Japonsko-francouzská sopranistka Shigeko Hata v Bratislavě

Peter Cyprich, 13.05.2015 20:45

Japonsko-francúzska sopranistka Shigeko Hata v Bratislave

Cyklus koncertov Bratislava Goes Classical prináša do hlavného mesta zaujímavých interpretov a príťažlivý repertoár. Inak tomu nebolo ani v pondelkový večer 11. mája, už tradične na Bratislavskom hrade. V poradí siedmy koncert cyklu mal názov Après un rêve, v preklade Po sne; rovnako sa nazýva aj jedna z najznámejších piesní francúzskeho skladateľa Gabriela Faurého. Časť zhudobneného textu z cyklu Tri melódie pre hlas a klavír znie:

Zavolal si ma a ja som opustil zem
Utiekla som s tebou priamo za svetlom
Nebo otvorilo svoje mraky pre nás
…
Vráť sa, ó, záhadná noc!

Témy záhadnosti, lásky a snovosti boli hlavnými ideovými znakmi koncertu.

Hlavnou umelkyňou večera bola japonsko-francúzska sopranistka Shigeko Hata. Štúdium absolvovala v japonskej Osake a na parížskom Conservatoire National Superieur u P. Bouvereta. Hata má za sebou aj viacero majstrovských kurzov, spomeňme napríklad N. Stuzmanna, J. Reissa, T. Berganza či R. Lifschitza. Nahrala CD s dychovým kvintetom Magnifica, s ktorým spolupracuje od roku 2009. V súčasnosti spieva na francúzskych javiskách vo väčších mestách, venuje sa aj koncertnej činnosti.Shigeko Hata má príjemný, dobre posadený lyrický soprán. Na bratislavskom koncerte predniesla náročný repertoár, ktorý ale vyzdvihol jej umelecké a technické kvality. Okrem toho, že spievala v piatich jazykoch – francúzština, nemčina, španielčina, ruština a rodná japončina – program jej recitálu bol zostavený z diel chronologicky od Richarda Straussa až po súčasného, nedávno zomrelého britského skladateľa Johna Tavenera.

Počas prvých árií koncertu sopranistka potvrdila, že vie, ako narábať s hlasom a aké pocity jednotlivé árie vyžadujú. Ah! Je ris de me voir si belle z Fausta (Gounod), Je dis que rien ne m’épouvante z Carmen (Bizet) a Mozartova Come scoglio z opery Così fan tutte sú nielen prierezom postáv, ktoré Hata operne stvárňuje, ale aj výborným nastavením latky celého dojmu z recitálu. Jej tón má dobrú zvučnosť, hlasu nechýba príjemné posadenie a efektným spôsobom využíva dynamickú škálu na uchopenie koncertného priestoru. Malý nedostatok prišiel v podobe výberu v poradí štvrtej árie – známa Un bel dì vedremo z Pucciniho Madama Butterfly je predsa len skôr určená nie pre lyrický soprán, aký Hata predstavuje. Predpokladám však, že išlo o obľúbenú áriu umelkyne, ktorú nechcela napriek handicapu z koncertného repertoáru vypustiť. Celkovej kompozícii sa táto ária vymykala.

Prvý vrchol prišiel v podobe skladby, ktorú sme už spomínali v úvode – Après un rêve od Gabriela Faurého. Po úvodnom rýchlom priereze árií prišla sľubovaná exotickosť – spolu s korepetítorom Danielom Buranovským a violončelistom Jozefom Luptákom vytvorila sopranistka v Hudobnej sieni Bratislavského hradu akýsi interpretačný trojuholník – Lupták si sadol na okraj stredných radov, odkiaľ túto skladbu hral. Pri ďalšom diele – cykle piesní Johna Tavenera na texty ruskej poetky Anny Achmatovovej už takáto fyzická aktivita potrebná nebola – už samotná hudba je nezvyčajná a náročná na interpretáciu. Pri piesňach ako Dante, Boris Pasternak, Múza a Smrť používa skladateľ osemtónový byzantský kánon a hudobné motívy predchádzajúcich skladieb nabaľuje a necháva znieť v skladbách nasledujúcich – výsledkom pri technicky dobre zvládnutom výstupe je pocit dèjavú, čo sa podľa očakávania podarilo. Aj basový tón mimo rozsahu sopranistky v jednej z piesní zaznel síce v piane, ale technicky čisto.

Ostatné diela koncertu mali primárne iný charakter ako doteraz spomínané skladby. Tri piesne tradične japonskej klasickej hudby – The Moon over the Ruined Castle, The Misty Moon of Spring a Cherry Blossoms – mali okrem esteticky precítenej interpretácie hlavne edukačný či pozorovateľský charakter. Teda niečo v zmysle, že toto je japonská hudba a naše klasické piesne nie sú veľmi odlišné od európskych. Posledné dve skladby Richarda Strausa z desiateho opusu Acht Gedichte aus “Letzte Blätter” boli už len príjemnou bodkou za celým koncertom.

Sopranistku sprevádzalo počas koncertu trio našich sólistov, ktorých máme možnosť v Bratislave vidieť pri väčšine významných kultúrnych podujatí klasickej hudby. Sopranistku sprevádzal vyhľadávaný korepetítor a komorný hráč Daniel Buranovský. Vyštudoval Konzervatórium v Žiline a VŠMU v Bratislave, v súčasnosti je profesorom a vedúcim Katedry klávesových nástrojov na VŠMU. Druhým sólistom bol už spomínaný violončelista, propagátor slovenskej hudby a umelecký riaditeľ Konvergencií Jozef Lupták. Ako korepetítor sa na koncerte predstavil so sopranistkou najmä v cykle piesní Johna Tavenera. Trio uzatvára Martin Krajčo, absolvent Konzervatória a VŠMU v Bratislave, kde v súčasnosti aj pôsobí. Toho v hlavnom meste poznáme najmä z Bratislavského gitarového kvarteta, ktoré koncertovalo už v mnohých krajinách Európy a premiérovo uviedlo skladby viacerých slovenských autorov, napríklad P. Breinera či M. Burlasa. V koncerte sa Krajčo predstavil aj sólovou hrou, od Heitora Villa-Lobosa zahral Prelúdium č. 3 a Bachianas Brasileiras č. 5.

Bratislava Goes Classical je jedno z podujatí, ktoré bez ohľadu na predpojatosť osloví všetkých poslucháčov. Nezáleží na tom, či majú vycibrený vkus alebo veľkú obľubu klasickej hudby. Bude veľmi zaujímavé v dlhodobom horizonte sledovať vývoj celého cyklu, nakoľko Jozef Lupták v príhovore naznačil, že takýchto koncertov bude ešte určite viac. Najbližší nás čaká už v prvom júnovom týždni.

Hodnotenie autora recenzie: 95%

Bratislava Goes Classical
Shigeko Hata (soprán)
Daniel Buranovský (klavír)
Jozef Lupták (violončelo)
Martin Krajčo (gitara)
11. mája 2015 Hudobná sieň – Bratislavský hrad Bratislava

program:
Charles Gounod: Ah! Je ris de me voir si belle (Faust)
Georges Bizet: Je dis que rien me m´épouvante (Carmen)
Wolfgang Amadeus Mozart: Come scoglio (Così fan tutte)
Giacomo Puccini: Un bel dì vedremo (Madama Butterfly)
Gabriel Fauré: Après un rêve op. 7/1
Francis Poulenc: Les chemins de l´amour
Heitor Villa Lobos:
– Prelúdium č.3
– Bachianas Brasileiras č. 5
John Tavener: Akhmatova Songs:
– č. 1 Dante
– č. 3 Boris Pasternak
– č. 5 Múza
– č. 6 Smrť
Tradičná japonská klasická hudba:
– The Moon over the Ruined Castle
– The Misty Moon of Spring
– Cherry Blossoms
Carlos Gaustavino:
– La rosa y el sauce
– Pampamapa
Richard Strauss: Acht Gedichte aus Letzte Blätter, op.10:
– č. 8 Allerseelen
– č. 1 Zueignung
prídavok:
Gabriel Fauré: Après un rêve op. 7/1 v aranžmá pre klavír, gitaru, violončelo a soprán