Jan Mráček s Pražským komorním orchestrem

V utorok 17. októbra v zaznel v Rudolfine prvý koncert tohtoročnej sezóny Pražského komorného orchestru. Do šesťdesiateho šiesteho roku svojej existencie vstúpilo teleso dielami Felixa Mendelssohna-Bartholdyho a Ludwiga van Beethovena. Na čelo orchestra sa postavil všestranne orientovaný hudobník Vojtěch Spurný, sólového partu sa ujal už teraz uznávaný mladý huslista Jan Mráček. Podujatie tak pôsobilo atraktívne, nie všetky nastavené očakávania sa ale podarilo splniť.

Ako prvá zaznela koncertná predohra Mendelssohna-Bartholdyho Hebridy. Skladba inšpirovaná drsnou škótskou prírodou je príťažlivým, najmä farebne zaujímavým dielom. V podaní Pražského komorného orchestra vyznela trochu nevýrazne. Celku chýbala potrebná plynulosť a s ňou sa stratili aj zvukomalebné efekty, ktoré majú predstavovať morské vlny. Dynamické či agogické odtiene orchester naznačil, no málokedy ich dotiahol do jednoznačného výsledku. Krásny zvuk, pretrvávajúci po celý večer, predviedla už v tomto čísle violončelová skupina s vedúcou Alžbětou Vlčkovou. A ešte niečo sprevádzalo koncert od prvej noty až po samý záver: viditeľná chuť do hrania a oduševnenosť členov orchestra.

Huslista Jan Mráček (narodený 1991) patrí momentálne azda k najvýraznejším mladým hudobníkom v Česku. Držiteľ druhej ceny Súťaže Pražskej jari z roku 2010 má na svojom konte viacero významných počinov. Spomeňme napríklad spoluprácu s dirigentami ako Jiří Bělohlávek, Maxim Vengerov či James Judd alebo nahrávku kompletného diela Antonína Dvořáka. Jeho pojatie Husľového koncertu e moll Felixa Mendelssohna-Bartholdyho včera zaujalo, nešlo ale o výkon okúzľujúci po všetkých stránkach.

Mráček je mimoriadne technicky vybavený, presvedčilo aj jeho invenčné frázovanie a plný tón. Na niektorých miestach som v jeho hre však čakala o niečo viac elegancie a ľahkosti. V prvej časti Allegro molto appassionato Mráček dokonale zvládol virtuózne pasáže zavŕšené kadenciou. Hudobné predstavy sólistu a orchestra (respektíve dirigenta Vojtěcha Spurného) v tejto časti k sebe nie vždy celkom pasovali, hlavne po stránke frázovania. V lyrickom Andante miestami chýbala poetickosť, zvuk huslí na mňa v spevne myslených melódiách pôsobil ako trochu tvrdý. Najlepšie z celku vyznela tretia časť, Allegro molto vivace. Energická nálada a technická náročnosť sa ukázali ako kombinácia, ktorá Mráčkovi naozaj sedí. Skladbu tak korunoval efektný záver.

Poslednou kompozíciou v programe bola Beethovenova Symfónia č. 3 Es dur „Eroica“. Ide pritom o dielo, ktoré nastoľuje hneď niekoľko interpretačných problémov – jeden z nich, napokon, predstavuje už samotná dĺžka symfónie. Práve s tou sa Pražský komorný orchester nie vždy dokázal celkom popasovať. Rozsiahlu prvú časť sa hráčom nepodarilo vystavať tak, aby ňou publikum prirodzene previedli ako celkom. Podobný nedostatok sa ukázal aj v druhej časti, Marcia funebre: Allegro assai. Tu však teleso vytvorilo podmanivú atmosféru a dobre vyzneli aj melodické línie jednotlivých nástrojov (najmä flauty v podaní Petry Benešovej a hoboju Vladislava Borovku). V Scherze, ktorým skladateľ v čase vzniku diela začínal nahradzovať menuet, vystihol orchester spolu s dirigentom hravý a odľahčený charakter. Škoda, že trio s lesnými rohmi nezaznelo kvalitnejšie. Naozaj strhujúce momenty vytvorili hráči vo finálovej časti symfónie. Úseky založené na rytmickom dianí boli zreteľné a pútavá bola aj práca s dynamikou. Spomedzi dlhších častí symfónie malo Finale azda najlogickejšie plynúci priebeh.

Koncert bol určite príjemným večerom, ktorý poskytol niekoľko pozoruhodných momentov. Myslím, že spomínaný entuziazmus hráčov je zárukou toho, že kvalita vystúpení bude mať stúpajúcu tendenciu.

Hodnotenie autorky recenzie: 75 %

 

První koncert abonentní řady A kocertní sezony 2016/2017
Jan Mráček (housle)
Dirigent: Vojtěch Spurný
Pražský komorní orchestr
17. října 2017 Dvořákova síň Rudolfina Praha

program:
Felix Mendelssohn-Bartholdy: Hebridy, předehra
Felix Mendelssohn-Bartholdy: Koncert pro housle a orchestr e moll
Ludwig van Beethoven: Symfonie č. 3 Es dur

www.pko.cz