Zelenka a Bach na Bratislavských hudebních slavnostech

Zelenka a Bach na Bratislavských hudobných slávnostiach

Pre poslucháčov barokovej hudby je uvedenie Zelenkových diel očakávanou udalosťou. V zahraničí má Zelenka povesť neoprávnene zabudnutého barokového majstra, u nás je vďaka českým koreňom jeho tvorba známejšia. Nič to však nemení na skutočnosti, že vo všetkých jeho dochovaných skladbách nachádzame originálne, novátorské kompozičné postupy, ktoré inšpirovali Bacha a vytvorili priestor pre skomponovanie vrcholných diel neskorého baroka, v ktorom sa kontrapunkt rozvinul do dokonalej podoby.

Sobotný koncert začal jedným z najdramatickejších Zelenkových diel. Miserere pre zbor a orchester hneď v prvej časti využíva častý kontrast, disonancie a inovácie, ktoré dokazujú, aký mal autor vplyv na svojich súčasníkov. Miserere podľa katolíckej liturgie akcentuje zmysel rastúceho zúfalstva, ktoré vychádza z absencie katartického momentu predvídania spasenia. Je preto na interpretoch, aby Zelenkove dramatické a pomalé tempo a kontrastné rýchle témy zosobnili nielen v duchovnom charaktere liturgického diela, ale aj v starostlivej výstavbe fráz.

Zboristi z flexibilného Ensemble SoLa so zbormajsterkou Hildou Gulyásovou a súbor Solamente Naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom vedia, ako zaujať a zobraziť barokové estetické vnímanie hudby. Zdôraznili kontrasty jednotlivých častí a starostlivo dbali na akcenty podľa barokového módu. Medzi zboristami nájdeme aj viacero sólistov, ktorí sú na našej scéne známi. V časti Gloria Patri sa sólovo predstavila Anna Morva Gulyás s príjemnou farbou hlasu a dobrým technickým dychom. Celkovo išlo o prednes podľa náročných štandardov, ktoré sa interpretom podarilo naplniť. Škoda splývajúceho doznievajúceho zvuku, ktorý rozostrel oceňovaný a dobre vystavaný kontrast. Akustika kostola, inak vďačná pre spevákov, v tomto prípade uškodila.

Medzi štyri Zelenkove rozsiahle inštrumentálne diela patrí Simphonie a otto concertanti s identifikovateľným vplyvom talianskeho baroka. Zelenku akoby potešila nezávislosť inštrumentálnych zvukov a timbrov, iba posledná kadencia necháva poslucháčov v očakávaní ďalšej časti, ktorá ale nepríde. Aj preto bolo umiestnenie diela do stredu koncertného programu vhodnou voľbou. Spomínanú nezávislosť deklarujú dlhé sóla pre husle a úvodný duet zo štvrtej časti. Tu sa však interpretácia umeleckému vedúcemu Milošovi Valentovi v sólovom prednese čiastočne nevydarila. Môže za to pravdepodobne rozladený nástroj – napriek bezchybnému frázovaniu zneli niektoré tóny falošne (s vedomím, že ladenie má podľa predpisu tón A na 415 Hz). Škoda, že táto chvíľková indispozícia sa objavila práve na jedinom inštrumentálnom diele koncertu.

Opäť na majstrovskej úrovni bol prednes moteta pre alt a orchester Christe eleison. Rovnako ako Helga Varga Bach si aj sólistka Jarmila Balážová osvojila barokové hudobné štandardy a spevácku techniku, vďaka ktorej dokáže vystihnúť aj interpretačné nuansy. Krátke dielo odspievala s nadhľadom a presvedčivým výrazom.

Kantáta Johanna Sebastiana Bacha Alles mit Gott und nichts ohn‘ ihn je dnešnej spoločnosti známa od roku 2005, keď ju objavil muzikológ Michael Maul v knižnici vojvodkyne Anny Amálie vo Weimare. Po novodobej premiére ju kritici zhodne označili ako pôvabné malé dielo. Bola to senzácia, keďže šlo o neznáme dielo. Ťažko by sme však mohli povedať, že iba pri tejto skladbe objavujeme novú hudbu v Bachovi, keďže jeho tvorbu zatiaľ vyčerpalo iba veľmi málo interpretov. Aj preto je uvedenie diel z Bachovej tvorby – na vysokej interpretačnej úrovni – spoľahlivo úspešné.

Výber niekoľkých strof s ritornelom predniesla s orchestrom sopranistka Helga Varga Bach. V lyrickej skladbe sa ponúka priestor pre prirodzenú interpretáciu bez štylizovanosti – ária je bez zložitých melodických ozdôb a v sopránovej tezitúre. Varga Bach je vyhľadávanou interpretkou starej hudby u nás a jej prejav má všetky znaky barokovej estetiky. Oceniť treba aj jej výbornú nemeckú výslovnosť a ľahkosť, s ktorou áriu odspievala.

Z opačného konca Bachovho zoznamu diel zaznela kantáta Liebster Gott, wenn werd ich sterben? Hymnus podľa Caspara Neumanna obsahuje chorálové vonkajšie časti a vnútornú parafrázu piesne recitatívom secco a áriami pre tenor a bas. Slová kantáty opisujú myšlienky nevyhnutnej smrti a spravodlivého trestu pre bezbožných, no vyzdvihuje nádej na vykúpenie vďaka Ježišovmu príhovoru. Árie sú melodické, technicky náročné a v sprievode vybraných nástrojov nechávajú vyniknúť sólistu.

Tenorovú áriu o smútku a beznádeji predniesol Matúš Šimko v príťažlivom výraze, no s občasnými plochými výškami, najmä v dlhších frázach, kde by mala najviac zabrať podpora dychu. Matúš Trávniček sa v basovej árii stretával s rovnakým problémom, avšak basová ária tejto kantáty je nesporne ťažšia a melodickejšia, s častými prechodmi do hlavovej rezonancie. Trávniček áriu predniesol v dobrej rytmickej a frázovej výstavbe, ako to dokázali aj sólistky v recitatívoch.