rambert Dance Company, Scapino Ballet alebo Stuttgart Ballet a ďalšie.

Dnes máme Jiří taký krátky rozhovor k vašim dvom novým predstaveniam. Radio and Juliet a Mono Lisa. Vy ste tých moderných choreografov a ich baletov absolvoval nespočetne. Ako vás zaujal relatívne mladý Edward Clug so svojim baletom?

Byl jsem z toho a pořád ještě jsem úplně nadšený! Edward byl skvělý, měl k nám výborný přístup je přirozený a opravdový. Neměli jsme na to moc času, akorát dva týdny a šli jsme na jeviště. Je to dlouhé přes padesát minut, hodně materiálu a hlavně dost rychlé. Takže ty zkoušky byly dost intenzivní, od rána do večera šest dnů v týdnu. A já jelikož jsem dělal Romea, kterého si na sebe Edward sám postavil. Edward měl oči furt na mě. Až moc! (smiech)

On má vždy také veselé názvy, ktoré sú vlastne slovnou hračkou. Má okrem toho, že je balet na hudbu Radiohead, ešte iný význam ten názov, odhalili ste niečo na skúškach?

Je to balet, kde je šest tanečníků a jedna tanečnice, Julie. Je to inspirované příběhem Romea a Julie a je tam například maškarní bál (jakoby) a duety, ale tanečníci se neustále střídají v různých variacích, během bálu všichni mají s Julií malý duet, až na Romea, který s ní má duet po bálu a tam si myslím, že jsou si diváci teprve jistí, kdo je Romeo. A to je téměř na konci baletu. Takže je to dost na vlastní interpretaci. Pokud to člověk vidí jen jednou (což nestačí), tak z toho „příběhu“ může být i dost zmatený. Každopádně je to fantastické tancování na skvělou muziku a určitě to bude v mých vzpomínkách patřit k nej modernám, co jsem kdy tancoval. A doufám, že to nebylo naposled. (smích) Je tam i místy mluvené slovo a mně zůstala v paměti poslední věta, co Lorenzo řekne během svatby „…more productive, like a pig…in the cage. On antibiotics!“ Takže je to k dnešní době myslím dost směrované.

Máte tam dva mimoriadne duetá, zaujímavý je koniec, kde tancuje len Júlia a vy ležíte. Nie je nakoniec pre tanečníka na konci baletu také ležanie ťažšie než náročné dueto?

Právě že ležení po náročném duetu na jevišti je nejlepší maaan! (smiech) A hlavně když tancujete venku a koukáte se přitom na hvězdy. Na to jsem se těšil každé představení, no fakt! (smích) Akorát mi po chvíli začaly svítit do očí reflektory, a tak jsem radši zavřel oči, abych nerozptylovat Julču. (smích)

V Mono Lisa Galiliho je opäť zaujímavý názov. Súvisí ten balet nejako s Monou Lisou? Čomu sa názov podobá?

Mono Lisa je taky slušná makačka. V podstatě takový Work Out víc než tancováni. Osm minut se nezastavíte. A s Monou Lisou to nemá společného nic, sorry. (smiech)

To dueto je veľmi pôsobivé, osem minút rastie a rastie. Tak ma napadlo, má nejaký hlbší význam to, že si v polovici vyzlečiete to tričko? (smiech)

Nemá to význam a to tričko choreograf zrušil, takže jsme si ho nakonec nesvlékali. Bohužel s ničím vás nepotěším. (smiech)

Čo vás ešte čaká do konca sezóny s West Australian Ballet Perth?

Dneska jsem začal zkoušet Giselle. Albrechta, jak mu všude říkají. Naposled jsem ho tancoval v Národním v Praze, to jsme mu říkali
Albert (smiech), to mi bylo dvaadvacet, takže teď si ho střihnu po čtrnácti letech…  (smiech) To bude moje poslední věc s West Australian Ballet a přesouvám se jinam… Zatím nevím kam. (smiech)

Tak snáď si Jiří Jelínek po Kanade a Austrálii nájde súbor bližšie k domovu, aby i naši diváci mohli vidieť umenie tohoto vynikajúceho tanečníka.Foto archiv, Jae Man Joo, Olivier Houeix, Erwin Olaf, Batyr Annadurdyev, Sergey Pevnev

Mohlo by vás zajímat