Zápisky z Bratislavských hudebních slavností

Zápisky z Bratislavských hudobných slávností 
So zamyslením o závere bytia 

Po otváracom koncerte 49. ročníka medzinárodného hudobného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti (27. 9.), pokračovali v prudkom spáde ďalšie popoludňajšie (komorné) i večerné (symfonické) koncerty tohto najvýznamnejšieho medzinárodného hudobného festivalu na Slovensku. Komorné koncerty predstavovali najmä domácich sólistov (z radov mladej generácie), ktorí by si ešte mali počkať na medzinárodné fórum po častejšej domácej (i zahraničnej) konfrontácii.

O niečo menší bol zatiaľ záujem o niektoré večerné koncerty. Možno je dôvodom cena vstupeniek, alebo fakt, že Bratislavské hudobné slávnosti už nie sú v Bratislave tou centrálnou udalosťou, ako v minulosti. Mesto je bohatšie o veľa podujatí, často s atraktívnymi menami zahraničných hviezd (najmä v jazzovej a populárnej hudbe). Dostupná je i blízka Viedeň a Budapešť. Je z čoho vyberať. Predsa však mrzeli prázdne rady na otváracom koncerte Slovenskej filharmónie a pri vystúpení Slovinskej filharmónie(28. 9.).

Zaujímavosťou je, že v rokoch 2008 – 2013 bol v Ľublani na čele Slovinskej filharmónie – takmer súbežne so Slovenskou filharmóniou – šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume. V súčasnosti je v tejto funkcii dirigent kanadského pôvodu Keri-Lynn Wilson a na Bratislavských hudobných slávnostiach sa Slovinská filharmónia predstavila s chorvátskym dirigentom Ivanom Repušićom.Malý, iba dvojmiliónový národ Slovincov medzi Alpami a Jadranom je kultúrnym (a prírodným) šperkom, zaveseným medzi strednú Európu a Balkán. Obyvateľstvo sa tu oddávna miešalo s rímskymi, germánskymi a slovanskými génmi. Aj prejav a interpretačné kvality Slovinskej filharmónie majú v sebe vedľa južného temperamentu a odvážnej zvukovosti, ale aj stredoeurópsku kontrolu nad štýlovými predelmi. Bolo to cítiť už v Slávnostnej predohre od slovinského skladateľa Luciana Marija Škerjanca (1900 – 1973) – quasi umeleckého a pedagogického pendanta nášho Eugena Suchoňa. Svojou minutážou a brilantnosťou Slávnostná predohra naplnila predstavu o živom, brisknom diele. Po Škerjancovej predohre zaznelo mimoriadne závažné dielo: Koncert pre violončelo a orchester od Witolda Lutoslawského (1913 – 1994). Tu bol (aj nad orchestrom a dirigentom) vedúcou interpretačnou osobnosťou nemecký violončelista s kanadským občianstvom Johannes Moser.Lutosławského violončelový koncert je viac než len ukážkou vrcholných technických požiadaviek plus modernej zvukovosti, napájanej poznaním nových kompozičných technológií 20. storočia. Je v ňom zakliaty príbeh šesťdesiatych rokov minulého storočia, v ktorých Lutoslawski prežíval v Poľsku spoločensko-politické nepokoje. V hudbe tak transformovane tlmočil neustály (repetične zdôraznený), no vopred prehratý apel bezbranného indivídua voči stupídnej mase. Vídala som ušľachtilého, elegantného a šľachticky noblesného Lutosławského počas návštev Varšavskej jesene, na besedách v tamojšom Klube skladateľov na „Starom rinku“. No až teraz som si uvedomila ako dokáže vonkajší vzhľad klamať. Za bledou, jemnou tvárou skladateľa sa už vtedy skrývalo búrlivé, nepokojné srdce, vášeň a urazenosť poníženého poľského národa. Johannes Moser priam geniálne zahral part, v ktorom viedol sólisticky mimoriadne náročný, technicky virtuózne napísaný dialóg s manipulovanou masou a silou moci, vpísanými do búrlivých pasáží – zvlášť do agresívnych plechových a bicích nástrojov. Búrlivé party violončela sa stíšili iba v krátkej vnútornej kantiléne, vyznievajúcej ako žalospev. Hudobný príbeh Lutosławského Koncertu pre violončelo a orchester bol zvlášť blízky poslucháčom, ktorí autenticky prežili márne boje jednotlivca s mocou socializmu. Posledné tóny tohto výnimočného diela končia rezignáciou…

Záverečná Symfónia d mol od Césara Francka bola plne v rukách Slovinskej filharmónie. Zážitkovo to bol oddych od agresívnej sily predchádzajúceho diela – a rozmach nádherných romantických melódií. Slovinci – s dirigentom Ivanom Repušićom – v interpretačnej kvalite predvedenia Frackovej symfónie pripomenuli svoju spätosť s romantickou tradíciou hudobnej Európy, citlivosť nielen pre krásu orchestrálneho zvuku, ale aj dynamické odtiene každej jednej nálady.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %
***