Baletní panorama Pavla Juráše (116)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Netlačí do výrazu ťažko skúšanej chudinky z ľudského sveta, ktorá je zakliata do zvieracej podoby, ale veľmi jemne, zvnútra vytvára idealizovanú bytosť rozprávkového charakteru s črtami človečenstva, ktorá dokáže ešte lkať a nariekať, svojimi slzami orosiť vodu temného jazera. Ako v snovej pasáži prebieha stretnutie Princa s oslnivými vysokými arabeskami Polákovej, krásne vytočenými nohami, vysokou kultúrou pohybu. Gestická pasáž, keď rozpráva princovi svoj osud, je silným momentom, na ktorom veľmi často zlyhávajú mnohé baleríny, keď iba spartakiádne ukazujú čo sa naučili na sále. To u Polákovej neplatí. Jej mimoriadny vnútorný pokoj, akési abstraktné kladenie baletných figúr za seba v bezčasí, vyžaruje zvláštny hypnotický moment. Biele adagio s Princom je poéziou a vzájomným dialógom, tak ako variácia monológom. Pôsobivý moment Nurejeva, kedy na adagio nasleduje variácia Princa, ktorý tak odpovedá na Polákovej životopis a bolesť Odetty a padá jej k nohám s prísahou vernosti, je logickou bodkou za touto jedinečnou scénou.Odília je úplne samozrejme a správne, celkom inou postavou. Energická bytosť z pekla svojím rafinovaným úsmevom ovládne zásnubnú oslavu Princa. Všetky princezné a hostia vedľa nej strácajú svoj lesk. Už len spôsob ako stojí en pointe, vo víťaznom geste rúk, od svojho príchodu dáva jasne tušiť jej dominanciu. Grand pas de deux, je Nurejevovým vzkriesením veľkého baletu (na čísla partitúry A3Oa, A5b, A19f, A19g), kedy dej či emócie súbežne plynú so zvrchovaným tanečným majstrovstvom dvoch interpretov. Vedľa jeho slávneho Pas de deux z Luskáčika je toto Grand pas de deux klenotom jeho choreografického odkazu. Rafinované vlny Čajkovského hudby dokonale znásobuje pohybom. Veľké promenády, vysoké arabesky a atittudy, vytancovanie každého taktu, v prostriedku gradácia, kedy choreografiou dostáva balerínu do výšky. aby v závere po tom, čo oheň dohasína znovu povzbudzoval napätie medzi tanečnými partnermi, je úchvatné. Ani raz nezabudneme, že sme v Labuťom jazere, ale ani raz nezabudneme, že toto je posledný monument klasického baletu 20. storočia.

Poláková tancuje Odíliu ako heroíny cárskeho baletu. Jej nekonečný balance, ktorým uzatvára všetky promenády, koruna v pohybe keď zostane v póze, aby následne plynule prešla do ešte oslnivejšej figúry, prekrásne port de bras, ktoré robí plastickými strohé elegantné línie, to je mimoriadny výkon. Variácia Odílie je poctou baleríne, ktorá naháňa strach. Neuveriteľný začiatok, ktorý prechádza do technickej skúšky dokonalosti, diagonála s pas balloné sauté, a aby to nestačilo, triumfujúca Odília spečatí svoju mágiu talianskym fouetté, kde Poláková vždy attitude croisé zakončuje s dlhou korunou, kým znovu naberie force a pokračuje. Takúto manifestáciu diabolského talentu k hypnotizovaniu nielen Princa ale aj publika, je možné ukončiť len dokonale predvedenou kódou. Polákovej sošné, extrémne rýchle a precízne fouetté s diagonálou to činí. S neuveriteľnou gráciou a mágiou Poláková vysiela erotické vlny, vášeň i odmietanie Princa, stupňuje jeho žiadostivosť až k tragickému finále, kedy Nurejev necháva ešte malý valčíkový dôvetok a Odília si užíva záujem pomýleného Princa.

V poslednom stretnutí pri jazere je to už opäť iná postava. Žiaľom zlomená Odetta, ktorá stratila nádej na svoju záchranu a ťahá princa preč zo zapovedaného územia, kde mu hrozí smrť. Nepodobne našej Rusalke, sa však Princ nechce vzdialiť ani za cenu života. Bez milovanej bytosti, už stráca jeho žitie zmysel. A tak ho vedie jeho milovaná v ústrety smrti a keď poslednýkrát en pointe sa chveje na skalnom útese nad rozbúreným jazerom, motív zmierania okupuje už pocit niečoho vyššieho tak, ako plynú Polákovej lietajúce ruky, ktoré nad mrakmi hľadajú milované slnko.

Výborným partnerom baleríny bol hosťujúci Denys Nedak, ktorý má za sebou angažmán na Ukrajine, či debut v ABT. V spoločnom tanci sú výbornou dvojicou. Nedak aj sám, ako ústredná postava tohto príbehu veľmi sofistikovane a pôsobivo napĺňa jednotlivé mizanscény Princa a jeho stavy. Pre Nurejevove nekonečné tancovanie, rafinované rond de jambe a medzikroky má mimoriadny talent. Efektne zakončí akúkoľvek náročnú pasáž. Ale celkovo ešte potrebuje nejaký božský dotyk, aby jeho kreácia bola vyššie, než ju predviedol. Ďalšie debuty príliš nezaujali, nudný Rothbart a väčšie či menšie výstupy. Len v Pas de cinque oslnila Nina Tonoli v dámskej variácii.

Je šokujúce, ako sa za roky zmenila nálada v hľadisku. Kedysi ordinárna slávnostná nálada predstavení v Staatsoper je dnes vystavená ťažkej skúške súčasného európskeho multikulturalizmu. Diváci všetkých národností neustále vyrušujú svojimi gigantickými mobilmi, ktoré už Hauspersonal nemôže ustrážiť. Dámy z východu okrem zahalených hláv si už pre istotu nevyzliekajú ani kabáty a nevedia, čo znamená tretie zvonenie. Novodobí divadelní návštevníci si pletú hľadisko divadla s kinom a hlasite sa bavia. Rodičia zase v záujme výchovy svojich detí ťahajú svoje ratolesti na miesta, z ktorých malé princezničky nič nevidia a tak veselo vyskakujú aj na sedačky a zjavujú sa tak oproti osvetlenému javisku ako čierne siluety stromov pri jazere. Toto všetko by bolo pred desiatimi rokmi v paláci múz na viedenskom Ringu nemysliteľné. S veľkou hanbou by boli turistom, ktorí si pletú javisko s viedenskými pamiatkami zabavené fotoaparáty. O vyrušovaní ani nepíšem. Holt doba sa mení. A divadlo sa už neslávi, ale konzumuje.

Foto: archiv, Wiener Staatsballet / Michael Pöhn
V texte je použitá citácia z rozhovoru: Katarína Sedláková: Baletnému mágovi Eifmanovi závidia umeleckú slobodu (Magazín Pravda)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
merkucio

Chtěl bych poděkovat autorovi za krásné díly o B. Eifmanovi. V naši zemi určitě nejhodnotnější články a rozbory jeho práce. Dekuji. A zcela se ztotožňuji s posledním odstavcem o dnešních divácích.