Londýn: Kvartet pro dva

  1. 1
  2. 2

Kvartet pre dvoch 

Kráľovská opera v Londýne s rekonštrukciou a vybudovaním luxusného Linbury Studio Theatre získala mimoriadne pôsobivý priestor pre uvádzanie komorných diel. Na konci sezóny nasadila na repertoár britskú premiéru opery Lucu Francesconiho Quartett, ktorá vznikla na objednávku La Scaly (2011). Libreto si napísal sám skladateľ podľa dnes už legendárnej rovnomennej hry Heinera Müllera. Práve v tomto texte nemeckého dramatika, režiséra sa nachádza základná štruktúra opery. Müller podľa listového románu Choderlosa de Laclosa zostavil celkom inú verziu Nebezpečných vzťahov než jeho kolega Christopher Hampton. Umiestnil markízu de Merteuil a vikomta Valmonta do časovej izby, kde sú odsúdení možno podobne ako postavy Sartrovho S vylúčením verejnosti k večnému peklu. Dosť dobre to môže byť útočisko pred francúzskou revolúciou a dosť dobre to môže byť súčasný bunker pred americkou vojnou. Müller vybavil postavy fragmentmi textu v nekonečnom dialógu a i keď dielo nazval kvartet, vystupujú len v ňom dve postavy. Tie si nudný čas miesto sebaspytovania krátia rôznymi hrami. Prvok divadla na divadle, kedy Valmont hrá aj ženské role a Merteuil hrá jeho, je základnou bázou. Vyzerá to, že postavy sú potrestané nemožnosťou nielen komunikácie ale aj im tak vlastného obľúbeného sexuálneho spojenia. Valmont je odsúdený k večnej erekcii a markíza k neuspokojeniu svojej žiadostivosti. Súboj kto z koho vyhráva nevedno kto. I keď sa zdá, že je to peklo, Valmontovi sa dostane „vykúpenia“ vďaka markíze, ktorá ho zabije. Tá zostáva sama a čaká nevedno na čo.

Müllerove obľúbené divadelné prostriedky, ktorými sa v osemdesiatych rokoch kodifikoval ako vrcholný dramatik a špecifický režisér, sú tu prítomné tak ako v každom jeho diele. Presadenie písaného textu do inej, non dramatickej roviny i roviny non literárnej. Vznik jeho špecifického priestoru pre konanie drámy, divadlo ako priestor dišputy o filozofii, umení a histórii. Divadlo ako sociálny obraz sveta a hlavne divadlo ako vojna bez bitky. Život Müllera ohraničený nacistickou vojnou a totalitou v NDR vytvoril podhubie pre jeho motív jedinca v sieti dnes tak obľúbeného slova terorizmus. Jeho prorocká vízia človeka v zajatí konšpirácie mocností, jeho odsúdenie k dominancii, či naopak subordinácii a porobeniu. Až dnes sa zdá, že je možné naplno pochopiť víziu jeho zničujúceho priestoru, v ktorom sa postavy nachádzajú potom, čo pád berlínskeho múru otvoril priestor pre všetky možné druhy terorizmu.

Francesconi vyberá z textu hry všetko potrebné a buduje veľmi sofistikovaný dialóg bez konca, v ktorom sa striedajú ariózne plochy s moderným recitatívom. Základom hudobnej koncepcie je zrozumiteľnosť spievaného textu, ako nositeľa literárneho posolstva drámy. Orchester sa stáva treťou postavou, ktorá svojim zvukovým bohatstvom dokáže evokovať nie slovnú hru, ale emocionálne pozadie a podtexty. Strhujúca zvukovo malebná partitúra dokáže prezradiť lož, úprimnosť, hru, či mystifikovať. Polyfonická Francesconiho hra s obsahom, zvukom, formou, drží vzácne pri sebe. Vyhýba sa už prekonaným postmoderným postupom a komponuje dielo, ktoré je vnútorne zovreté a partitúra nie je len orientačný bod, ale je precíznym mozgom celého diela.

Voľba nástrojov v mnohom dopovedá jeho cítenie tejto drámy. Sláčikové nástroje sa skoro strácajú v rafinovaných zvukových finesách. Veľkú dominanciu majú dychové nástroje: flauta, piccola, hoboj, klarinet, basový klarinet, lesný roh, trumpety, trombón. Výraznú rolu majú klávesové a bicie nástroje. Marimba, rôzne druhy bicích. Nezastupiteľná je poloha elektronickej hudby z nahrávky, ktorú už pre premiéru v Scale vytvorili odborníci zo slávneho parížskeho IRCAM. Tá sa využíva hlavne v medzihrách kde jej dominuje vokálne teleso, ktoré vytvára až apokalyptické zvuky requiem, či filmovú kulisu posunu charakterov hlavných hrdinov. Brilantná technika v Linbury štúdiu umožnila skvelú syntézu živého orchestra a audio záznamov, takže zvukový efekt bol mimoriadne pôsobivý.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat