Skutečná první dáma barokní opery. Magdalena Kožená v Bratislavě

Po dlhé desaťročia sa baroková opera so Slovenskom nepriatelila. Sporadicky sa síce na divadelných doskách objavila, no v interpretácii, ktorú sme ako-tak akceptovali len vďaka chýbajúcim kritériám. Tie sme si do pádu železnej opony obmedzeným rádiom zahraničných operných destinácií (neboli však úplne zahatané, keďže vo východnom Nemecku sa baroku niektoré divadlá venovali systematicky) nemali ako vytvoriť. Najmä, pokiaľ sme sedeli doma. No ani v ostatných, pomaly už troch desaťročiach otvorených hraníc, sme si s autentickou, respektíve historicky poučenou interpretáciou tejto epochy – až na drobné výnimky – nepotykali.

 

Barokové pochúťky s Magdalenou Koženou

Skôr sme ju okúsili na koncertných pódiách (recitály Cecilie Bartoli a Joyce DiDonato so zahraničnými barokovými súbormi) vďaka projektom agentúry Kapos. Ale občas aj skôr: spomínam si na koncert už za zenitom stojacej Katie Ricciarelli s orchestrom Archi della Scala počas Bratislavských hudobných slávností 1993 či na bratislavské hosťovanie súboru Combattimento Consort Amsterdam s Händelovou Agrippinou roku 2004. Radikálny zlom, keď sa štýlový barok objavil (žiaľ, nezahniezdil) na opernom javisku v inscenovanej podobe, nadišiel až na jar tohto roku. Spolupráca Opery Slovenského národného s ďalšou súkromnou agentúrou Gesamtkunstwerk vyústila do inscenácie Vivaldiho Arsildy. Čistotu hudobného štýlu zaistili české ansámble Collegium 1704 a Collegium Vocale 1704 na čele s Václavom Luksom a medzinárodné obsadenie. Výsledok i dôsledok frapoval: v ankete kritikov Dosky 2017 položila inscenácia na lopatky činoherných (nehovoriac o operných) konkurentov v piatich kategóriách.

Hlad slovenského publika po autentickej interpretácii hudobného baroka (pre spravodlivosť upresňujem, operného) vycítili organizátori veľmi presne. Nič teda nebránilo staviť dramaturgiu ďalšieho projektu na repertoár daného obdobia. Tento raz však určený na koncertné pódium. Ostatný unikátny počin rovnakej agentúry Gesamtkunstwerk sa uskutočnil v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v nedeľu a témou bol jediný skladateľ. Majster barokovej opery Georg Friedrich Händel. Protagonistkou večera sa stali česká mezzosopranistka Magdalena Kožená a ansámbel Venice Baroque Orchestra na čele s dirigentom a čembalistom Andreom Marconom. Počas necelých približne dvoch hodín čistej hudby nás previedli piatimi skladateľovými operami, v poradí ich vzniku Agrippinou (1709), Rinaldom (1711), Giuliom Cesarem (1724), Ariodantem (1735) a Alcinou (1735), z ktorých zaznelo osem árií šiestich postáv. Medzi nimi inštrumentalisti predstavili trikrát Concerto grosso (B dur, G dur, a mol) a raz Predohru k Ariodantemu. Programová zostava úplne modelová – pre sólistku i špecializovaný komorný orchester.

Uplynulo pomerne veľa času od absolutória bratislavskej Vysokej školy múzických umení (profesorka Eva Blahová) a kariéra rodáčky z Brna sa rozvinula do najvyššieho „levelu“. Dnes 44-ročná Magdalena Kožená už dlhý čas patrí medzi svetovú špičku, do ktorej sa zaradila nielen vďaka kvalitám materiálu, jeho farbe, technike a muzikálnosti, ale hlavne pre rozvahu, s ktorou si budovala repertoár. Nikdy nešla za hranice svojho odboru a s chuťou a nesmiernym vkusom sa zamerala na svoje dominanty. Azda najpríznačnejšou z nich je vokálna tvorba z obdobia baroka. To zreteľne naznačila už počas štúdií, keď na pódiu Slovenskej filharmónie v koncertnom uvedení Purcellovej opery Dido a Aeneas roku 1994 stvárnila titulnú úlohu. Že je tiež skvelou piesňovou interpretkou, sme sa presvedčili pred deviatimi rokmi na bratislavskom recitáli. Odvtedy sme ju v meste jej štúdií nezastihli.

V nedeľu stála pred vypredanou Redutou skutočná prvá dáma barokovej opery. V prvej dvojici árií, L‘angue offeso mai riposa (Sesto z Giulio Cesare in Egitto) a Cara sposa (Rinaldo), preukázala, čo je pre jej umelecký potenciál a interpretáciu príznačné. Je to technicky spracovaný materiál mezzosopránového základu, ktorému sú však rovnako prístupné aj sopránové sféry, kde ho rozvíja v plnej kvalite a objeme tónu. Hlboká poloha jej znie voľne, neznásilňuje ju tmavením, ani exponovaním hrudného registra. Nedáva jej ani o gram farby viac, ako je jej prirodzené. Už v týchto číslach sme spoznali na jednej strane brilantnú techniku ozdobného spevu a na druhej vláčne legato a kultúru frázovania. To potvrdil aj pokojný a senzitívny tok árie Verdi prati (Ruggiero z Alciny), po ktorom nasledoval koloratúrny ohňostroj (ária Venti, turbini), vyjadrujúci nástojčivý vzdor Rinalda na ceste k vyslobodeniu snúbenice. Magdalena Kožená v dvoch po sebe idúcich číslach odhalila svoju vzácnu schopnosť diferencovať rozdielne čísla a dosahovať to prostriedkami vokálneho (i mimického) výrazu.

Ďalší blok po pauze otvorila v radostnej a temperamentnej nálade formovaná ária Ogni vento ch‘al porto lo spinga, kde titulná hrdinka Agrippina (sopránová rola!) sa teší z cisárovho rozhodnutia, že jej nástupcom bude vlastný syn. Jedným z vrcholov večera bolo strhujúce, do nespočetných nuáns vymodelované podanie árie Se pietà di me non senti (Kleopatra z Giulio Cesare in Egitto), kde Kožená preukázala umenie vytvoriť veľké dramatické oblúky v sopránovej polohe, vytieňovať dynamiku od jemného piana po objemné, dramatické a neforsírované forte a vložiť do árie príznačne tragizujúcu atmosféru.

Rovnakou „čerešničkou na torte“ sa stala ária Agrippiny Pensieri, voi mi tormentate! z druhého dejstva opery. Bola to strhujúca dráma na ploche jednej árie, ktorú umelkyňa navodila popri mimickom vyjadrení vokálno-výrazovými variáciami vety, nachádzajúcej sa v názve čísla. Prvý tón, zmyselne rovno nasadené „pensieri“ (s echom hoboja) predpovedal drámu plnú emócií. Samotná architektúra čísla s vlnením vzrušenej atmosféry, striedanej recitatívnymi poryvmi, je unikátna a vyžaduje si interpretku senzitívnu, citovo bohatú a samozrejme, technicky dokonale pripravenú. Všetky tieto atribúty Magdalena Kožená naplnila bezo zvyšku. Oficiálnu časť koncertu uzavrela opäť koloratúrnymi kaskádami Ariodanteho (ária Dopo notte), s ktorými sa doslova pohrávala. Presné vyspievanie ozdôb a behov, bezúhonná intonácia, neciteľný prechod z nižšieho stredu do žiarivej vysokej polohy a k tomu nefalšované výrazové nasadenie – to bola ideálna bodka za základnou programovou zostavou. Po nej si aplaudujúce publikum vyžiadalo prídavok: Piangerò la sorte mia, áriu Kleopatry z Giulio Cesare. Opäť sme zažili všetku tú krásu, štýlovosť, kultúru a radosť z muzicírovania, ktorá nás sprevádzala celým večerom.

Nebol to však len večer Magdaleny Koženej. V rovnakej miere sa pod jeho jedinečnosť podpísal aj Venice Baroque Orchestra, pätnásťčlenný súbor (štyria prví huslisti, traja druhí, po dve violy a violončelá, jeden kontrabas, dva hoboje a fagot) pod vedením svetovo uznávaného špecialistu na starú hudbu, talianskeho dirigenta a čembalistu Andreu Marcona. Nielen všetky čísla so sólistkou, ale aj tri Concerti grossi a Predohra k Agrippine zazneli vo vybrúsenej interpretácii. Marcon im vtisol nielen optimálnu štýlovú podobu, ale každú skladbu vypointoval v rytmike a agogike, čoraz viac odkrýval dynamické spektrum telesa (o jeho technickej kvalite niet čo diskutovať) a zaslúžil sa o händelovský večer, ktorý vojde do hudobných análov Bratislavy.

Hodnotenie autora recenzie: 95 %

Venice Baroque Orchestra s Koženou
Magdalena Kožená (mezzosoprán)
Dirigent: Andrea Marcon
Venice Baroque Orchestra
5. novembra 2017 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Georg Friedrich Händel:
Concerto grosso B dur op. 3, č. 2, HWV 313
Giulio Cesare in Egitto
– L’angue offeso mai riposa, ária Sesta z II. dejstva
Rinaldo
– Cara Sposa, ária Rinalda z I. dejstva
Concerto Grosso G dur, op. 6, č. 1, HWV 319
Alcina
– Verdi prati, ária Ruggiera z II. dejstva
Rinaldo
– Venti, turbini, ária Rinalda z I. dejstva
Ariodante, predohra z opery
Agrippina
– Ogni vento c’al porto lo spinga, ária Agrippiny z II. dejstva
=prestávka=
Giulio Cesare in Egitto
– Se pietà di me non senti, ária Kleopatry z II. Dejstva
Concerto Grosso a mol, op. 6, č. 4, HWV 319
Agrippina
–Pensieri, voi mi tormentate!, ária Agrippiny z II. dejstva
Ariodante
–Dopo notte, ária Ariodanteho z III. dejstva

www.gesamtkunstwerk.eu