Balet gala s vůní moře

Balet gala s vôňou mora 

Človek by povedal, že v lete dovolenkujú aj tanečníci. Nie tak celkom tí, ktorí „fungujú“ v Balete gala a prezentujú svoje profesionálne tanečné umenie nielen počas divadelnej sezóny, ale aj mimo nej a nielen v kamenných divadlách, ale aj mimo nich. Prísť sa okúpať k moru do harmonickej chorvátskej Opatije, dať si čerstvý krevetový coctail, lahodnú Graševinu  a mať možnosť  kúpiť si vstupenku do Ljetnej pozornice (open air divadlo) na Balet gala považujem za dovolenkový bonus (aj keď priznávam, my sme sa cielene vybrali do Opatije kvoli baletnému podujatiu a nadštandard pre nás bolo to všetko ostatné).Vidieť balet pod holým nebom má svoje špecifiká, možno úskalia, niekedy úsmevné polohy, nezvyčajné reakcie publika a všetko je doslova podmienené počasím. A keďže paradoxne sa v Chorvátsku počas dňa 22. júla podozrivo kopili na oblohe mraky s hrozbou vetra a dažďa, hypnotizovali sme celý deň displaye telefónov, na ktorých sme sledovali vývoj počasia s obavou, že Balet gala bude napokon zrušený. Nestalo sa tak, hoci elegantné šatičky ostali visieť v skrini a navliekli sme na seba jediné kusy odevov s dlhými rukávmi, aby sme dve a pol hodiny vo vetre vydržali.Múza Terpsychoré zrejme poslala hore smsku so žiadosťou o zrušenie búrky. Boh vetra Aeolus rozohnal oblaky, ale oprel sa aj do šálov po stranách scény, ktoré efektne (a trocha nebezpečne ) viali do tanečnej atmosféry, kostýmov tanečníc a rekvizít. Tatiane takmer uletel  Oneginov list, ktorý v réžii vetra dodal scéne ešte väčšiu dramatickosť. Pracovnú náladu improvizovaného zákulisia odhaľovali odhrnuté zábrany plachiet, keď tanečnica v póze odkrútila piruetu, divák mal ešte možnosť neplánovane vidieť ako sa v zákulisnom uvoľnení pripravuje na ďalší výstup (tieto „ukradnuté“ momenty ja osobne zbožňujem). Open air divadlo pre dvetisíc päťsto návštevníkov pohltilo aj rodinky, čo nebolo až tak šťastné riešenie pre uštebotané deti, grandiózny výstup Odílie z Labutieho jazera nervovo nezvládol nejaký havkáč, do drámy na doskách občas zahrmelo, ktosi sa v pozadí potkol o mikrofón, sólistka sa vo svojej variácii z pas de deux z Dona Quijota pri poslednej piruete takmer zamotala do káblov, dovolenkáčikovia nedivadelne tlieskali spravidla tam, kde sa nemá a oslavné cirkusantské „óóóóóóó….“ zaznievalo z hľadiska už pri druhom fouetté.