Mozartův Titus, zpochybňovaný a znovu objevovaný

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mozartov Titus, spochybňovaný a znovu objavovaný

Neskorá tvorba veľkých skladateľov je často spätá s výnimočnými tvorivými počinmi, ktoré majú nezriedka charakter vizionárskeho pohľadu do budúcnosti alebo sa pohybujú na hranici zrozumiteľnosti z hľadiska dobového kontextu, v akom vznikali. Posledné tvorivé obdobie jedného z najväčších géniov hudby Wolfganga Amadea Mozarta je o to mystickejšie, o čo mladší v porovnaní s inými svojimi svetoznámymi kolegami odišiel z tohto sveta, a jeho posledné mesiace či dni sú navyše zahalené i tajomstvom nie celkom známych okolností jeho osobného života. Nezodpovedanou a večne dráždivou otázkou ostáva, čo by tento génius mohol ešte napísať po Donovi Giovannim či Così fan tutte alebo po takom diele, akým je napríklad Adagio a Fúga c moll, kde sa dostal na úplný okraj výrazových i kompozično-technických možností svojej doby? A aby námetov na dohady a diskusie o zavŕšení jeho tvorivej cesty nebolo málo, prišla ešte na rad jeho opera seria La clemenza di Tito. Tak trochu paralelne s Čarovnou flautou a možno v hlave skladateľa už sa deliac o miesto i so „záhadne“ objednaným Requiem. Titus znamenal oživenie vyprahnutej opernej formy opery serie. Bol dielom výnimočne poznačeným spoločenskou objednávkou, ktorá striktne definovala jeho vonkajší rámec. Dielom, ktoré sa neskôr na dlhý čas stratilo z repertoáru operného divadla a ktoré ako žiadne iné zo zrelého obdobia Mozartovej tvorby bolo podrobené rôznorodým pochybnostiam. Až v poslednej tretine dvadsiateho storočia sa začali okolo neho lámať bariéry neporozumenia a unáhlených súdov a predovšetkým vďaka viacerým interpretačným počinom začalo napokon i ono prehovárať k našej modernej dobe neočakávane silným a osobitým jazykom.

Okolnosti vzniku a prvé predvedenie
Opera La clemenza di Tito bola vytvorená na objednávku českých stavov pri príležitosti korunovácie Leopolda II. za českého kráľa v roku 1791. Dielo si českí zemepáni objednali prostredníctvom impresária Domenica Guardasoniho, ktorý Mozarta oslovil po tom, čo ponuku už predtým odmietol viedenský dvorný skladateľ Antonio Salieri.

Zmluva medzi českými stavmi a divadelným impresáriom D. Guardasonim o slávnostné opere pre korunovačné slávnosti v Prahe 1791

Času na tvorbu nemal Mozart veľa. Ponuka prišla od Guardasoniho niekedy medzi polovicou a koncom júla a už začiatkom septembra (6. septembra 1791) malo byť dielo súčasťou korunovačných slávností v Prahe. Okrem toho mal Mozart ešte pred sebou finalizáciu Čarovnej flauty pre Schikanederovu viedenskú scénu Theater an der Wieden a tiež spomenuté, konšpiratívne objednané Requiem. Napriek tomu však skladateľ sotva považoval túto situáciu za nejako mimoriadne náročnú či kritickú, čoho dôkazom sú nielen jeho listy z tohto obdobia, ale i skutočnosť, že si v letných mesiacoch našiel viackrát čas na návštevu svojej Konstanze, ktorá bola na dlhodobejšom liečebnom pobyte v Badene. Tvrdenie, že komponoval Tita v strese a v extrémnej časovej tiesni, tak patrí skôr k dobovým mýtom. A to isté možno povedať i o informácii, že sa mu do tejto práce nechcelo, že jej neprikladal náležitý význam a že ju vlastne prijal len z núdze. Obe tieto tvrdenia mali byť podpornými argumentmi pre spochybňujúci súd nad dielom a jeho hodnotou a dopĺňali kritický názor na samotný námet diela a jeho libretové stvárnenie späté so zastaranou žánrovou formou opery serie. Peniaze a existenčné dôvody tu, samozrejme, zohrali svoj význam, no Mozart rozhodne nevnímal Tita ako nezáväzné príležitostné dielo, ktoré by odbil nezúčastnenou remeselnou rutinou. Okrem iného i preto, že sa práve prostredníctvom neho mohol konečne dostať do priazne nového panovníckeho páru, o čo sa celé toto obdobie veľmi intenzívne usiloval.

Autorom pôvodného libreta La clemenza di Tito, ktoré je z väčšej časti fikciou zo života tohto rímskeho cisára, bol legendárny taliansky básnik Pietro Metastasio a pred Mozartom ho zhudobnilo počnúc Antoniom Caldarom, cez Myslivečka a Glucka množstvo iných skladateľov. Mozart však dal libreto prepracovať, a to Caterinovi Mazzolàovi, drážďanskému dvornému básnikovi. Tak ako to sám prízvukoval, s cieľom urobiť zo starej opery serie „skutočnú“ operu.

Libreto opery La Clemenza di Tito (Praha 1791)

Dôležitosť nového diela podčiarkuje i skutočnosť, že nie zriedkavá maniera operných autorov minulosti, vypomôcť si v časovej tiesni pri tvorbe časťami zo svojich starších diel, ostala v tomto prípade u Mozarta minimalizovaná na jediný prípad: je ním vokálne koncertné Rondo s obligátnym basetovým rohom, ktoré prvý raz zaznelo v apríli 1791 na benefičnom koncerte u Dušekovcov v Prahe a v Titovi sa prevtelilo do Vitelliinej veľkej árie z druhého dejstva Non più di fiori.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Hodnocení

Vaše hodnocení - Mozart: La clemenza di Tito (SND Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="99030" size="small"]

Mohlo by vás zajímat