Další fakta o Nurejevově útěku za svobodou v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma Pavla Juráša (193)
Tentoraz:

  • Detektívka o mnohých podozrivých (6)
  • Zachráňme Berlínsky štátny balet
  • Triumfálne otvorenie sezóny v Mníchove pod vedením Igora Zelenskeho
  • Čo sleduje Daniel Proietto?

 

„Dance to Freedom“ Rudolfa Nurejeva (6)
Podobne ako v prípade kauzy Bolšoj baletu s tragickou postavou Sergejom Filinom, s pavučinou zložitých osobných, pracovných, politických vzťahov, pravdu nenájdeme. Môžeme akurát nadržovať jednej či druhej, aj tretej strane, i tak sa ťažko niekedy dopátrame pravdy o zákulisí sovietskej politiky v čase studenej vojny a poodhalíme záhady úteku Rudolfa Nurejeva. Deň po jeho úteku Daily Express na titulnej strane napísal “DANCE TO FREEDOM“. Tento titulok má aj táto krátka detektívka, ktorá predstavuje podozrivých, figúrky drámy, ktorá vyvrcholila dodnes od každého účastníka inak opísaným aktom, skoku k slobode. Život zlého tatárskeho rozprávkového chlapca, ktorý dobyl tanečný svet a stal sa legendou je plnokrvná dráma, ktorá ponúka komplexný, napínavý portrét muža – umelca. Mamičkinho maznáčika, šľachetného priateľa a sebeckého milenca, arogantného umelca, bonvivána, krutovládcu i talentovaného baletného majstra, cholerika i sangvinika, vizionára, fanatika, aj pokorného hľadača.

Rudolf Nurejev (zdroj en.wikipedia.org/Allan Warren)
Rudolf Nurejev (zdroj en.wikipedia.org/Allan Warren)

Jednotlivé akty prípadu predstavili aktérov – samotné Mariinské divadlo, a jeho legendárnych umelcov – Nataliu Dudinskú, Ninel Kurgapkinu, Allu Osipenko, Olgu Moiseevu, Yuriho Grigorovicha, Irinu Kolpakovú, Allu Shelest, baletnú fanynku Fainu Rochid, Allu Sizovu a ďalších (tu). Akty 2 sa zamerali na Dia na Olympe baletu Konstantina Sergeyeva. Akty 3 na Allu Osipenko (tu). Akty 4 na posluhovačov samotného diabla – agenti KGB a Vitaly Strizhevsky – jedna z najzaujímavejších postáv v celom prípade (tu). Akty 5 na osudovú femme fatale, hviezdu parížskej smotánky Claru Saint. Akty 6 na Nurejevovho zvláštneho kolegu i súpera Yuryho Solovyova. Siedmy zväzok na mladučkého Pierra Lacotta, dnes objaviteľa romantických baletov (tu).

Neprezradil som však všetky stránky ich zložiek. To až teraz. Ak ste premýšľali „kto, čo a prečo“, teraz si svoje domnienky budete môcť skontrolovať ako v závere dych berúcej detektívky, ktorá sa číta jedným hltom. Nurejeva sme zanechali, keď vyriekol vetu, ktorá mu zmenila život: „Chcem zostať vo vašej krajine. A francúzska polícia ho prijala za svojho a agenti KGB obsadili telefónne búdky. Takže začneme odtajňovať jednotlivé akty. Dnešný diel doplní druhá skupina fotografií od Artema Ovcharenka, hviezdy Veľkého divadla v Moskve z natáčania dokumentu BBC Dance to Freedom práve o Nurejevovom úteku na západ.

Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)
Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)

Mariinské divadlo. Smutnou pravdou je, že väčšina jeho kolegov z Kirovovho divadla bola rada, že ho stratili. Vedenie malo síce veľké problémy, zatiaľ čo jeho kolegovia a tanečníci si ochotne vychutnali vyplnenie vákua po ňom. Dirigent Robert Luther spomína pri návrate do Kirovovho divadla ako sa ho pýtal, ktorá „suka“ to bola, čo ho udala po jeho úteku. A potom on pozdravil bývalú balerína zdvorilo, zatiaľ čo popod fúzy mrmlal „Tu je číslo jedna.“ Ako povedal sám Nurejev a potvrdila to aj Alla Osipenko. „Už od doby keď sme boli vo Viedni viem, že ma neustále pozorujú. Aj tu ma prenasledujú ľudia ako S.G. a K.,“ povedal Nurejev záhadne. Aj Sergeyev a Korkin mali problémy, ktoré začali už v Londýne. Komisia ich vyhodnotila ako nedisciplinovaných a nezodpovedných. Mali v súbore neporiadok a tak vlastne umožnili Nurejevovi útek. Po návrate do Leningradu sú obaja napriek umelecky úspešnému turné vyšetrovaní. Sergeyev je osočený ako nedôveryhodný. Sergei Korkin bude okamžite zosadený a nahradený zodpovedným členom strany. Dokonca je vyhodený zo strany pre „politickú krátkozrakosť“. Dudinskaya vyriekne: „Bola to číra tragédia, že nás Rudolf opustil. Nemal žiadny dôvod, všetci za ním stáli a to je čistá pravda.“ Súbor má skazený pobyt už v Londýne. Osipenkovú ako partnerku Nurejeva strážia na každom kroku. Zabavujú jej všetko čo dostane. Pre istotu aj kvety.

Naopak jeho priatelia a fanúšikova zriadili priamo v samotnom Petrohrade, teda vtedajšom slávnom Leningrade skoro tajný klub, kde po jeho úteku udržovali posvätný plameň spomienky. Na ulici Gatchinskaya v súkromnom byte za prísnych bezpečnostných opatrení zriadili – súkromný archív. Už spomínaná (Akty 1) Faina Rochid, stará dáma, prvýkrát uvidela Nurejeva tancovať na jeho absolventskom predstavení v roku 1958 a stala sa jednou z tých, ktorí ho zasypali kvetmi v Leningrade. Jej byt je plný obrazov, výstrižkov, fotiek, albumov, spomienok ako svätyňa, nie väčšia než štyri krát tri metre.

Solovyov bude po návrate súboru do Leningradu tvrdiť, že Rudolf si útek dlho pripravoval. Jeho teória ale bola pochabá. Vraj preto, že Rudolf veľmi šetril diéty a vreckové a nekupoval luxusné veci ako ostatní v súbore. Tí nakupovali ako hladné kobylky, aj keď im za to hrozil trest, pokuty a možno aj kriminál. Jeden tanečník pašoval do Zväzu sovietskych socialistických republík v kufri štyridsať(!) elastických baletných tričiek. Rudolf sa uspokojil so sadou javiskového make-upu, baletným oblečením, trikotmi a elektrickým vláčikom, ktorý si veľmi prial (najskôr ho chcel v Leningrade darovať Tejovi) a darčekmi pre rodinu. Potreboval peniaze na útek, bude tvrdiť tanečník, ktorého mal Nurejev obzvlášť rád. Konstantin Sergeyev bude ďalej pokračovať v úspešnej kariére choreografa v Kirovovom balete. Slávnymi sa stanú jeho verzie klasických baletov: Spiaca krásavica, Raymonda či Popoluška. Jeho verziu Labutieho jazera a Popolušky uvedú aj v Prahe v Národnom divadle. Jeho charakter bol zložitý, štýl vedenia súboru – autoritársky. Mnoho umelcov sa nie bez dôvodu na neho sťažovalo, ale Sergeyev sa snažil akýmkoľvek spôsobom brániť čistotu klasického tanca a bol v tomto úsilí celkom úprimný a konzistentný.

4. septembra 1970 zažije v Londýne ďalší podobný šok, ako keď sa pred desiatimi rokmi dozvedel, že Nurejev emigroval. Hviezda Kirovovho baletu Natalia Makarova zostane v Londýne. To už je priveľa, on aj Dudinskaya sú potrestaní a sledovaní. Odchádza zo súboru, ale stane sa riaditeľom Leningradského choreografického učilišťa. V roku 1973 ho postihne tragédia, keď pri autonehode zahynie jeho jediný syn z prvého manželstva Nikolai Sergeyev – tiež tanečník. Dožije sa požehnaného veku, do posledných chvíľ bude myslieť na balet a skoná v roku 1992. Tak skončila legenda jedného z najslávnejších ruských tanečníkov. Slávneho partnera slávnej Galiny Ulanovej, prvého ruského Romea a Júlie, ktorých rozdelila až vojna, keď Ulanova v roku 1941 v obliehanom Leningrade dala zbohom cárskemu mestu a utiekla do Moskvy.

Yuri Solovyov sa stane celebritou Kirovovho baletu a vezme si za manželku Tatianu Legat zo slávnej baletnej rodiny, ktorá mu porodí dcérku. Po návrate súboru do Leningradu neprestane tvrdiť, že Rudolf si útek dlho pripravoval. Pre svoj mimoriadny skok dostane prívlastok „Gagarin baletu“. Jeho ľahké a atletické skoky ho priviedli do nebeských výšok. Divadlo však môže byť aj tanec nad priepasťou. A umelec sa do nej môže aj zrútiť. 12. januára 1977 za nevyjasnených okolností sa na svojej dači zastrelí loveckou puškou. Dodnes kolujú legendy, že tragická smrť nebola nehoda, ale samovražda, že tanečník nemohol uniesť svoje spojenie s KGB. Ďalšie teórie naopak tvrdia, že za smrťou je priamo KGB, ktorá sa chcela zbaviť svedka, ktorý už nechcel špicľovať kolegov v divadle. Tragický osud tanečníka sa naplnil. Mal iba tridsaťsedem rokov. Bol pochovaný na Serafínskom cintoríne v Leningrade a jeho pomník predstavuje tanečníka ako Ducha vody, jednu z jeho parádnych rolí v balete Koníček hrbáčik.

Alla Osipenko sa rok po úteku Nurejeva vydá za Germadyho Boropaeva. Dlhé roky sa na západ nedostane. Tento nedostatok si akoby kompenzuje vystupovaním aj mimo Kirov. Spolupracuje s Eifmanovým súborom na Jacobsonových miniatúrach a v televíznych filmoch. Triumfálna zostane jej Odetta/Odília a hlavná dámska postava v Kamennom kvietku, aj druhý titul z tvorivej spolupráce s mladým Grigorovichom; Mekhmenu-Banu v Legende o láske so svojím dôstojným utrpením. Napriek tomu však bola nespokojná. Žena skôr ťažkého temperamentu, Osipenko opustila Kirov náhle po dvadsiatich rokoch. Bola to na prvý pohľad úplná záhada: Prečo by taký tanečník, primabalerína na vrchole svojich síl, odišla z Kirova? V skutočnosti odchod Osipenkovej bola vzbura proti nespravodlivému riaditeľovi súboru, ktorého vlastným osobným favoritom bola Kaleria Fedicheva (tanečníčka, ktorú ironicky volali „Madame Kshesinskaya“, s odkazom na veľkú a mocnú balerínu, za ktorou stál sám cár). S Fedichevou, prakticky vládnucou v divadle, sa Osipenko nechcela deliť. Osipenko neskôr spomenie, že celkom správne odišla kvôli vzplanutiu citov s druhým manželom Johnom Markovským a tým si predĺžila, úplne nevedomky, svoj umelecký život o ďalších desať alebo jedenásť rokov. Ani odísť nemohla, ako chcela. Kým ju potrebovali, naschvál preťahovali čas a odmietali prijať jej výpoveď. Keď nakoniec súhlasili, rozhodli sa jej dať darček. Natočiť jej posledné predstavenie v slávnom Mariinskom divadle. Lenže bez divákov. Do hľadiska posadili len jej mladé, dychtivé nástupkyne.

Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)
Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)

Zaujímavé je, že po škole ju súdruhovia ubytovali v jednej izbe s Nurejevom v komunálnom byte povojnovej éry. Že by sen strany o novom modeli socialistickej rodiny? Áno, mohol to byť niekoho plán. Rudolf nechal gentlemansky byt Alle a utiahol sa. Možno už to šokovalo stranu o jeho privátnych preferenciách a Solovyev bol nastrčený, aby ho v Paríži skontroloval a odhalil. Ona, Nurejev a neskôr mladší Míša Baryshnikov ako jedni z mála odmietli vstúpiť do komunistickej strany. „Keď som opustila tú schôdzku, uvedomila som si, že moja kariéra je fuč.“ Jej otec bol dlhé roky väznený v pracovných komunistických lágroch. Spájalo ju veľké priateľstvo s Allou Shelest, s ktorou nariekali v šatni, že kým bude vládnuť duo Sergeyev a Dudinskaya, nedostanú sa nikdy vyššie. Po rozpade ZSSR často popisovala leningradské roky Nurejeva a život v Sovietskom zväze. Jeho drsnosť a náročnosť, jedlo a prístrešie prísne na prídel. Tanečný svet, rovnako ako všetky tamojšie umenia – síce podporované, ale presnejšie, riadené vládou. Keďže tanečníci boli zamestnaní, strana čakala, že ako všetci ostatní robotníci, aj oni budú reprezentovať Sovietsky zväz vo všetkom, čo urobil. Tanečníci, ktorí nedodržiavali kódex správania a ktorých morálka bola spochybňovaná, boli potrestaní.

Pre Osipenko, rebelantku, ktorá sa rýchlo naježila, akonáhle jej bolo povedané, čo má robiť, ju jej impulzívna povaha doviedla na hranicu. Strana nemohla prijať, že má dieťa s mužom, ktorý nebol jej manželom. Historka? Na jednej baletnej súťaži v roku 1949 mladá Osipenko vyhrala medailu a ministerstvo sovietskej kultúry jej za ňu sľubuje kariéru v balete Veľkého divadla v Moskve, ktoré bolo nadriadené Kirovovmu baletu, ktorý si niesol stigmu cárskeho baletu. Jej reakcia bola, akoby dostala facku. Zaprisahala sa, že ona nikdy neopustí Leningrad „dokiaľ budem nažive“. Svoje slovo dodržala, ale nie z vlastnej vôle. Nesmela opustiť mesto po dobu šiestich rokov! Taká bola sila strany. Moc strany sa preukazovala znovu a znovu. Obzvlášť v roku 1974, keď utiekol aj jej druhý partner Baryshnikov. Baryshnikov o nej povedal, že je to „najviac modernistická, neoklasicistická klasická balerína“. Niektorí tvrdia, že v konečnom dôsledku vo svete sovietskeho baletu, kde boli viazaní, jej talent bol nevyužitý. Iní môžu nesúhlasiť, ale vlastná originalita Osipenkovej ako tanečnice je nesporná.

Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)
Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)

 

KGB
Záznamy o situácii na letisku Le Bourget sa rôznia. KGB zapisuje, ako niekoľkokrát v úrade colnej kontroly s tanečníkom hovorili. Že sám priznal, „že vie, že je vlastizradca a stratená duša,“ zapísal do protokolu agent Melnikov. Ako ho Strizhevsky prehováral, aby zostal. Ako bola v termináli Aeroflotu pripravená zdravotná pomoc, ktorej dali sfalšované záznamy, že Nurejev je psychicky chorý a musí sa vrátiť do ZSSR. Aby ho upokojili a pripravili na cestu. Že má v taške nôž a že je veľmi nebezpečný. KGB ho však chcelo späť. Neustále vyvolávali Clare a priateľom v rolách novinárov, aby im dohodli stretnutie s Nurejevom, aby prezradili, kde sa skrýva. Všetci však boli veľmi opatrní, pretože rok predtým sa zistilo, že KGB v svojich laboratóriách vyvinulo veľmi účinný jed, ktorý spôsobil prirodzene vyzerajúci infarkt, ktorého pôvod nemohol žiadny patológ určiť ani pri pitve. Vrahovia z oddelenia 13 takto likvidovali všetkých dôležitých „zradcov“.

O desať rokov teóriu potvrdí major KGB Anatolij Golycin. Disidenti a bývalí agenti, ktorí milovali balet, mnohokrát potvrdili existujúce dokumenty na tému „skaza“ Rudolfa Nurejeva. Prinajmenšom znemožnenie jeho ďalšej kariéry spôsobením ťažkých úrazov. KGB sa bude držať prijateľnej verzie, že utiekol a urobil jeden zo svojich slávnych skokov s pristátím priamo do rúk polície, pričom povedal: „Chcem byť voľný.“ Reportéri to nazvali „skok k slobode“. Vtedajší šéf KGB Shelepin zaznamenal stovky hlásení pre ústredný výbor: „Dňa 3. júna tohto roku údaje získané z Paríža potvrdzujú, že Rudolf Hamitovich Nurejev porušuje pravidlá správania sovietskych občanov v zahraničí. Sám ide do mesta a späť do hotela neskoro v noci. Okrem toho si vytvoril úzke vzťahy s francúzskymi umelcami, medzi ktorými boli homosexuáli. Aj keď sa s ním vykonávajú konverzácie na preventívne zlepšenie jeho charakteru, Nurejev nezmenil svoje správanie…“

Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)
Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)


(pokračovanie nabudúce)

***

 

Aktuality
Škandál v Berlíne s menovaním Sashy Waltz a náhlym ukončením priateľstva Nacha Duata (tu) s radnicou vyústil v extra rýchle protestné akcie baletného súboru. Na webe môžete podporiť petíciu baletného súboru. Zatiaľ ju podpísalo viac než päť tisíc fanúšikov.

Zachráňte balet (foto archív autora)
Zachráňte balet (foto archív autora)

***

Iný škandálny šéf – nový šéf Mníchovského štátneho baletu Igor Zelensky, ktorého personálna politika v závere sezóny šokovala baletný fan klub bavorskej metropoly – otvára svoju sezónu 23. septembra baletom Giselle vo verzii Petra Wrighta. Myslím, že sa mníchovským radným oplatilo riskovať a Zelenského angažovať. Uzavretej skupine obrovského súboru prichádza čerstvý vzduch a inšpiratívne partnerstvo s brilantnými tanečníkmi. Dve ústredné roly zatancujú svetové baletné hviezdy. Naplánovaných je šesť predstavení, ktoré si rozdelia. Prvým obsadením je dnes neprekonaná interpretka Giselle Natalia Osipova. Jej partnerom bude tanečník, ktorého miluje britský bulvár – Sergei Polunin. Ďalšie mená tiež vyzývajú k okamžitej návšteve Mníchova: od talentovaného mladíka Osiela Gouneoa cez miláčika Petrohradu Vladimira Shklyarova až k Svetlane Zakharovovej. Adam Zvonař aj s Radkou Příhodovou v súbore zostávajú. Dokonca sa v novembri zúčastnia gala v Moskve s názvom S láskou Petipovi. Zatancujú tam adagio z Lifarovej Suity v bielom a Raymondu.

 

Čo sleduje?

Daniel Proietto (foto Erik Berg)
Daniel Proietto (foto Erik Berg)

Dnešným hosťom je výnimočný mladý choreograf Daniel Proietto. Rodák z Argentíny študoval balet na najlepšej škole v svojej rodnej krajine, na baletnej akadémii Teatra Cólon v Buenos Aires. V roku 2006 odišiel na voľnú nohu ako interpret a choreograf a začal cestovať viac do Európy, ktorá mu učarovala. Už v roku 2007 získal svoje prvé miesto za choreografiu na baletnej súťaži v nemeckom Hannoveri. Pracoval napríklad so slávnym súborom Russell Maliphant Company v Londýne. Za rolu v Maliphantovom balete Afterlight získal tanečník titul Dancer of the Year 2010 od kritikov z magazínu Dance Europe. Popri vystupovaní rozvíjal aj svoju kariéru choreografa. Manuel Legris na Nurejevovom gala v júni tohto roku vo Viedni predstavil jeho choreografiu Cygne, ktorá vznikla pre baletný večer v Nórskom národnom balete. Priestor choreograf dostane aj v prvej premiére Viedenského štátneho baletu v baletnom trojvečeri Balanchine – Liang – Proietto. Pripravuje titul Blanc, ktorý v mnohom odkazuje aj na jeho krásnu kreáciu Cygne. Hľadanie esencie romantického baletu, či skôr samotnej podstaty klasického tanca. Premiéra vo Viedni je 1. novembra.

V svojej generácii je Daniel Proietto rozhodne najzaujímavejšou osobnosťou. Nielen svojím pohybovým slovníkom, ale aj vyhraneným divadelným názorom a výtvarnou sugestívnosťou svojich baletov. Čo si vybral pre čitateľov? „Jedná sa o klip veľkého Onnagata (špecialistu na ženské roly) Tamasabura Banda. Pravdepodobne najlepšieho umelca tohto žánru v druhej polovici 20. storočia,“ hovorí tanečník a choreograf. „Mám veľký záujem o umenie Kabuki, pretože som vždy veľmi zvedavý na význam tradície. V Japonsku som zistil, ako oba extrémy tejto spoločnosti sú vedľa seba; tradičné aj inovatívne strany. A ja som fascinovaný tým, že objavujem Kabuki, tieto techniky, ktoré boli neporazené viac ako štyristo rokov. To ma učí skutočnej úcte k hodnotám našich predchodcov,“ komentuje Daniel nielen video, ale aj svoju osobnú skúsenosť. „Bol som študovať tanec Kabuki po dobu piatich rokov s Ayaou Fujimou a v októbri tohto roku budem mať premiéru, dielo jedného z najväčších Kabuki choreografov a režisérov našej doby – Kanjura Fujima VIII. Premiéra bude v opere v Osle ako súčasť väčšieho diela Alana Luciena Oeyena, domáceho choreografa Nórskeho národného baletu,“ hovorí Daniel z Viedne, kde už práve dva týždne skúša so súborom. Čo dodať? – „Odporúčam štúdium tradície komukoľvek v umeleckej sfére. História prehlbuje moju prácu a je mi nekonečným žriedlom inšpirácie a znovuobjavením i uznaním našich základných ľudských hodnôt.“ Krásny záver tohto dielu.

***

 

V článku sú mimo iné použité citácie z nasledujúcich zdrojov:
www.belursus.info/la-danse-des-hommes/i.php?c=soloviev
www.ria.ru/culture/20060616/49615309.html

www.mynureyev.narod.ru/BIO.htm
www.mtholyoke.edu/courses/cflachs/limited/osipenko.html
www.telegraph.co.uk/news/obituaries/11324358/Alla-Sizova-obituary.html
Joel Lobenthal: Alla Osipenko – Beauty and Resistance in Soviet Ballet
Julie Kavanagh: Nureyev: The Life
Peter Watson: Nureyev
Rudi van Dantzig: Remembering Nureyev: The Trail of a Comet
Rudi van Dantzig a Roger Urban: Life Behind the Metaphor
Otis Stuart: Nurejew, Die Biographie
Alexander Bland: Fontyen and Nureyev
Patricia Foy: Nureyev a Portrait
Diane Solway: Nureyev, His Life

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat