Wagnerovský zlomek na Bratislavských hudebních slavnostech
![](https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2018/10/BHS-Valk8ra-04-10-2018-Juraj-Valƒuha-dirigent-jan.f.lukas_-660x440.jpg)
Richard Wagner je jedným z tých mála skladateľských géniov, ktorých prijíma publikum rozmanito. Ba ani by som nepovedal, že polarizujúco. Isteže, má svoje „tvrdé jadro“ nezlomných nadšencov, ale aj zarytých odporcov. A medzi nimi tretiu vrstvu (šírku ani jednej si netrúfam odhadnúť), ktorá jeho rozsiahle dielo, predovšetkým od Tristana a Izoldu cez Prsteň Nibelungov po Parsifala, prijíma s triezvym záujmom a obdivom, no bez emócie fanatizmu. Azda aj trocha v duchu citátu slávneho Leonarda Bernsteina: „Wagnera síce nenávidím, ale nenávidím ho na kolenách“. Výrok metaforicky reflektuje na jednej strane jedinečnosť Wagnerovho hudobného slovníka, nenapodobiteľnosť (s výnimkou jeho plagiátorov) spracúvania príznačných motívov, strhujúcu inštrumentáciu a dramatický tok „nekonečnej“ melódie. Na strane druhej sa čnie komplikovaná osobnosť skladateľa, z ktorej sa vynára mnoho nedobrých ľudských čŕt.
![](https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2018/10/BHS-Valk8ra-04-10-2018-Juraj-Valƒuha-jan.f.lukas_-660x287.jpg)
To však nie je meritom zhodnotenia festivalového uvedenia 1.dejsta Valkýry. So Slovenskou filharmóniou ju naštudoval už azda po celé desaťročie najúspešnejší slovenský dirigent, štyridsaťdvaročný Juraj Valčuha. Svoju činnosť delí medzi koncertné a operné vystúpenia, pričom v súčasnosti je hudobným riaditeľom slávneho Teatro San Carlo v Neapole. Práve tam pripravuje v tejto sezóne uvedenie Wagnerovej Valkýry. Možno aj to bol istý impulz, možno dostal voľnú ruku v dramaturgickom výbere. Juraj Valčuha má mnohostranný repertoár, nedokážem odhadnúť v čom sú jeho preferencie, no zjavne má na srdci aj nemeckú hudbu. Napokon Straussovu Elektru uviedol v koncertnej forme so Slovenskou filharmóniou roku 2017. Wagnerovským dirigentom by som ho zatiaľ nenazval, hoci cítiť, že k jeho skladateľskému odkazu sa snaží prepracovať. V Budapešti už dirigoval Parsifala, s Valkýrou sa stretne na jar v Neapole. Bratislavské prvé dejstvo mohlo byť takým „zahrievacím“ predkolom. O to ťažším, že Slovenská filharmónia Wagnerovu tetralógiu nemá v kmeňovom repertoári. Navyše – a to poviem bez okolkov – pre mimoriadne vysoké požiadavky na dychovú sekciu, zvlášť v plechoch, nie je pre ňu ani ideálne disponovaná. Juraj Valčuha prečítal partitúru s veľkou snahou vniknúť do jej jadra, uvážene pracovať s príznačnými motívmi, viazanými na postavy i situácie (len na ploche prvého dejstva je ich nadostač – búrkový, Siegmundov, ľúbostný, wälsungovský, Hundingov, téma Walhally atď.) a dať im identifikovateľnú podobu. Musel prevziať „vládu“ nad veľkým aparátom, dosiahnuť jeho plastickosť, dynamické vrstvy a pritom ani v najvypätejších gradáciách neprekrývať sólistov. Dosiahol ozaj veľmi veľa, netvrdím, že všetko vyšlo ideálne (a nemyslím len na zakolísania plechov), no rozhodne Valčuhovo pôsobenie na čele Slovenskej filharmónie pôsobí inšpiratívne a dvíha úroveň telesa.
![](https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2018/10/BHS-Valk8ra-04-10-2018-Manuela-Uhl-Juraj-Valƒuha-Magnus-Vigilius-jan.f.lukas_-604x450.jpg)
„Výhodou“ 1. dejstva Valkýry je absencia zboru a potreba len troch sólistov. Je to skôr konverzačný akt, počas ktorého sa, aj v rámci naratívneho vývoja situácií, udejú pre vývoj udalostí dôležité momenty. Najmä vo vzťahu trojuholníka Sieglinde – Siegmund – Hunding. Hudba však svojimi Leitmotívmi siaha do širších súvislostí. Sieglindou festivalového uvedenia bola skúsená dramatická sopranistka Manuela Uhl. Fakt, že už pomerne dlho sa venuje vypätému nemeckému repertoáru, sa u štyridsaťsedemročnej umelkyne mierne prejavil vo vysokej polohe. Má ju priebojnú, trocha však ostrejšiu a menej koncentrovanú. V stredoch a hĺbkach, ako aj v lyrickejších pasážach partu, pôsobí jej hlas príjemne a najmä štýlovo čisto. Dánsky tenorista Magnus Vigilius do wagnerovského sveta pomaly ale isto preniká. Siegmunda už spieval na menšej nemeckej scéne, čaká ho aj v Neapole pod Valčuhom a roku 2020 by mal v zatiaľ nespresnenej role debutovať v Bayreuthe. Vigiliov hlas pôsobí v tejto chvíli sviežo, prierazne a hoci ešte nejde o hrdinného tenora (lepšie mu pasuje nemecký názov odboru Jugendlicher Heldentenor), objemom tónu dokáže aj bez forsírovania naplniť priestor. Timbrom ide o skôr svetlejší materiál a ak mu ešte niečo chýba, tak je to istá vrúcnosť farby i výrazu. Part Hundinga je trocha menší a Peter Mikuláš v ňom opäť vyvolal zármutok, že sme si ho nedokázali užiť aj v iných, väčších wagnerovských postavách. Je pre ne (azda aj pre Hansa Sachsa, ba i Wotana) disponovaný nielen objemom, basbarytónovým rozsahom, plastickým výrazom a timbrom, ale aj vzorovou deklamáciou.
![](https://operaplus.cz/wp-content/uploads/2018/10/BHS-Valk8ra-04-10-2018-Juraj-Valƒuha-Peter-Mikulát-Manuela-Uhl-Magnus-Vigilius-jan.f.lukas_-660x440.jpg)
Bratislavské publikum prijalo krátky wagnerovský večer s veľkým nadšením. Azda je to signál, že pre slovenské publikum nemusia byť jeho opery až takým „strašiakom“, za aké ich považujú dramaturgovia. Raz darmo, je to kultový skladateľ a ustrnúť len v opakovaní (aj to viac než sporadickom) jeho opier po Lohengrina, je nehodné kultúry vyspelejšieho národa.
Hodnotenie recenzenta: 80%
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie 4.okóber 2018
Richard Wagner: Valkýra (koncertné uvedenie 1.dejstva opery)
Slovenská filharmónia
Juraj Valčuha, dirigent
Manuela Uhl (Sieglinde)
Magnus Vigilius (Siegmund)
Peter Mikuláš (Hunding)
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]