Výjimečný zážitek. Dvořákovo trio v Českém muzeu hudby

Teleso v zložení Jan Fišer (husle), Tomáš Jamník (violončelo) a Ivo Kahánek (klavír) patrí k popredným českým zoskupeniam. Včera večer v ich prevedení zazneli tri klavírne triá: č. 44 E dur od Josepha Haydna, č. 2 d mol Bohuslava Martinů a č. 2 Es dur Franza Schuberta. Ako bolo na koncerte povedané, práve dielo posledného autora, ktorého meno sa zo všetkého najviac spája s piesňami, malo predstavovať súvislosť s dramaturgickým mottom komornej rady. To totiž znie Slovo – Báseň – Píseň.

Dvořákovo trio je známe ako skvele zohrané teleso s výnimočne prepracovanou zvukovosťou. Tieto kvality sa prejavovali už od zaujímavého pizzicatového úvodu Haydnovho Klavírneho tria č. 44 E dur. Prvej časti Allegro moderato nechýbal vtip a štýlová ľahkosť. Klavirista Ivo Kahánek naviac časti dodal brilantnosť, a spomenúť treba aj veľmi uvedomelú a relatívne striedmu prácu s pedálom, ktorá pomohla príjemnému zvuku aj pri akustike s pomerne dlhým dozvukom. Kontrast predstavovala dobre vykreslená ponurejšia nálada Allegretta. Záverečné Finale Allegro zas znelo veľmi sviežo a energicky. Možno trochu tvrdo tu však na mňa pôsobil tón huslí Jana Fišera.

V nasledujúcej skladbe, Klavírnom triu č. 2 d mol Bohuslava Martinů, sme počuli Dvořákovo trio v o čosi dravšom, priamočiarejšom výraze. Ich hra však zároveň ostala veľmi kultivovaná. Znamenité bolo frázovanie (zvlášť potrebné pre husľový part) a spolupráca nástrojov v prvej časti, ktorá strhujúco gradovala. Druhá časť Adagio bola plná farieb a príjemnej melanchólie. Je ale pravda, že v týchto dvoch častiach mi trochu chýbala väčšia plynulosť celkov. Z tohto hľadiska najlepšie vyznela tretia časť Allegro. Časť mala veľmi úderný efekt, najmä vďaka výbornej práci s napätím.

Vrcholom večera bolo pre mňa Klavírne trio č. 2 Es dur Franza Schuberta. Skladba je naozaj relatívne dlhá, a ako včera zaznelo, niektoré prevedenia trvajú takmer hodinu. Prevedenie Dvořákovho tria však napriek trvaniu skladby poslucháčom rozhodne nedalo šancu nudiť sa. Už úvodné Allegro bolo maximálne vyvážené, jednotlivé nástroje spolu perfektne komunikovali a ozdobou boli iskrivé klavírne pasáže, ktoré boli vo väčšine prípadov zvládnuté s presnosťou a ľahkosťou. Andante con moto so známou témou si po celý čas udržiavalo podmanivý vnútorný náboj. V spomínanej téme sa naplno ukázal veľmi príjemný a plastický tón, ktorý vďaka čelistovi Tomášovi Jamníkovi spoľahlivo spravádzal celý večer. V scherzovej časti prišla na rad povznesená, až tanečná nálada. Rozsiahla záverečná časť Allegro moderato potom celok veľkolepo zakončila. Celá skladba bola výborne vystavaná, pozornosť publika si hráči dokázali udržať aj v statickejších úsekoch, vo vypätejších zas neskĺzli do povrchnosti.

Po celý večer teleso naozaj pôsobilo ako jeden celok, a hoci samozrejme bolo možné pozorovať kvality jednotlivých hráčov, v konečnom dôsledku individuálne kvality vytvorili jednu spoločnú. Tak by to, napokon, pri komorných zoskupeniach malo fungovať vždy. Išlo teda o skutočne výnimočne hodnotný zážitok. Musím však poznamenať, že v o niečo priaznivejšej akustike by azda výkon tria vynikol ešte lepšie, napríklad po stránke dynamických odtienkov, ktoré takto napriek skvelej interpretácií nie vždy mohli vyznieť. Samozrejme, priestory Českého múzea hudby zas v niečom majú svoje prednosti, a celkom určite prispeli aj k príjemnej atmosfére celého večera.

Hodnotenie autorky recenzie: 90 %

Komorní koncerty PKF
Dvořákovo trio
– Ivo Kahánek (klavír)
– Jan Fišer (housle)
– Tomáš Jamník (violoncello)
30. října 2017 České muzeum hudby Praha

program:
Joseph Haydn: Klavírní trio č. 44 E dur Hob. XV:28
Bohuslav Martinů: Klavírní trio č. 2 d moll H 327
Franz Schubert: Klavírní trio č. 2 Es dur op. 100, D 929

www.pkf.cz