Puccini ničí hlasivky. Anna Netrebko pro Operu Plus před svým debutem v Bolšom těatre

Anna Netrebko debutuje v Bolšom teatri

Pred viac ako rokom sme sa spolu stretli pri rozhovore, v ktorom sa vyjadrovala k zmenám vo svojom speváckom štýle. Za čas, ktorý od vtedy uplynul, sa speváčka výrazne posunula v repertoári a začala čoraz intenzívnejšie koketovať s dielami Giacoma Pucciniho. V tomto roku sa ale niekoľkokrát verejne vyjadrila, že jeho hudba ničí spevákom hlasivky a nie je možné ju spievať príliš často. Preto je paradoxom, že takmer polovicu albumu Verismo a podstatnú časť koncertu v Budapešti tvorili Pucciniho árie a Netrebko bude debutovať v Moskve ako Manon Lescaut. Zaujímalo ma, ako si tento paradox vysvetliť a taktiež v čom konkrétne spočívajú spevácke úskalia pri kontakte s Pucciniho hudbou.

Nakoniec sme sa však s Annou Netrebko v Budapešti videli len veľmi krátko a zo strany organizátora koncertu Rolanda Tótha bolo avizované, že žiadne interview z dôvodu veľkého časového sklzu nebude možné. Odpovede na svoje otázky sa mi tak nakoniec podarilo získať až o niekoľko dní neskôr, a aj to nie na všetky.

Anna Netrebko vraví: „Puccini ničí hlasivky, pretože je potrebné neustále spievať veľkým objemom tónu. V prípade jeho hudby orchester zvyčajne kopíruje spevácku linku. Sláky častokrát hrajú unisono so sólistom, a hlas má potom tendenciu v ich zvuku zanikať. V častiach, kde sláky hrajú inú melodickú linku, tento problém nenastáva. Preto sólista neustále musí bojovať so zvukom orchestra. Pokiaľ nemá dostatočne objemnú telesnú konštrukciu poskytujúcu oporu pri tvorbe silného tónu, potom ho to zvádza silný tón tvoriť priamo hlasivkami, čím ich samozrejme preťažuje. Hlasivky by mali v ideálnom prípade spievať bez nadmernej námahy a silu tónu má následne podporiť telesná konštrukcia speváka, preto je pre neho pár kíl navyše doslova požehnaním. Ak stratí váhu, stratí aj telesnú oporu. Samozrejme, objemný tón sa dá tvoriť aj v hlasivkách samotných, ale ako dlho potom vydržia? Je to veľmi nebezpečné.

Pucciniho preto nie je možné spievať príliš často, skracovalo by to „životnosť“ sopranistky. Platí to však nielen pre soprány, ale tiež pre tenory. Des Grieux je tak ťažká rola, že je umenie túto postavu vôbec dospievať do konca. Tenor, ktorý ju zvládne, prešiel akoby krstom a odspieva potom už takmer čokoľvek.“

Po drážďanskom debute v Lohengrinovi môže dnes Anna Netrebko porovnať aj technickú stránku spievania Wagnera a Pucciniho:

„Je veľký rozdiel spievať Pucciniho a Wagnera. Orchester idúci unisono so spevákom je výsostná špecialita Pucciniho. Keď spievate Wagnera, tam to nenájdete. Legáta vo frázovaní nie sú vo Wagnerovi až tak podstatné, pretože nosnú melódiu nemá spevák, tá je takmer vždy v orchestri. Preto spevácky part netreba vyspievať až tak „zvukomalebne“, skôr treba dať dôraz na výraz a na text. Zaužíval sa dokonca pojem wagerovské legáto, z čoho je zrejmé, že je to iný typ legáta než u ostatných skladateľov. Nechcem ísť do opačného extrému a tvrdiť, že máte pri Wagnerovi vyrážať, tóny ako by ste štekali, to samozrejme nie, ale klasické legáto to rozhodne nie je. A druhá vec je, že pri Wagnerovi treba výrazne ubrať objem tónu. Musíte spievať oveľa menším hlasom. Keď som skúšala Elsu, Thielemann ma nestále zastavoval s tým, že mám ešte viac ubrať silu hlasu. Aj keď som ubrala, hovoril mi „ešte menej, ešte menej“.

V prípade Verdiho je situácia opäť úplne iná. U neho je najnebezpečnejšie passagio. Samozrejme treba rozlišovať medzi passaggiom, ktoré ide smerom hore, a passagiom, ktoré naopak smeruje dole k nízkym tónom. Hlavne to druhé je veľmi nebezpečné.“

Anna Netrebko hovorí aj o tom, čo jej spevácky vyslovene konvenuje: „Pre mňa je veľmi prospešné spievať napríklad Richarda Straussa. Ten má pre hlas blahodarný účinok, je to doslova balzam. Hlas sa pri ňom dokáže pekne rozvinúť a získať sviežosť. Strauss presne vedel, ako písať pre soprány,“ uzatvára Netrebko.

Organizátor koncertu v Budapešti Roland Tóth k tomu ešte dodáva: „Neviem ako iné sopranistky, ale Anna sa riadi svojou intuíciou. Vždy ide ďalej, vždy skúša ísť až za hranicu a potom dáva spiatočku, aby si jej hlas oddýchol. V Salzburgu vyskúšala najprv Johanku z Arku, nasledovala Lady Macbeth. Bola to príprava na Manon a teraz už aj na ďalšie plánované role, akými budú napríklad Turandot alebo Tosca.“

Anna Netrebko aj so svojim manželom Jusifom Eyvazovom v týchto chvíľach už skúšajú Manon v Boľšom teatri. Speváčka už vyjadrila isté výhrady k scéne. Tá je navrhnutá takým spôsobom, že v zadnej časti javiska sa nenachádzajú žiadne kulisy schopné odrážať zvuk späť k divákovi, a ten zostáva pohltený v priestore javiska. Netrebko preto navrhla scénu mierne upraviť.

Keďže lístky na jej debutové predstavenie sa vypredali veľmi rýchlo, moskovské divadlo sa rozhodlo prenášať podujatie aj na obrazovku umiestnenú pred budovou. Podobná situácia s lístkami vznikla aj na minulotýždňovom budapeštianskom koncerte, keď sa koncertná sála Müpa s kapacitou takmer 2000 miest vypredala za 10 minúť. Dôvodom bol určite aj fakt, že maďarskú metropolu navštívila Anna Netrebko nielen pracovne, ale aj súkromne vôbec po prvýkrát.

Roland Tóth pokračuje: „Anna má svoj kalendár kompletne zaplnený až do roku 2020. To, že v Moskve sa dlho nenašiel nikto, kto by ju pozval do Boľšovo teatra, je tak len polovica pravdy o tom, prečo tam debutuje až teraz. Druhou stranou mince je, že ju nepozývali z dôvodu, že nájsť voľné miesto v jej kalendári je komplikované. Aj štvrtkový koncert v Budapešti tesne pred zahájením skúšok na Manon v Moskve (ktorý prebehol len dva dni pred ďalším koncertom v moskovskej hale Barvikha) bolo možné zorganizovať len vďaka úplnej náhode, ktorou bolo stiahnutie sa Anny z produkcie Normy v Royal Opera House. Vďaka tomu sa v jej programe nečakane uvoľnilo niekoľko dní. Koncert sme s Annou naplánovali na 29. septembra s tým, že 30. septembra bude presun do Moskvy, kde 31. septembra prebehne skúška, a deň na to má mať koncert v Barvikhe, po ktorom sa začne skúšobný proces na Manon v Boľšom teatri. A keď toto všetko už bolo pekne na papieri, tak sme následne zistili, že 31. september neexistuje! Museli sme tak narýchlo let pravidelnou linkou nahradiť privátnym lietadlom a zabezpečiť presun z Budapešti do Moskvy už o deň skôr, ihneď po štvrtkovom koncerte, pretože by sa nám inak celý harmonogram zosypal.“

Na záver si len dovolím podotknúť, že Anna Netrebko nie je jediným ruským operným spevákom patriacim k svetovej špičke, ktorý doposiaľ nevystúpil v Boľšom teatri. V novembri tohoto roku tam bude debutovať aj Dmitrij Hvorostovskij. Po takmer tridsiatich rokoch svojho účinkovania v najlepších operných domoch celého sveta si ho náhle tento rok všimli aj na prvej moskovskej scéne. Prečo im to trvalo tri desaťročia, je však takmer nepochopiteľné.