Bratislava ve znamení Romea, Julie a Hamleta

V znamení Romea, Júlie a Hamleta

Finálna dvojica koncertov Slovenskej filharmónie so šéfdirigentom Emmanuelom Villaumeom v tejto sezóne patrila najmä shakespearovským témam: Romeovi a Júlii a Hamletovi. V úvode koncertu zaznela totiž Scéna lásky z dramatickej symfónie Hectora Berlioza Romeo a Júlia op. 17 H. 79 – a na záver Čajkovského fantázia – predohra op. 67 Hamlet a fantázia – predohra Romeo a Júlia. Medzi tieto slávne témy a diela zapôsobil na poslucháčov príjemne svojou romantickou spevnosťou a virtuozitou Koncert pre violončelo a orchester č. 1 a mol op. 33 od Camille Saint-Saënsa. Sólistom diela bol súčasný koncertný majster sekcie violončiel Slovenskej filharmónie Peter Baran.Je dobre, že Slovenská filharmónie má medzi sebou hráčov, ktorí sa dokážu prezentovať na sólovej úrovni – a že ich aj prezentuje! Peter Baran je absolventom bratislavského Konzervatória a Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Okrem Slovenskej filharmónie (koncertný majster a vedúci skupiny violončiel) pôsobí aj vo viacerých slovenských komorných súboroch, v súbore súčasnej hudby Kiontrapunkte Wien, v minulosti bol sólovým violončelistom v Kyoto Symphony Orchestra a v Tokyo Orchestra, pôsobil v Japan Virtuoso Orchestra a Orchestra Ensemble Kanazawa.

Až na menšie intonačné pokĺznutia v agresívnej violončelovej triolovej téme (1. časť koncertu Saint-Saënsa, v Allegro non troppo) rozvinul svoju sólovú pripravenosť a elegantne vyznievajúcu hru zvlášť v menuetovej 2. časti koncertu (Allegreto con moto) – s virtuózne postavenou kadenciou. Poetickú strunu osobnosti zasa prejavil v zasnených, fantazijných pasážach 3. časti (Allegro non troppo – Tempo primo) – s triumfujúcim záverom koncertu. Podstatou umenia violončelistu Petra Barana je zmysel pre kontrastnú dynamickú výstavbu hudby, farebný, šťavnatý tón, citová zaangažovanosť, vrúcnosť prejavu a kvalitná technická pripravenosť (viď sólová kadencia).

Emmanuelle Villaume, ktorý na čele Slovenskej filharmónie završuje pomaly piaty rok, je dirigentom priam výbušnej energie. Okrem cieľavedome predstavovanej francúzskej hudby (na tomto koncerte skladby Berlioza i Saint-Saënsa) si vyberá najmä diela, ktoré svedčia tejto stránke jeho naturelu. Dynamiku svojej osobnosti prejavil najmä v Čajkovského Hamletovi, fantázii – predohre op.67. Oproti Čajkovského fantázii Romeo a Júlia je Hamlet menej hraný i poznaný v rôznych interpretáciách. Tentokrát vyznel Shakespearov rozpoltený hrdina príliš dramaticky, pričom sa obsah a zmysel shakespearovskej bohatej štruktúry Hamleta, odkaz rozjímavej filozofie tohto dánskeho princa, jeho vnútorne hlbokej i rozorvanej osobnosti (pôvodne Čajkovskij napísal túto hudbu pre dramatizáciu hry v Sankt Peterburgu) akoby stratili. V koncepcii dirigenta zaznela iba veľká, nadmerne ohlušujúca zvuková plocha. Nemyslím si, že to bola chyba akustiky Koncertnej sály Slovenskej filharmónie! Skôr záľuba Villaumea v príliš sýtej zvukovosti a dramatickosti – tentokrát nadmieru preexponovanej.

Našťastie Berliozova Scéna lásky z dramatickej symfónie Romeo a Júlia op. 17 a Čajkovského fantázia – predohra Romeo a Júlia vyzneli v podaní dirigenta a Slovenskej filharmónie ako inštrumentačne bohaté, vnútorne precítené a bohato štruktúrované dynamické plochy. V nich bolo cítiť nielen Berliozove inštrumentačné bohatstvo, v ktorom sa dirigent priam vyžíva (podobne ako vo svojej pohybovej dirigentskej expresivite), ale aj neobyčajnú citovú zaangažovanosť Berlioza a Čajkovského, ich hudobný „vzlet“, s ktorým dokážu obaja umelci, no zvlášť geniálny ruský skladateľ – v dobrom súzvuku s dirigentom (ktorý tu i nastal) – unášať poslucháča emotívnym svetom hudby k záverečnej katarzii. Čajkovskij aj Berlioz vykreslili dva rozdielne romantické ľúbostné portréty (Berlioz viac zasnený, Čajkovskij inšpirovaný jednotlivými obrazmi ľúbostnej drámy) nesmrteľnej dvojice nielen s hudobnou opulentnosťou, ale najmä s mimoriadnou logickosťou tém, ich výstavbou a kontrastnosťou, ako aj bohatstvom emócií, pod ktorými si môže každý poslucháč predstaviť množstvo subjektívnych obrazov – nielen zo Shakespeara, ale aj z vlastného prežívania konkrétnych skladieb. Veď hudba je natoľko bohatá, nakoľko do nej poslucháč dokáže vložiť sám zo svojho vnútorného života! Za orchestrálne mimoriadny účinok týchto skladieb, vyplývajúci z vypracovaných nástrojových skupín a celku Slovenskej filharmónie (až na menšiu „neistotu“ plechov v záverečnej časti Čajkovského Romea a Júlie) patrí prvému slovenskému orchestru i Emmanuelovi Villaumeovi vďaka.


Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Shakespearovské inšpirácie v tvorbe P. I. Čajkovského
Slovenská filharmónia
Dirigent: Emmanuel Villaume
Peter Baran (violončelo)
15. a 16. mája 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program
Hector Berlioz: Rómeo a Júlia op.17 – Scéna lásky (Scene d´amour)
Camille Saint- Saëns: Koncert pre violončelo a orchester č. 1 a mol op. 33
– Allegro non troppo
– Allegretto con moto
– Tempo primo
=prestávka=
Piotr Iľjič Čajkovskij:
– Hamlet, fantázia-predohra op. 67
– Rómeo a Júlia, fantázia-predohra

www.filharmonia.sk

Foto Slovenská filharmónia

Hodnocení

Vaše hodnocení - Shakespearovské inšpirácie v tvorbe P. I. Čajkovského (Slovenská filharmónia Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="108194" size="small"]

Mohlo by vás zajímat