Dvořák, Janáček a také Drážďanská filharmonie s Julií Fischer v Innsbrucku

Dvořák, Janáček a tiež Drážďanská filharmónia s Juliou Fischer v Innsbrucku

Hoci sme Janáčka, Griega a Dvořáka v rámci dejín hudby radili do národných škôl, sú to skladatelia, ktorí síce vo svojej hudbe reflektujú aj ľudové nápevky a viac či menej využívajú hudobné dedičstvo spojené s miestom, kde žili, avšak ich hudba je kozmopolitná. Je prijateľná a rezonuje s uchom takmer každého poslucháča vychovaného k vnímaniu vážnej hudby. Všeobecné princípy absolútnej hudby potrebujú dobrého interpreta, a keď ten nie je z krajiny daného skladateľa, je len obohacujúce sledovať, ako vníma prvky spojené s kultúrou určitého územia. Je dosť zavádzajúce myslieť si, že rovnaká národnosť interpreta a skladateľa je identifikátorom kvalitného umeleckého výkonu.

Po Angelicovej interpretácii Čajkovského Patetickej symfónie v septembri je ďalším jasným príkladom 7. symfónia d mol, op. 70, Antonína Dvořáka v podaní Lea McFalla. Mladá genrácia dirigentov so sebou prináša nový prístup k vedeniu orchestra, ktorý je založený na dialógu, nie na neochvejnom presadzovaní vlastného ponímania diela. Leo McFall má skúsenosti s vedením symfonického orchestra, tiež má za sebou naštudovania niekoľkých operných diel. Jeho pokora a služba dielu sú zrejmé z jeho gesta, z ktorého vychádza schopnosť veľmi plasticky znázorniť hudobný priebeh. Jeho koncepcia a rozloženie energie odhaľujú vynikajúcu prácu s časom a schopnosť celkovej hudobnej architektúry. Christian Ihle Hadland predpripravil pôdu pre Dvořáka Griegovým Klavírnym koncertom a mol, op. 16. Hadlandovi nechýbala rozvaha a prehľad o hudobnom dianí. Patrí k tým klaviristom, ktorí majú nástroj pod kontrolou, akoby ho prerástli a boli s ním spojení a pri počúvaní ich nevnímate oddelene, ale ako jeden harmonický celok. Na úvod koncertu odznel kus najmladšieho z troch skladateľov, Adagio pre orchester Leoša Janáčka, ktoré dramaturgicky vyvažovalo celkovú koncepciu koncertu.

Meister und Kammerkonzerte Innsbruck sú organizované tým istým teamom ako letné Innsbrucker Festwochen der alten Musik. Prinášajú do Innsbrucku sériu symfonických a komorných koncertov so špičkovými interpretmi a telesami. Druhý Meisterkonzert priviedol na pódium sály Drážďanskú filharmóniu s jej dirigentom Michaelom Sanderlingom a už zrelú huslistku Juliu Fischer s ruským repertoárom.

Julia Fischer neohrozene a nespochybniteľne odohrala Chačaturjanov Koncert d mol pre husle a orchester – bez technických zaváhaní, presvedčivo a heroicky stála voči 1.500-člennému publiku, ktoré ju mohlo za tento výkon len obdivovať. Z jej hry sa dala odčítať nesmierna istota a kontrola nad nástrojom a dielom samotným. Chačaturjanov koncert má energicky nesmierne náročné pasáže, kde treba zvukovo vyvážiť orchester, a to sa Fischer darilo.

Počas momentov hudobnej zraniteľnosti a mäkkosti mi nedalo nespomenúť si na Milana Paľu a predstaviť si, ako by to znelo, keby tú či onú frázu hral on. Rozmýšľala som, či je to tým, že táto nielen vynikajúca interpretka, ale aj krásna žena musí v tomto povolaní odolávať nesmiernemu tlaku, ktorý môže veľkú časť jej interpretačnej koncentrácie sústreďovať na budovanie sily a posilňovanie heroického elementu, ktorý ovplyvňuje aj priestor pre vulnerabilitu. Publikum bolo po koncerte ohromené a ohúrené, nabité energiou. Je to vec názoru, schopnosť dotknúť sa senzitívnej časti je pre niekoho viac, a pre iného menej dôležitá.

Po prestávke prišla na rad Šostakovičova 5. symfónia d mol, op. 47. Tu sa kontrast zvukovej brutality – ktorú táto hudba nesie v podobe harmonickej výstavby, dynamicky extrémnej plastičnosti a rytmických modelov – a momentov nádeje, taktiež zachytenej v plynulosti melódie, prejavil oveľa zreteľnejšie, na čom sa vyvážene podieľal dirigent Michael Sanderling a orchester zložený z vynikajúcich inštrumentalistov pripravený reagovať a komunikovať všetky tieto kontrasty s dirigentom, a tak priviesť publikum do hudobnej extázy. Vynikajúca komunikácia bola zreteľná aj medzi nástrojovými skupinami: Na povrch vystupujúce sólové melodické úseky (či už skupín, alebo hráčov samotných), ako aj absolútna jednota v cítení hudobnej energie, ktorá bola definovaná raz rytmom, inokedy hrotiacou sa harmóniou, nenechala nikoho bez odozvy. Orchester má vlastného ducha, ktorý bol počas koncertu v sále hmatateľný.

December v Innsbrucku bude aj v klasickom žánri zameraný na vianočnú tématiku. Meisterkonzerte prinesú sira Johna Eliota Gardinera s English Baroque Soloists a Monteverdi Choir a Tiroler Symphonieorchester sa ku slovu prihlási až v januári s novoročným koncertom pod taktovkou svojho touto sezónou končiaceho šéfdirigenta Francesca Angelica.

Hodnotenie autorky recenzie:
Tiroler Symphonieorchester: 85 %
Dresdner Philharmonie: 95 %

2. Symphoniekonzert
Dirigent: Leo McFall
Christian Ihle Hadland (klavír)
Tiroler Symphonieorchester
17. a 18. novembra 2016 Saal Tirol, Congress Innsbruck

program:
Leoš Janáček: Adagio für Orchester
Edvard Grieg: Klavierkonzert a-moll op. 16
Antonín Dvořák: Symphonie Nr. 7 d moll op. 70
***

2. Meisterkonzert
Dirigent: Michael Sanderling
Julia Fischer (husle)
Dresdner Philharmonie
23. novembra 2016 Saal Tirol, Congress Innsbruck

program:
Aram Khatschaturjan: Konzert für Violine und Orchester d moll
Dmitri Schostakowitsch: Symphonie Nr. 5 op. 47

www.tsoi.at
www.meisterkammerkonzerte.at