Baletní panorama Pavla Juráše (145)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Tentoraz:

  • Roberto Bolle slávi s priateľmi narodeniny (3. diel)
  • Jiří Bubeníček naposledy
  • Svetové hviezdy proti rakovine v Bratislave
  • Čo sleduje Roberto Bolle?

Roberto Bolle slávi s priateľmi narodeniny (3. diel)
S fascinujúcou osobnosťou talianskeho tanečníka Roberta Bolleho, ktorý tento rok oslavuje štyridsiate narodeniny sériou umeleckých večerov, by som ľahko zaplnil niekoľko článkov. (prvý diel tu) Ešte niekoľko zaujímavých drobností.

Roberto Bolle a Alexandre Riabko - Opus 100 - Bolle and Friends 2015 (foto Luciano Romano)
Roberto Bolle a Alexandre Riabko – Opus 100 – Bolle and Friends 2015 (foto Luciano Romano)

Tanečník bol a je hosťom významných udalostí baletného sveta. Od roku 1998, kedy na tú dobu zariskoval, vzdal sa stáleho angažmán v La Scale a odišiel na voľnú nohu, stihol hodne a o pozvania nebola núdza. „Je to oveľa lepšie pre mňa, byť na voľnej nohe, pretože si môžem vybrať inscenáciu, v ktorej chcem tancovať,“ hovorí tanečník. „Môžem si aj vybrať, kedy ísť do práce a kedy odpočívať. Samozrejme, že som bol spočiatku znepokojený, keď som odišiel z La Scaly… Bol som hlavný tanečník s dobrým platom a bol som zaistený, a pritom som bol veľmi mladý. Našťastie to vyšlo, ale ja by som sa vrátil späť, ak by som na to nemal!“

V moskovskom Veľkom divadle tancoval k 75. narodeninám Maji Pliseckej. Hosťoval v Parížskej opere, ktorá si hosťov pozýva veľmi zriedka. Účinkoval na jubilejnom gala v Mariinskom divadle v Petrohrade.

V roku 2010 sa postaral o „škandál“, keď v divadle San Carlo v Neapole tancoval Albrechta v Giselle, vo verzii Matsa Eka so slávnym finále, kedy sa Albrecht prebúdza nahý na lúke po snovej noci v blázinci. Talianske bulvárne médiá šaleli a paparazzi sa usilovali o čo najlepšie zábery z predstavenia na pohlavný úd tanečníka. Ešte dnes cirkulujú na internete desiatky a stovky tajne nafilmovaných videí, ktoré profanujú tento dojemný koniec legendárnej verzie nesmrteľného baletu. Naopak baletný svet práve týmito náročnými kreáciami oceňuje všestrannosť tanečníka, ktorý nepodľahol túžbe byť len ikonou a celebritou, ale pracuje pre propagáciu baletu a stavia sa do služby choreografom a rolám, ktoré stvárňuje. „Ja sa vždy tak usilovne snažím zlepšiť, naozaj verím v to, čo robím, a niekedy si hovorím, čo viac mám robiť.“ Až by sa dalo povedať, že v prípade mnohých posudzovaní je krása tanečníkovi skôr na ťarchu a je primárne vnímaný ako „krasoň“ a „narcis“.

Samozrejme prešiel rôznym vývojom ako každý – nielen umelec, ale aj ľudská bytosť. Roslyn Sulcas v článku v The New York Times Returning to a Favorite Role for an Almost-Final Goodbye napísal, že „je to tanečník s proporciami gréckeho boha a mužnou intenzitou prežitku, a súčasne s mačacím pôvabom a nádhernými líniami“. Opozitom sú práve recenzie typu Gia Kourlas, kde stojí: „Nie je superstar podľa štandardov virtuozity. Má vizáž filmovej hviezdy.“ O tanci sa radšej nezmieňujú.

A čo hovorí sám tanečník? „Ja čítam niektoré z nich. Áno, niekedy ma ostré slová naštvú, najmä keď verím, že som urobil skvelé predstavenie a snažil som sa čo najlepšie. Navyše publikum a choreograf (alebo kto naštudoval balet) a kolegovia zamestnanci sú všetci šťastní, a potom si prečítam kritiku a tam sa hovorí, že som vysoký a pekný, ale je to len o tom. Je možné, že som vysoký a pekný, ale po všetkej tvrdej práci – a dávam sto percent – tam musí byť oveľa viac ako len toto, a to ma štve, keď to nie je rozpoznané.“ Rozpory a neobjektívnosť kritiky od nepamäti sprevádzajú veľkých umelcov všetkých žánrov. U niečoho tak efemérneho ako tanec je to obzvlášť zložité. Kritika si však všíma aj klady: „Vyžaruje rozpoznateľnú skromnosť, je vynikajúcim a citlivým partnerom“ či „ je úžasnou hviezdou, ako vzhľadom, tak tanečne“. Či dokonca „jedna z jeho očarujúcich vlastností je, že sa zdá, že nevie o tom, aký je pekný“. Tanečník v jednom rozhovore hovorí: „Napríklad včera v noci. Labutie jazero. Naozaj som sa cítil byť v príbehu a robiť to najlepšie.“ Povzdychne si hlboko: „Niektorí pritom tvrdia, že som len niečo pekného na pohľad.“ Dodáva, že mu to tiež vadí, pretože mnoho ľudí číta recenzie v novinách a to nie je to, ako chce byť zobrazený po všetkých tých rokoch tvrdej práce a cestovania.

Sám tanečník je svojím postavením vystavený veľkému tlaku. „Je to ešte horšie, nie lepšie, pretože som lepšie známy teraz, najmä v Taliansku, kde som slávny a urobil som veľa televíznych rozhovorov,“ komentuje tlak na stres Bolle. „Diváci a kritici vždy očakávajú veľa. Je to ťažké, pretože na každom predstavení si ľudia myslia, že to bude môj výkon roka. A nikto nemôže byť vždy stopercentne fyzicky istý… Zvlášť s množstvom cestovania okolo. Samozrejme, že vždy chcem dať to najlepšie, ale niekedy telo nerobí tak, ako by ste to chceli.“ A aké publikum má tanečník rád? Typické talianske, vášnivo hysterické publikum, ktoré jasavo a výkrikmi prerušuje predstavenie? „Páči sa mi to moc… Je pre mňa dôležité cítiť publikum a je to veľmi vzrušujúce. Niekedy som tancoval pred naozaj mŕtvym publikom. Napríklad v Taliansku sa občas dostaví publikum, ktoré je tam väčšinou preto, že majú predplatné do La Scaly a majú jeden alebo dva balety za sezónu hodené medzi opery. A oni tam často sedia a vyzerajú, akoby to naozaj nechceli. A to je pre nás hrozné. Snažím sa robiť to najlepšie, a žiadna odpoveď. Musím publikum cítiť. Japonskí diváci sú vždy úžasní a veľmi vďační a sú veľmi dobre informovaní o balete.“ Samozrejme nechýbajú ani rôzne historky medzi už stovkami predstavení. Napríklad v Labuťom jazere. „Počas pokojnej husľovej hry (v adagiu II. dejstva) som počul ‘aaaaau.’ Keby to bolo v priebehu mazúrky s hlasnou hudbou, nebolo by to také zlé, ale teraz, v jednej z najpokojnejších častí baletu! Myslel som si: ‘Prosím, nie teraz.’ Na ľudí, ktorí kašlú, som zvyknutý, ale nie na plačúce deti.“

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na