SND Bratislava: Avízo jubilea? Takhle raději ne…

  1. 1
  2. 2
V internom časopise Slovenského národného divadla Portál predkladá dramaturg operného súboru Pavol Smolík v titule propagačného článku „štyri dobré dôvody“, prečo hrať Poľskú krv. Voči dvom z nich ťažko namietať („kvalita diela“ a „vzťah operného súboru SND k autorovi“), jeden možno prijať s istou výhradou („dramaturgická povinnosť vzťahujúca sa na operetu ako hudobnodramatický druh“) a posledný („realizačné predpoklady“) v zreteľnej miere spochybnil samotný výsledok.
Oskar Nedbal: Poľská krv – Eva Hornyáková (Helena Zarembová), Gustáv Beláček (Jan Zaremba), Ján Babjak (Bronio von Popiel) – SND Bratislava 2018 (zdroj SND / foto Anton Sládek)

Avízo k jubileu? Radšej nie tak ďalej…

Poľská krv Oskara Nedbala, skladateľa a dirigenta v rokoch 1923 až 1930 účinne formujúceho tvár trojročného bratislavského operného dieťaťa, sa vrátila na dosky Slovenského národného divadla po sedemdesiatich troch rokoch. Neznamená to však, že by Nedbalova opereta, po prvýkrát uvedená 25. októbra 1913 vo viedenskom Carltheatri, po takú dlhú dobu v slovenskej metropole nezaznela. Patrila však do repertoáru špecializovanej a koncom deväťdesiatych rokoch násilne zlikvidovanej Novej scény. Pochopiteľne, uvádzali ju aj všetky operné a operetné súbory mimo Bratislavy.

Piatková revitalizácia najúspešnejšieho operetného opusu Oskara Nedbala na bratislavskej opernej pôde mala v úmysle stať sa prvou, originálnou pečiatkou v bulletine opuncovanou lastovičkou k neodvratne sa blížiacej storočnici Slovenského národného divadla. Keďže komplexnejší pohľad ani na budúcu sezónu 2018/2019, nehovoriac o jubilejnej 2019/2020, zatiaľ verejne predstavený nebol, ťažko usúdiť, aký zástoj v nich má patriť práve Poľskej krvi. Jej návrat na operné dosky, ako som v úvode naznačil, je prijateľne zargumentovaný z dvoch hľadísk. Nedbal je tvorcom partitúry, ktorá má šancu súperiť s titulmi podobného druhu, zrodenými v prvých dvoch – troch dekádach dvadsiateho storočia. Na rozdiel od takého Lehára či Kálmána ju však dnes udržiavajú pri živote len české a slovenské divadlá.

Oskar Nedbal bol plnokrvným hudobníkom, schopným nápadito klenúť melodické linky pre sólové hlasy i zbory. Neviezol sa na povrchovej vlne dobovo módneho hudobno-zábavného priemyslu, ale mal dar originálnej invencie a inštrumentačnej zdatnosti. V prípade Poľskej krvi sa navyše poistil skúseným libretistom Leom Steinom. Puškinovou poviedkou Slečna roľníčka podnietený príbeh má iskru i vtipnú pointu. Tie vyznejú pod podmienkou, že ich neprehluší kopa balastu v próze.

Oskar Nedbal (zdroj commons.wikimedia.org / foto Šechtl and Voseček studios)

Uctiť si Oskara Nedbala pri príležitosti stého výročia Slovenského národného divadla je tiež pádnym dôvodom. Jednou z možností bolo oživenie jeho Poľskej krvi, inou (hypoteticky a s neskrývanou dávkou „racionálnej utópie“) mohol byť pokus o javiskový návrat niektorých z titulov „jeho“ dramaturgie. Od Dalibora či Libuše, cez Afričanku a Zlato Rýna (to síce vzišlo zo sezóny, keď si dal riaditeľskú pauzu a bol „len“ dirigentom) až po – povedzme – Kráľovnú zo Sáby či Kováča Wielanda.

Dosť špekulácií, poďme k realite. Za akých podmienok má Poľská krv v 21. storočí šancu stať sa repertoárovým magnetom? Bez pričinenia konkrétneho divadla je to azda prirodzený, spontánny smäd po príjemne znejúcich a do ucha ľahko lezúcich melódiách i dejovo relaxačných témach. Ten je pre istú vekovú generáciu prirodzený aj „samospádom“. Je však otázne, aký inscenačný výklad dokáže osloviť nové, reminiscenciami nezaťažené a iným svetom formované divácke vrstvy.

Zamyslime sa aj nad iným. Či v sezóne, keď je dramaturgický plán zostavený z jednej, minimálne reprízovanej polvečernej opery (Ravelova Španielska hodinka), z Rimského-Korsakovovho Sadka, generujúceho dodnes nedoriešený škandál (po premiére ho museli pre zdravotne škodlivú súčasť scény stiahnuť z hracieho plánu a zborové teleso je dodnes v štrajkovej pohotovosti) a z pripravovaného Pucciniho evergreenu (nie tak dávno ešte figurujúceho na plagáte) menom Tosca, má mať práve Poľská krv ono chýbajúce kľúčové postavenie. Voči jej realizácii by som v princípe nenamietal, keby v projekte sezóny bola piatym titulom. Akýmsi doplnkovým sortimentom k základnej, zásadnej a zdôvodnenej dramaturgickej línii. Tá by však musela jestvovať.

Ale prehliadol by som aj túto tézu, pokiaľ by inscenácia uzrela svetlo sveta v podobe, ktorá prinesie čosi nové, objavné, originálne, nápadité. A to sa nechcem rúhať slovom šokujúce. Koniec koncov, aj to sa s operetou ako „dožitým“ umeleckým druhom dá docieliť. A nemusí to byť len provokatívny rukopis Barrieho Koskyho v svetoznámej berlínskej Komickej opere. V tej našej, bratislavskej, chýbali najväčšmi dramaturgom Pavlom Smolíkom v štvrtom bode uvedené „realizačné predpoklady“. Zúžil by som ich na vizuálnu zložku. Ktovie, či koncepcia, ponúkajúca operetu v tri a štvrťhodinovom časovom trvaní (!), vzišla z kreatívnych diskusií základného trojuholníka, tvoreného dramaturgom, režisérom a dirigentom. Vzhľadom na špecifikum daného umeleckého druhu uvádzam toto – pre operné divadlo – neštandardné poradie, kladúc inscenačnú stránku pred hudobnou.

Bratislavská Poľská krv trpí viacerými nedostatkami. Dve najpálčivejšie sú neúmerná dĺžka (spadá na vrub celého realizačného tímu) a gýčovo kabaretná scéna Jaroslava Valeka. Až za ňu kladiem nezáživnú, o banálne klišé opretú réžiu Mariána Chudovského. Škrtať, a dosť radikálne, bolo potrebné v próze. Odhadom, minimálne dvadsať minút by prospelo. Najmä dynamike predstavenia, ktorá sa neraz zamotávala do opakovaných replík. Navyše, ani preklad Jána Štrassera s občasnými politicko-aktualizačnými šľahmi a „soft“ vulgarizmami nevybočil z rámca vynútenej vtipnosti a zakotvil skôr v ošúchanej trápnosti. V ušiach mám slovenskú verziu (pôvodné libreto napísal Leo Stein v nemeckom jazyku) Štefana Hozu z uvedenia na Novej scéne roku 1970, ktorá bola navyše aj „spevnejšia“. Koniec koncov, ak zámerom inscenátorov bolo dielo situovať do doby jeho vzniku, tak aktualizačné repliky sa minuli účinku v dvojnásobnej intenzite.

Reklama
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Nedbal: Poľská krv (SND Bratislava 2018)

[Celkem: 23    Průměr: 2/5]

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
elma

Suhlasim do bodky, taka otravena a udena som uz dlho nebola. Smutne…