Hommage à Bohdan Warchal: Slovenský komorní orchestr a tvorba 20. století

Po viacerých tohtoročných úspešných koncertoch, zavŕšených aj vianočným vystúpením vo Veľkom evanjelickom kostole, sa Slovenský komorný orchester predstavili na svojom tradičnom nedeľnom odpoludní.

Atraktívny program, pozostávajúci z obľúbených kompozícií skladateľov dvadsiateho storočia, premiestnil komorný súbor z Malej do Veľkej sály. Atmosfére ani zvuku to neublížilo a o zážitok neboli ochudobnené ani posledné rady v koncertnej sieni. Tvorba Astora Piazzollu je v Európe často reflektovaná. Prináša závan juhoamerického temperamentu a európskej tradície. Nie je to náhoda, veď skladateľ pochádzal z Mar Del Plata, nachádzajúceho sa kúsok od Buenos Aires, ktoré je považované za jedno z najeurópskejších latinskoamerických miest.

Na európsku kultúru odkázal aj vo svojej skladbe Las cuatro estaciones porteñas (známej aj ako Estaciones Porteñas), v ktorej cestuje časom do barokovej éry a ktorá je odpoveďou na Štyri ročné obdobia Antonia Vivaldiho. Opätovná popularita barokovej hudby prispela k reflektovaniu jej štýlových prostriedkov. Argentínsky skladateľ sa zameral na farebnosť. Tú preniesol z Mantua, kde Vivaldi ikonické dielo stvoril, do Buenos Aires. Formou, farebnosťou a citáciami melódií odkazuje k talianskemu maestrovi, ale inak ide o odlišnú kompozíciu. Dôležité bolo, že nevznikla naraz, dokonca bola pôvodne koncipovaná ako súbor štyroch kompozícií nezávislých od seba, pôvodne určených pre sólový klavír.

Hrdina argentínskeho tanga ju v roku 1970 scelil pre svoj Quintet, ansámbel, ktorý prezentoval takzvané nuevo tango, originálnu syntézu salónneho jazzu, ľudovej hudby a tanga. Existuje niekoľko aranžérskych spracovaní. Warchalovci si vybrali známu sláčikovú úpravu ruského skladateľa Leonida Desyatnikova. Ten preorganizoval celú štruktúru materiálu, aby mohol ešte viac prepojiť vzájomnosť medzi Vivaldim a Piazzollom, pričom dal zvláštny dôraz na husľové sóla. Tých sa chopil Dalibor Karvay s vášňou a postupným rozohrievaním, aj Warchalovci, ktorí ešte v úvodnej časti Verano Porteño vyzneli v rýchlych chromatických sekvenciách usadene. Až v melancholickej druhej časti Otoño Porteño zapálili v pizzicate oheň, ktorý iskril až do poslednej, štvrtej časti Invierno Porteño. S prihliadnutím na veľké priestory a komorné obsadenie hrali s veľkou silou a expresivitou, čo výrazu neuškodilo, naopak, prinieslo to požadovaný efekt tangového furiosa. Potlesk patril všetkým zúčastneným, no najmä sólistovi večera Daliborovi Karvayovi.

Hneď druhá uvedená skladba, Souvenir pre husle a sláčikový orchester od Ladislava Kupkoviča, sa javila ako predĺžený prídavok. Zároveň aj ako premostenie k slávnemu huslistovi Gideonovi Kramerovi, pre ktorého boli iniciované v premiérach obe skladby. Kramer dokonca túto miniatúru hral naživo v Bratislave a podľa dobových svedectiev spravil škandál, keďže meno slovenského emigranta sa nemohlo objavovať vo verejnom živote. V tom čase už žil v nemeckom exile. Ladislav Kupkovič, ktorý zomrel v roku 2016, bol originálnou postavou slovenskej hudby. Jeho rané partitúry ohurujú netradičným grafickým spracovaním, rovnako šokovala jeho radikálnosť v zvukovom prejave. Patril k zakladateľom ansámblu pre novú hudbu Hudba dneška, hoci sa od avantgardného poňatia v sedemdesiatych rokoch dištancoval. Štýlovo sa upäl k neoklasicizmu a návrat k tonalite je už naplno prejavený v kompozícii Souvenir, ktorá je ďaleko od jeho skladateľských počiatkov, hoci vysoké polohy stále udržujú zvukové napätie. Dalibor Karvay nahral túto skladbu na album Souvenirs, za ktorý získal v roku 2017 Cenu Ľudovíta Rajtera. Aj tentoraz ju interpretoval efektívne a dôrazne. Bravúra, ktorej by slušal aj záverečný standing ovation.

Ďalšie pokračovanie v jasných farbách a koloritu hravosti prišlo so Simple Symphony. Britský skladateľ Benjamin Britten sa v nej vrátil do svojho detstva, keď skompletizoval materiál, ktorý stvoril medzi deviatimi až dvanástimi rokmi. Zázračné dieťa, do ktorého krajania vkladali veľké nádeje na znovuobnovenie britského hudobného impéria, sa k svojim detským skladbám pravidelne vracal. Na detskú symfóniu si spomenul pri graduovaní na Royal College of Music. Vzal si z nej základný materiál, ktorý previedol z pohľadu dospelých skúseností do nových odtieňov. Do prvej časti Boisterous Bourrée sa vnáral tanečný charakter, zahraný s presvedčivou lineárnosťou, pokračujúcou do trochu rýchlejšie zahraného Playful Pizzicata, aby ich Warchalovci následne upokojili do Sentimental Sarabandy, znepokojenia, ktoré Britten často využíval vo svojich neskorších prácach. Náznak tanečného rytmu urobil súbor s väčším dôrazom, pričom zachoval jeho melancholickú obdobu. Vo finálnej časti Frolicsome Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala bojoval s neustálymi zmenami rytmu a harmónie ucelenou dynamikou, vďaka čomu sa pred poslucháčom vytvoril obraz skladateľa s jeho typickým britským humorom.

Zo súboru išla veľká uvoľnenosť, ktorá vyústila do koncertného finále s Bartókovou kolekciou Rumunských tancov. Béla Bartók choval k ľudovej hudbe veľkú úctu. Z pracovných ciest po Transylvánii si priniesol prepísané notopisy, ktorým dotvoril harmonický sprievod. Vzniklo tak jedno z jeho najobľúbenejších diel, dodnes akcentované v rôznych tempových obmenách. Warchalovci pristúpili k interpretácii s voľnejším uchopením, čo dopomohlo k individuálnemu zdôrazneniu charakteru šiestich tancov, zaznamenaných v rôznych módoch. Vychutnali si známu tému prvého tanca Jocul cu bâtă, ktorý pôvodne pochádza od dvoch rómskych huslistov, nahradili aj absenciu roľníckej flauty, ktorá akcentuje v druhej časti Brâul, na ktorú kontrastne nadviazal Topogó s arabským vplyvom a s malými intervalovými rozstupmi. Takmer hypnotická melódia sa niesla aj do štvrtej časti Bucsumí tánc s výraznou zmenou metra a preklenula až do záverečných dvoch tancov – Román polka a Aprózó.

Bez plného nasadenia hudobníkov by zostal iba plochý skanzen ľudových zvykov a obyčají. Umelecký vedúci súboru Ewald Danel sa vcítil do úlohy primáša a potvrdil, že patrí k tým muzikantom, ktorí si aj v dlhoročnej kariére zachovávajú vzácnu vlastnosť – vášeň z hry. Ukázal to aj v záverečnej vtipnej pozvánke na ich koncert do Japonska, ku ktorej pripojil ako prídavok tradičnú japonskú pieseň.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

 

Hommâge à Bohdan Warchal
Umelecký vedúci, husle: Ewald Danel
Dalibor Karvay (husle)
Slovenský komorný orchester
28. februára 2018 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Astor Piazzolla, Leonid Desyatnikov: Štvoro ročných období
Ladislav Kupkovič: Souvenir
Benjamin Britten: Simple Symphony
Béla Bartók: Rumunské ľudové tance Sz. 68

www.filharmonia.sk