Zelenka a Bach na Bratislavských hudebních slavnostech

Zelenka a Bach na Bratislavských hudobných slávnostiach

Pre poslucháčov barokovej hudby je uvedenie Zelenkových diel očakávanou udalosťou. V zahraničí má Zelenka povesť neoprávnene zabudnutého barokového majstra, u nás je vďaka českým koreňom jeho tvorba známejšia. Nič to však nemení na skutočnosti, že vo všetkých jeho dochovaných skladbách nachádzame originálne, novátorské kompozičné postupy, ktoré inšpirovali Bacha a vytvorili priestor pre skomponovanie vrcholných diel neskorého baroka, v ktorom sa kontrapunkt rozvinul do dokonalej podoby.

Sobotný koncert začal jedným z najdramatickejších Zelenkových diel. Miserere pre zbor a orchester hneď v prvej časti využíva častý kontrast, disonancie a inovácie, ktoré dokazujú, aký mal autor vplyv na svojich súčasníkov. Miserere podľa katolíckej liturgie akcentuje zmysel rastúceho zúfalstva, ktoré vychádza z absencie katartického momentu predvídania spasenia. Je preto na interpretoch, aby Zelenkove dramatické a pomalé tempo a kontrastné rýchle témy zosobnili nielen v duchovnom charaktere liturgického diela, ale aj v starostlivej výstavbe fráz.

Zboristi z flexibilného Ensemble SoLa so zbormajsterkou Hildou Gulyásovou a súbor Solamente Naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom vedia, ako zaujať a zobraziť barokové estetické vnímanie hudby. Zdôraznili kontrasty jednotlivých častí a starostlivo dbali na akcenty podľa barokového módu. Medzi zboristami nájdeme aj viacero sólistov, ktorí sú na našej scéne známi. V časti Gloria Patri sa sólovo predstavila Anna Morva Gulyás s príjemnou farbou hlasu a dobrým technickým dychom. Celkovo išlo o prednes podľa náročných štandardov, ktoré sa interpretom podarilo naplniť. Škoda splývajúceho doznievajúceho zvuku, ktorý rozostrel oceňovaný a dobre vystavaný kontrast. Akustika kostola, inak vďačná pre spevákov, v tomto prípade uškodila.

Medzi štyri Zelenkove rozsiahle inštrumentálne diela patrí Simphonie a otto concertanti s identifikovateľným vplyvom talianskeho baroka. Zelenku akoby potešila nezávislosť inštrumentálnych zvukov a timbrov, iba posledná kadencia necháva poslucháčov v očakávaní ďalšej časti, ktorá ale nepríde. Aj preto bolo umiestnenie diela do stredu koncertného programu vhodnou voľbou. Spomínanú nezávislosť deklarujú dlhé sóla pre husle a úvodný duet zo štvrtej časti. Tu sa však interpretácia umeleckému vedúcemu Milošovi Valentovi v sólovom prednese čiastočne nevydarila. Môže za to pravdepodobne rozladený nástroj – napriek bezchybnému frázovaniu zneli niektoré tóny falošne (s vedomím, že ladenie má podľa predpisu tón A na 415 Hz). Škoda, že táto chvíľková indispozícia sa objavila práve na jedinom inštrumentálnom diele koncertu.

Opäť na majstrovskej úrovni bol prednes moteta pre alt a orchester Christe eleison. Rovnako ako Helga Varga Bach si aj sólistka Jarmila Balážová osvojila barokové hudobné štandardy a spevácku techniku, vďaka ktorej dokáže vystihnúť aj interpretačné nuansy. Krátke dielo odspievala s nadhľadom a presvedčivým výrazom.

Kantáta Johanna Sebastiana Bacha Alles mit Gott und nichts ohn‘ ihn je dnešnej spoločnosti známa od roku 2005, keď ju objavil muzikológ Michael Maul v knižnici vojvodkyne Anny Amálie vo Weimare. Po novodobej premiére ju kritici zhodne označili ako pôvabné malé dielo. Bola to senzácia, keďže šlo o neznáme dielo. Ťažko by sme však mohli povedať, že iba pri tejto skladbe objavujeme novú hudbu v Bachovi, keďže jeho tvorbu zatiaľ vyčerpalo iba veľmi málo interpretov. Aj preto je uvedenie diel z Bachovej tvorby – na vysokej interpretačnej úrovni – spoľahlivo úspešné.

Výber niekoľkých strof s ritornelom predniesla s orchestrom sopranistka Helga Varga Bach. V lyrickej skladbe sa ponúka priestor pre prirodzenú interpretáciu bez štylizovanosti – ária je bez zložitých melodických ozdôb a v sopránovej tezitúre. Varga Bach je vyhľadávanou interpretkou starej hudby u nás a jej prejav má všetky znaky barokovej estetiky. Oceniť treba aj jej výbornú nemeckú výslovnosť a ľahkosť, s ktorou áriu odspievala.

Z opačného konca Bachovho zoznamu diel zaznela kantáta Liebster Gott, wenn werd ich sterben? Hymnus podľa Caspara Neumanna obsahuje chorálové vonkajšie časti a vnútornú parafrázu piesne recitatívom secco a áriami pre tenor a bas. Slová kantáty opisujú myšlienky nevyhnutnej smrti a spravodlivého trestu pre bezbožných, no vyzdvihuje nádej na vykúpenie vďaka Ježišovmu príhovoru. Árie sú melodické, technicky náročné a v sprievode vybraných nástrojov nechávajú vyniknúť sólistu.

Tenorovú áriu o smútku a beznádeji predniesol Matúš Šimko v príťažlivom výraze, no s občasnými plochými výškami, najmä v dlhších frázach, kde by mala najviac zabrať podpora dychu. Matúš Trávniček sa v basovej árii stretával s rovnakým problémom, avšak basová ária tejto kantáty je nesporne ťažšia a melodickejšia, s častými prechodmi do hlavovej rezonancie. Trávniček áriu predniesol v dobrej rytmickej a frázovej výstavbe, ako to dokázali aj sólistky v recitatívoch.

Špičkových koncertov starej hudby, na ktorej sa predstaví orchester aj zbor, u nás veľa nie je. Zásluha za jej rozvoj patrí vedúcim osobnostiam oboch súborov, rovnako aj festivalu, ktorý koncerty barokovej tvorby pravidelne zaraďuje do svojho programu. V prípade súboru Solamente Naturali ide už o druhý dobrý poslucháčsky zážitok pre Bratislavčanov v krátkom čase. Nedávno sa predstavili s talianskou mezzosopranistkou Rominou Basso na festivale Konvergencie. Ensemble SoLa sa pri systematickejšej činnosti rovnako dokáže zapísať do úzkej skupiny kvalitných súborov so špecializáciou na starú hudbu na Slovensku.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Bratislavské hudobné slávnosti 2017
Solamente Naturali
Miloš Valent (umelecký vedúci, husle)
Vocale Ensemble SoLa
Zbormajsterka: Hilda Gulyásová
30. septembra 2017 Veľký evanjelický kostol Bratislava

program:
Johann Sebastian Bach: Kantáta BWV 8
Jan Dismas Zelenka: Výber z vokálno-inštrumentálnej tvorby

www.bhsfestival.sk