Martin Leginus a jeho třetí sezona v pražské Státní opeře
V pražské Státní opeře působíte už třetím rokem. Jak vidíte dosavadní bilanci svojí práce?
Netajím radosť z výsledkov spolupráce s naším súborom. Zdvojnásobili sme repertoár i počet premiér. Premiérové tituly sú, samozrejme, kľúčové v danej sezóne, ale na druhej strane tvoria momentálne „len“ jednu pätinu repertoáru. Kvalitu súboru tvorí najmä kvalita repríz. Investoval som preto mnoho energie i do starších titulov v podobe zmien v obsadení, aby sme hudobne reštartovali niektoré naše produkcie. Pre ilustráciu: V septembri 2014 sme realizovali viac ako 50 vstupov nových sólistov do rolí v starších inscenáciách. Myslím, že v oblasti udržateľnosti kvality repríz sú výsledky nepopierateľné. Výkony našich kolektívnych telies sú vynikajúce a teším sa najmä z pozitívnej reflexie divákov aj odbornej kritiky.
Dôležitým medzníkom sa stala obnova nástrojového parku nášho orchestra. Nové trombóny, trúbky, lesné rohy, fagoty, klarinety, hoboj, flauta a harfa znamenajú pre náš orchester bezprecedentný posun v kvalite nástrojového vybavenia.
V rámci prípravy projektovej dokumentácie generálnej rekonštrukcie budov Štátnej opery sme mali vzácnu možnosť pripomienkovať priestorové dispozície pre naše umelecké i neumelecké zložky a množstvo ďalších detailov pre budúce zlepšenie divadelnej prevádzky. Zohľadnenie požiadaviek nášho súboru architektonickým tímom a ich zapracovanie do projektu vytvára predpoklad, že sa súbor vráti po rekonštrukcii do ďaleko lepších podmienok.
V době vašeho nástupu byla pražská Státní opera v nepříliš dobré umělecké kondici, z pochopitelných důvodů také nepříliš přístupná všem ohlášeným organizačním změnám. Jak obtížné pro vás bylo se s tím vším vypořádat?
Nastúpil som rok po zlúčení Štátnej opery s Národným divadlom. Proces zlúčenia bol v niektorých ohľadoch drastický a súbor pracoval pred mojím nástupom často v existenčnom strachu. Každý dnes chápe, že generovať kvalitné predstavenia v atmosfére, že váš súbor zrušia, nemohlo byť vtedy pre umelecké zložky jednoduché. Mojím prvým želaním bolo obnovenie viery súboru v zlepšenie podmienok. Priznávam, že realizovať a obhájiť zmeny obsadení už v prebiehajúcej sezóne (2013/2014), pripravovať nadchádzajúcu sezónu (2014/2015) s hracím plánom do poslednej skúšky po prvýkrát na celý rok dopredu, naštudovať nové produkcie a dirigovať mnohé reprízové tituly znamenalo v začiatkoch obrovskú záťaž a vypätie. Mnohé sa podarilo vďaka skvelej práci mojich kolegov. Dnes sa ale môžeme tešiť z mnohých umeleckých úspechov súboru doma i v zahraničí. Cez leto 2015 odohral náš orchester sériu predstavení Pucciniho opery Tosca v rámci rakúskeho operného festivalu St. Margarethen. V novembri sme sa vrátili z mesačného turné v Japonsku, kde sme uviedli dvadsať predstavení Verdiho opery La traviata.
V jaké umělecké kondici podle vás Státní opera aktuálně je?
Mal som možnosť osobne dôkladne spoznať náš súbor pri mnohých tituloch (Čarovná flauta, Otello, Aida, La traviata, La rondine, Jeníček a Mařenka, Tosca) a utvrdil som sa v presvedčení, že disponuje mnohými vynikajúcimi osobnosťami. Najvýraznejším prerodom prešiel zbor Štátnej opery, ktorý v roku 2013 prevzal skvelý zbormajster Pavel Vaněk; som mu veľmi vďačný, že prijal vtedy moje pozvanie. Vďaka jeho práci sa stal zbor Štátnej opery hviezdou večera už na premiére Tannhäusera v januári 2014 a ich výkon bol ocenený divákmi aj odbornou kritikou. Orchester Štátnej opery si stabilne drží svoju vysokú úroveň, čo je z môjho pohľadu pri cca 240 predstaveniach ročne obdivuhodné. Výkon tohto telesa napríklad v novej produkcii Salome bol fenomenálny. Dnes sa môžem na toto teleso spoľahnúť vo všetkých ohľadoch.
Momentálně jste před uzavřením budovy Státní opery kvůli rekonstrukci. V jakém rozsahu bude v této době soubor působit? A jak bude vypadat konkrétní využití jednotlivých inscenací současného repertoáru?
Štátna opera je výnimočná i vďaka rozsahu svojho repertoáru a radi by sme zachovali ponuku pre nášho diváka v maximálnej možnej miere. Nájsť náhradný priestor, ktorý by zodpovedal technickým i umeleckým potrebám a diváckym nárokom, nebolo jednoduché. Vychádzali sme z adaptovateľnosti jednotlivých inscenácií. Mám radosť, že môžeme uviesť mnoho z našich navštevovaných titulov v priebehu budúcej sezóny v Hudobnom divadle Karlín v cca 90 predstaveniach. Za všetky spomeniem napríklad opery La traviata, Jeníček a Mařenka, Nabucco a Netopier a do Karlína presunieme i novú inscenáciu Romea a Júlie, ktorej premiéra nás v tejto sezóne ešte len čaká. V historickej budove Národného divadla ponúkneme našim divákom 36 predstavení vrátane premiéry novej produkcie. Čaká nás neľahké obdobie, ale verím, že to najťažšie – organizačná príprava prvej sezóny v rekonštrukcii – je za nami.
Jaké nové projekty soubor Státní opery po dobu rekonstrukce chystá?
Nové projekty vrátane premiér nových titulov zatiaľ neprezradím, ale budú predstavené na tlačovej konferencii 17. februára 2016. Myslím si, že diváci sa majú na čo tešiť.
Aktuálně jste v Praze začal zkoušet novou inscenaci Madamy Butterfly. Jaká bude?
Som rád, že novú produkciu Madama Butterfly uvidíme pod režijnou taktovkou Jiřího Heřmana. Inscenačná poézia, ktorú Jiří do tohto diela vnáša, je unikátna a každým dňom sa na jeho inscenačné poňatie teším viac. Nerád by som prezrádzal akýkoľvek detail. Som však presvedčený, že blížiaca sa nová inscenácia si nájde množstvo svojich divákov, ktorí ju navštívia nejedenkrát.
V těchto týdnech jste také zahájil spolupráci s Pražským komorním orchestrem. Proč zrovna tato volba? A znamená to, že vás budeme v koncertních sálech vídat pravidelněji?
Áno, minulý týždeň som mal tú radosť prvýkrát spolupracovať s Pražským komorným orchestrom. Prijal som pozvanie naštudovať viacero programov s týmto slávnym telesom a hneď prvým projektom si ma hráči veľmi získali. Ponuku som nezvažoval, ponuku som prijal – rád a poctený. Obdivujem históriu tohto orchestra a rovnako verím aj v jeho budúcnosť v súradniciach narysovaných pánom Darjaninom. Zakladateľ festivalu Dvořákova Praha reštartoval orchester s bohatou tradíciou a vracia ho na hudobnú mapu Európy v šatách nového mozartovského festivalu. To je projekt, v ktorý verím a ktorému fandím.
Jaké priority v symfonickém repertoáru vůbec vy osobně máte?
V symfonickom repertoári sa nijak zvlášť nevyhraňujem. V praxi sa často stáva, že program koncertu je už v čase pozvania k spolupráci stanovený. V mojom repertoári (či už opernom, alebo symfonickom) dominujú diela 19. storočia, čo mi vyhovuje, a neplánujem výrazné zmeny v nastavenom kurze. Objavovať nové diela, venovať sa ich štúdiu a rozširovať si repertoár je každodennou súčasťou mojej práce. Rovnako sa však s obľubou vraciam s odstupom času i k dielam, ktoré som už v minulosti dirigoval, čím mám možnosť nového interpretačného pohľadu s novými skúsenosťami.
Vnímáte jako dirigent symfonické koncerty na jedné straně a operní představení na straně druhé hodně odlišně?
Áno, rozhodne áno. Rozdiel vnímam najmä v prípravnej fáze. Skúšobný proces na koncert symfonickej hudby býva obvykle v dĺžke troch alebo štyroch dní. Príprava opernej inscenácie sa pohybuje v trvaní troch mesiacov, a to nepočítam štúdium partitúr. Operu považujem za najkomplexnejší, najťažší, ale zároveň najkrajší divadelný žáner. Hudba je v nej najdôležitejšou, ale nie jedinou súčasťou. Na koncerte symfonickej hudby sa stáva hudba jedinou pointou.
A jak se žije Martinu Leginusovi v Praze? Cestujete mezi Prahou a Slovenskem často? A jak vůbec vypadají vaše dlouhodobější profesní sny a ambice?
Praha je pre mňa druhým domovom. Vyrastal som tu, prežil som tu detstvo. Ako šesťročný som videl prvýkrát operné predstavenie práve v Štátnej opere (vtedy Smetanovo divadlo). Spája ma s týmto prostredím emocionálne puto. Momentálne trávim takmer všetok svoj čas v Štátnej opere. Do Bratislavy cestujem takmer každý víkend, ak nemám v divadle predstavenie. Často žartujem, že okrem prípravy rekonštrukcie Štátnej opery výrazne pociťujem obmedzenia pre rekonštrukciu D1. Cestu medzi Prahou a Bratislavou som totiž počas uplynulých troch rokov absolvoval viac ako 90krát, takže šoférovanie mi naozaj nechýba. V Prahe mi však chýbajú moji blízki, moja partnerka a moji rodičia. Na druhej strane mi Praha dala množstvo priateľov, ktorých si nesmierne vážim. O budúcnosti veľmi nesnívam, ale som šťastný, že sa venujem povolaniu, ktoré milujem.
Díky za vaše odpovědi!
Vizitka:
Martin Leginus (1980) pochází ze Sniny na Slovensku. Vystudoval bratislavskou Státní konzervatoř a Vysokou školu múzických umění. Od roku 2006 působí ve Slovenském národním divadle v Bratislavě. V lednu 2007 debutoval úspěšným záskokem v baletu Arama Chačaturjana Spartakus. Od roku 2008 je stálým dirigentem Slovenského národního divadla. Od srpna 2013 je hudebním ředitelem Státní opery. Během svojí dosavadní kariéry dirigoval opery Orfeus a Eurydika, Kouzelná flétna, Lazebník sevillský, Dva Foscariové, Macbeth, La traviata, Aida, Otello, Lohengrin, Jeníček a Mařenka, Sedlák kavalír, Komedianti, Madama Butterfly, La rondine, Manon Lescaut, Prodaná nevěsta, Martin a slnko a balety Labutí jezero, Spící krasavice, Louskáček, Spartakus, Ivan Hrozný, Romeo a Julie, Sylfida a Giselle. Spolupracoval s celou řadou sólistů, jako jsou Leo Nucci, José Cura, Štefan Kocán, Jana Kurucová, Pavol Breslik, Adriana Kučerová, Sergej Larin, Dalibor Jenis, Peter Mikuláš, Eva Urbanová a další.
(Zdroj: ND Praha)
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
