Interpretační triumf Baletu SND: Za hranicemi hříchu / Bratři Karamazovi Borise Eifmana

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Po úspešných hosťovaniach súboru Eifman Ballet v Bratislave (Rodin – 2014, Up & Down – 2015, Anna Karenina – 2016) uviedol Balet Slovenského národného divadla v premiérach 17. a 18. novembra dielo choreografa Borisa Eifmana Za hranicami hriechu / Bratia Karamazovci. Repertoárová novinka je historicky prvým naštudovaným dielom známeho choreografa slovenským umeleckým telesom, ktorým sa zaraďuje k susedným tanečným súborom majúcim Eifmanove diela v repertoári (Viedeň: Anna Karenina, Giselle Rouge, Budapešť: Karamazovci). Baletná dramatizácia Dostojevského románu prináša na javisko SND ruskú baletnú tradíciu v strhujúcom a vizuálne príťažlivom javiskovom tvare s mimoriadne precíznou tanečnou interpretáciou.


Za hranicami hriechu / Bratia Karamazovovci: interpretačný triumf Baletu SND

Javiskové stvárnenie rozsiahleho Dostojevského románu predstavuje pre inscenátorov výzvu a isté hľadanie kompromisov. Priniesť na javisko význam textu veľkolepého psychologického eposu je vzhľadom na jeho komplexný obsah v podstate nemožné, a to bez ohľadu na divadelný žáner. Choreograf Boris Eifman pri spracovaní diela z literárnej predlohy vydestiloval hlavné postavy, pričom sa zameral najmä na ich vzájomné vzťahy. Kriminálna zápletka otcovraždy, ktorá v románe výrazným spôsobom mení životné vyhliadky troch bratov, je spomenutá pomerne nekonkrétne – vrah, Karamazovov nemanželský syn Smerďakov, v javiskovom spracovaní úplne absentuje, čo zásadne ovplyvňuje pohľad na psychologické konanie hlavných postáv. Eifman sa popri životných drámach troch bratov venuje aj jednej z hlavných tém románu, ktorou je Boh a otázky spojené s jeho existenciou a jeho hľadaním. Veľmi efektne stvárňuje Legendu o veľkom inkvizítorovi, kde najmladší z bratov vystupuje ako Ježiš a najstarší ako inkvizítor. Kritika kresťanstva, jeho odklon od Kristovho učenia a znovunachádzanie viery sa stáva nosným motívom druhého dejstva baletu. Znalci Dostojevského diela by mohli baletnému spracovaniu vytýkať chýbajúcu konfrontáciu ruského a západného myslenia, ktorá dopĺňa veľkú fresku životných príbehov jednotlivých postáv, z ktorých každá ponúka iné odpovede na otázky spojené s existencionalizmom.

Choreograf, libretista a režisér predostiera divákom pohľad na vzťahy bratov Alexeja, Ivana a Dmitrija, ktorí sa snažia zbaviť zdedenej genetickej príťaže svojho nenávideného otca. Každý z bratov sa vyrovnáva s nenávisťou k otcovi po svojom. Vypäté vzťahy vedú k vražde statkára Karamazova, z ktorej je obvinený Dmitrij. Zatiaľ čo Dmitrij túži vo väzení po láske Grušenky, Alexej a Ivan polemizujú o existencii Boha. Ivan sa pod vplyvom výčitiek svedomia z nenávisti k otcovi zblázni a Alexej v dobrej viere, presvedčený o nekonečnej božej láske, oslobodzuje väzňov, ktorí následne všetko ničia. Alexej je za ich činy braný na zodpovednosť. Osud rodiny Karamazovcov je spečatený, jediným východiskom je oľutovanie hriechov.

Boris Eifman okresal Dostojevského román do podoby, ktorá je pre diváka zrozumiteľná (i keď od literárnej predlohy odlišná), nápaditá a vizuálne nesmierne príťažlivá. Choreograf vytvoril dielo už v roku 1995 a v roku 2013 mu dal podobu, ktorú uvidí aj bratislavský divák. Pomocou tanečného textu vytvoril dynamický sled obrazov zachytávajúcich ľudské tragédie s veľmi dôsledným vykreslením charakterov hlavných postáv. Dôraz je kladený na emócie psychicky odlišne rozpoložených bratov. Emocianalite predstavenia výrazne pomáha výber hudobného sprievodu, ktorý je tvorený dielami Sergeja Rachmaninova, Modesta Musorgského, Richarda Wagnera a cigánskymi ľudovými piesňami. Hudobná mozaika napriek rôznorodosti výberu jednotlivých skladieb nepôsobí rušivo, zbytočné mi pripadá len hovorené slovo v druhom dejstve, ktoré prekrýva Wagnerovu predohru k opere Tannhäuser. Eifmanova choreografia je ľahko čitateľná a barlička v podobe dovysvetľovania pointy textom je rušivá a trošku trápna. Samotné „zneužívanie“ známych symfonických skladieb veľkých skladateľov je medzi choreografmi pomerne častým javom, no osobne si myslím, že pôvodná hudba k inscenácii by jej pridala na hodnote (i keď s možnými rizikami).

Choreografický slovník sa opiera o techniku klasického tanca, ktorá je – podobne ako v autorových ostatných baletoch – v spojení s množstvom akrobatických zdvíhačiek a krokových vzorcov pretransformovaná do dramatickej javiskovej reči. Výrazným prvkom pohybu je expresívne gesto, exaltovanosť póz a rozsah. Sólistické výstupy oplývajú bohatou škálou choreografických nápadov, a to najmä v duetách a triách, ktoré sú popretkávané zaujímavými zdvihmi a promenádami. Boris Eifman je v prvom rade rozprávač príbehu. Sólové monológy bratov, v ktorých sa každý po svojom vyrovnáva s nenávisťou k otcovi, ich spoločné trio bratskej lásky v druhom dejstve, scéna s Kristom a inkvizítorom, ako aj väzenské emocionálne dueto Grušenky a Dmitrija, sú vrcholmi diela. Kým sólové výstupy majú konkrétny a často hlboký obsah, zbor je skôr ilustratívnou zložkou. V popredí je javisková kresba, efekt veľkého počtu tanečníkov predvádzajúcich rytmické pohyby bez stupňovania dynamiky. Pre divácky príťažlivé zborové scény je charakteristický slovník z doby, kedy vznikli, a s úmyslom ohúriť publikum sú viac spartakiádnou šou než umeleckým tancovaním. V kontexte predstavenia však vhodne dopĺňajú vizuálnu mozaiku predstavenia.

Boris Eifman: Za hranicami hriechu / Bratia Karamazovovci – SND Bratislava 2017 (zdroj SND Bratislava / foto © Peter Brenkus)

Výtvarné spracovanie scény (Viacheslav Okunev) ponúka tanečníkom veľkorysý priestor na široký pohyb a zároveň pomocou funkčnej scénografie vytvára miesta a nálady podľa potrieb inscenácie. Základ scény tvorí poschodová konštrukcia (lešenie) postavená na horizonte, ktorá vďaka externým závesným prvkom znázorňuje dom, kostol, väzenie… Delenie scény na viacero plánov je zabezpečené pomocou čiernej sufity približne v strede javiska. Náladu jednotlivých scén dotvára prepracovaný svetelný dizajn (Boris Eifman), ktorý sa vyhýba prílišnej farebnej gýčovitosti. Zbytočnú okázalosť nenájdeme ani v kostýmoch (Viacheslav Okunev), pre ktoré je charakteristická jednoduchosť a farebná symbolika. Škoda len, že pri adaptácii kostýmov (Larisa Ivuskhyna) sa nepristúpilo k voľbe súčasnejších materiálov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Eifman: Za hranicami hriechu / Bratia Karamazovovci (SND Bratislava 2017)

[Celkem: 15    Průměr: 4.4/5]

Související články


Napsat komentář