Bratislava: orchestry v sestavě, která předčila všechna očekávání

Orchestre na BHS 2014 Hoci v minulosti na Bratislavských hudobných slávnostiach vystupovali mnohí renomovaní in&scaron;trumentalisti (námatkou spomeniem klaviristov Sokolova, Berezovského, Schiffa, čelistov Maiskeho a Gutmanovú, huslistov Kremera, Bella, Repina a tak ďalej), predsa ťažisko festivalu vždy vytvárali veľké symfonické orchestre, a nie hocijaké. Zostava, ktorá sa predstavila na jubilejnom päťdesiatom ročníku festivalu, v&scaron;ak predstihla v&scaron;etky očakávania. Osem zahraničných a tri slovenské orchestre tvorili základnú os podujatia a pripravili náv&scaron;tevníkom preplnenej sály Reduty nezabudnuteľné zážitky. V prvých dvoch týždňoch festivalu to platí v najväč&scaron;ej miere o Izraelskej filharmónii (prvý raz na Slovensku) a London Symphony orchestra, ktoré dirigovali také významné osobnosti ako Zubin Mehta a Valery Gergiev.Spoločnou črtou oboch vystúpení bol nádherný zvuk orchestrálnych telies a až prekvapujúco neokázalý a úsporný prejav oboch svetoznámych dirigentov. Vďaka izraelskému orchestru sme v tomto ročníku počuli Mozarta aj v inej než len vokálnej podobe, keď uviedli jeho Symfóniu č. 40 g mol. Dramatičnosť akú v niesli do interpretácie Beethovenovho Egmonda sa e&scaron;te stupňovala v záverečnom čísle programu – Straussovej symfonickej básni Život hrdinu. Program Londýnčanov, ktorí pred pár rokmi očarili na Bratislavských hudobných slávnostech interpretáciou Mahlerovej Deviatej s Lorinom Maazelom, teraz s ruským dirigentom vsadili na ruskú klasiku dvadsiateho storočia. Čo lep&scaron;ie si s takým znalcom diela &Scaron;ostakoviča, Stravinského a Prokofjeva, akým je ich dirigent, mohli vybrať. Aj keď ťažko hľadať rozdiely v interpretácii jednotlivých skladieb, predsa na mňa najviac zapôsobila Stravinského Petru&scaron;ka. V súvislosti s prvým a tretím velikánom tohto ruského skladateľského tria by sa (ako v bulletine koncertov) nemalo jednostranne interpretovať ich balancovanie medzi avantgardou a umierneným modernizmom výlučne politickými tlakmi stalinsko-ždanovovskej estetiky, pretože v nasledujúcich koncertoch zazneli skladby umelcov presídlených do USA (Rachmaninov, Korngold), ktorých hudobná reč sa ani v slobodných podmienkach nevyvíjala smerom k moderne, skôr naopak.Moskovský Čajkovského symfonický orchester nie je v Bratislave neznámy, podobne ako jeho dirigent Vladimír Fedosejev. Kvalitné teleso a kvalitný dirigent predĺžili &bdquo;&scaron;núru“ ruského repertoáru a výbornej interpretácie, aj keď huslista Andrej Baranov v &Scaron;ostakovičovom husľovom Koncerte č. 1 nejako mimoriadne neoslnil. Kuriozitou bolo, že orchester začal svoj program tou istou &Scaron;ostakovičovou Slávnostnou overtúrou, ktorou zaujali dva dni predtým Londýnčania. V pozdných Rachmaninových Symfonických tancoch (z roku 1940) moskovský orchester nádherne &bdquo;spieval“.Na Bratislavských hudobných slávnostech sme počuli už veľa francúzskych orchestrov, ktoré väč&scaron;inou bývali milým prekvapením (dva parížske, orchestre z Lille, Cannes, Bretónska). Orchester National de Lyon tentoraz na seba prevzal úlohu, ktorú v minulosti plnili orchestre z exotických krajín (Mexika, Číny, Arménska) osobitosťou svojho repertoáru, ktorý minimálne v troch zo &scaron;tyroch repertoárových čísel sa posúval od klasickej hudby k skladbám in&scaron;pirovaným jazzom, filmovou hudbou respektíve parafrázami klasickej hudby v nadľahčenom &scaron;ate. Nepochybne vrcholom večera bolo číslo &scaron;tvrté, v ktorom sme počuli Ravelovu klavírnu skladbu z roku 1909 Ga&scaron;par noci v in&scaron;trumentácii súčasného rumunského skladateľa Mariusa Constanta z roku 1990. Od 2011 vedie orchester Američan Leonard Slatkin, pod ktorého taktovkou vy&scaron;lo spomínané číslo napriek ponurej atmosfére perlivo a efektne.Dramaturgicky zaujímavý bol Koncert pre husle a orchester D dur zázračného viedenského dieťaťa Ericha Wolfganga Korngolda, ktorého Gluck das mir verblieb z vydarenej opery Mŕtve mesto tak zbožňoval Marcel Prawy. Melodická skladba niesla silné znaky filmovej, no vcelku kultivovanej hudby, ktorej sa skladateľ v posledných dvoch desaťročiach života v USA venoval. Husľový part interpretoval v Bratislave už známy a technicky kvalitne hrajúci Renaud Capuçon. Nezvyklo mladé publikum si vychutnalo aj Gerhwinovho Američana v Paríži. Najrozpačitej&scaron;ie vyznelo úvodné Bernsteinovo Divertimento pre orchester, ktoré len potvrdilo, že slávny umelec bol lep&scaron;ím dirigentom a hudobným propagátorom než skladateľom a orchester ho zahral zbytočne triviálne.Čiastočnou exotikou bolo pre nás aj teleso s dvoma názvami – Národný orchester Katalánska a Symfonický orchester mesta Barcelony s katalánskym a &scaron;panielskym programom. V Európe vari niet hudobnej kultúry, ktorá by bola tak úzko prepojená s folklórnymi podnetmi a &scaron;pecifikami národného etnika ako je hudba Iberskeho poloostrova. Zároveň je to hudba výsostne antiintelektuálna, kvôli čomu môžu nad ňou akademici ohŕňať nos zabúdajúc, že práve v tom je jej čaro. Orchester s dirigentom Pablom Gonzálesom začal svoj program krátkym intermezzom z opery Katalánca Erica Granadosa Goyescas (číslo svojho času u nás na platne nahral Ondrej Lenárd) v &scaron;týle vzdialene evokujúc hudbu Wolfa Ferrariho.Zahral ju v &scaron;irokom dynamickom diapazóne a s jasavým zvukom huslí. Stredná časť (adagio) z Koncertu de Aranjuez pre gitaru a orchester sa už dnes (častým uvádzaním v blízkosti skladieb ako je Var&scaron;avský koncert alebo Pre Eli&scaron;ku) blíži na hranicu užitkovej hudby, hoci práve táto časť je hudobne najpôsobivej&scaron;ia a výsledok z nej umocnil gitarista Juan Manuel Cañizares.Suita Iberia Isaaca Albéniza pre orchester upravená Fernádezom Arbósom zapôsobila tak hudobne ako interpretačne. Zaslúžene najviac z hispánskych skladateľov prerazil do sveta Manuel de Falla. Koncert vyvrcholil suitami Trojrohý klobúk, pôvodne koncipovanými ako balet na námet románu v &Scaron;panielsku kultového realistu Alarcóna (príbeh ako operu stvárnil Hugo Wolf v Corregidorovi a Richardo Zandonai v Cochite). Andalúzske rytmy rozozvučali koncertnú sálu v závratnom tempe a zvukovej ko&scaron;atosti. Zaznamenal som oproti predchádzajúcim koncertom trocha pozmenenú skladbu publika, čo vari naznačuje, že predsudky voči hudbe spoza Pyrenejí u skalného publika vážnej hudby e&scaron;te pretrvávajú. Medzi &scaron;pičkovými zahraničnými orchestrami mali ťažkú pozíciu slovenské orchestre. Slovenská filharmónia so svojím &scaron;éfom Emanuelom Villaumeom v prvej polovici programu, ktorý prená&scaron;ala Slovenská televízia (Kacheli, Ravel) sa držala čestne, ako vždy, keď ju Villlaume svojím temperamentom vybičuje, aby hrala na úrovni svojich možností. &Scaron;ostakovičovu Piatu som bohužiaľ (sledujú koncert v domácom prostredí) nepočul.E&scaron;te ťaž&scaron;ie bola na tom &Scaron;tátna filharmónia Ko&scaron;ice s Leo&scaron;om Svárovským, hrajúca medzi Izraelskou a Londýnskou filharmóniou, ktorá si v&scaron;ak veľmi umne zvolila program koncertu. Najprv vzdala hold domácemu symfonikovi Deziderovi Kardo&scaron;ovi (Symfonia č. 5), potom uviedla mimoriadne parodicky vtipnú Prokofjevovu suitu Poručík Kije, aby napokon zaútočila na publikum (s prispením čelistu Raphaela Wallfischa) Dvořákovým Koncertom h mol pre violončelo. V rámci možností svoju úlohu splnila dobre. Z veľkých zahraničných orchestrov prvých dvoch tretín festivalu som bohužiaľ nenav&scaron;tívil koncert Českej filharmónie s Jiřím Bělohlávkom a údajne fenomenálnym klaviristom Behzodom Abduraimovom (hrala Fi&scaron;era, Prokofjeva a Dvořáka). Ťažisko záverečného týždňa festivalu (o ktorom zreferujem nabudúce) sa viac presúva ku komornej, zborovej a vokálnej tvorbe. Bratislavské hudobné slávnosti 2014 Izraelská filharmónia Dirigent: Zubin Mehta Izraelská filharmónia 21. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava program: Ludwig van Beethoven: Egmont, predohra op. 84 Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónia č. 40 g mol KV 550 Richard Strauss: Život hrdinu (Ein Heldenleben) op. 40 *** &Scaron;tátna filharmónia Ko&scaron;ice Dirigent: Leo&scaron; Svárovský Raphael Wallfisch (violončelo) &Scaron;tátna filharmónia Ko&scaron;ice 23. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava program: Dezider Kardo&scaron;: Symfónia č. 5 op. 37 Sergej Prokofiev: Poručík Kije, symfonická suita op. 60 Antonín Dvořák: Koncert pre violončelo a orchester h mol op. 104 *** London Symphony Orchestra Dirigent: Valery Gergiev London Symphony Orchestra 25. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava program: Dmitrij &Scaron;ostakovič: Slávnostná predohra A dur op. 96 Igor Stravinskij: Petru&scaron;ka (1947) Sergej Prokofiev: Symfónia č. 5 B dur op. 100 *** Slovenská filharmónia Dirigent: Emmanuel Villaume Jean-Yves Thibaudet (klavír) Slovenská filharmónia 26. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava program: Gija Kančeli: Warzone (2002) Maurice Ravel: Koncert pre klavír a orchester G dur Dmitrij &Scaron;ostakovič: Symfónia č. 5 d mol op. 47 *** Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského Dirigent: Vladimir Fedosejev Andrej Baranov (husle) Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského 27. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava program: Dmitrij &Scaron;ostakovič: Slávnostná predohra A dur op. 96 Dmitrij &Scaron;ostakovič: Koncert pre husle a orchester č. 1 a mol op. 77 Sergej Rachmaninov: Symfonické tance op. 45 *** Orchestre national de Lyon Dirigent: Leonard Slatkin Renaud Capuçon (husle) Orchestre national de Lyon 29. septembra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava program: Leonard Bernstein: Divertimento pre orchester Erich Wolfgang Korngold: Koncert pre husle a orchester D dur op. 35 Maurice Ravel: Gaspard de la nuit (orch. Marius Constant) George Gershwin: Američan v Paríži (An American in Paris) *** Orquestra simfònica de Barcelona i nacional de Catalunya Dirigent: Pablo González Juan Manuel Cañizares (gitara) Orquestra simfònica de Barcelona i nacional de Catalunya 1. októbra 2014 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava program: Enrique Granados: Goyescas, intermezzo Joaquín Rodrigo: Concierto de Aranjuez pre gitaru a orch. Isaac Albéniz: Evocación, Triana y El Albaicín (úprava Enrique Fernández Arbós) Manuel de Falla: Trojrohý klobúk (El sombrero de Tres Picos) – Suita č. 1 a č. 2 www.bhsfestival.sk Foto BHS, Alexander Trizuljak

Bratislava: orchestry v sestavě, která předčila všechna očekávání

Hodnocení

Vaše hodnocení - Izraelská filharmónia -Z.Mehta (BHS 2014)

Vaše hodnocení - Štátna filharmónia Košice -L.Svárovský & R.Wallfisch (BHS 2014)

Vaše hodnocení - London Symphony Orchestra -V.Gergiev (BHS 2014)

Vaše hodnocení - Slovenská filharmónia -E.Villaume & J.Y.Thibaudet (BHS 2014)

Vaše hodnocení - Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského -V.Fedosejev & A.Baranov (BHS 2014)

Vaše hodnocení - Orchestre national de Lyon -L.Slatkin & R.Capuçon (BHS 2014)

Vaše hodnocení - Orquestra simfònica de Barcelona i nacional de Catalunya -P.González & J.M.Cañizares (BHS 2014)

Mohlo by vás zajímat