Baletní panorama Pavla Juráše (49)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Weber verný svojej umeleckej poetike fotiť mužov, fotiť ich v rôznych vymyslených situáciách, robiť z nich objekty erotickej túžby, dávať ich do zaujímavých foto story ako keď fotil kampane Versaceho a iných módnych domov nafotil knihu, ktorá svojou otvorenosťou prekonala hranice knihy o tanečníkovi. Bolle je zobrazený ako antický boh, dokonalý prototyp fyzicky dokonalého človeka, ktorého tanečné dispozície sú nielen umelecké, ale sú aj športovým výkonom. Weber to, čo sa naučil za roky spolupráce s Versacem uplatňuje aj tu. Kniha je plná citácií obrazov, sôch, architektonických priestorov, ktoré vizionársky fotograf dáva ako metaforu a parafrázu k tanečníkovi. Detaily sôch tak stoja vedľa rovnakých detailov nahého tela tanečníka, postoje sôch či gestá obrazov opakuje tanečník, od pláže, cez štúdiá, k opustenému vlakovému cintorínu až po architektonicky roztancované priestory, v ktorých tancuje taliansky baletný primabalerino. Pre niekoho možno šokujúca nahota, homoerotický narcizmus, ale zároveň formálne dokonalá fotografia nielen vo farbe ale aj vo fotografovej obľúbenej čiernobielej kompozícii. Ak čakáte fotky tanečníka v prepychových kostýmoch, tanečné partnerky v balerínach, javisko, kulisy, knihu si nekupujte, boli by ste v šoku. Ak chcete vidieť glamour fotografie ako z Vogue, tanečníka ako modela v spodnej bielizni v hotelovej izbe, či ako improvizuje na pláži vedľa koňa, či nahý ukazuje svoje majstrovské telo v hrdzavom nákladnom vagóne, dvetisíc korún za toto umenie pre umenie nebude pre vás žiadna cena.

Úplným protipólom je kniha o inej legende Mikhalovi Baryshnikovi, ktorú je možné objednať z Ameriky, čo dnes žiadny problém nie je. Baryshnikov in Black and White sa oplatí kúpiť. Je to úplne iný pohľad, celá kniha je preplnená tancom, javiskom, drinou, nádherou. Pokora k baletu, k tanečníkovi, tichá meditácie nad jednou z najpozoruhodnejších kariér a osobností baletu vôbec.

Za šesťdesiat dolárov je tu kniha, ktorá mapuje kariéru tanečníka v čiernobielych snímkach a snaží sa zachytiť dojem jeho umenia, jeho viac než 150-tich rôznych diel, ktoré v svojej kariére tancoval rok za rokom. Rokom Nineteen Seventy Four kniha začína. Rok po roku, oddelené jednoduchou čiernou stranou s bielym vypísaným rokom vidíme tanečníka ako Alberta, Franza, Mladíka, sólistu v Téme s variáciami, Ducha ruže, Peruška, márnotratného syna, Princa, Apollona… a ďalšie a ďalšie. Rokom 1974 všetko začína a končí Two Thousand. Tristo strán, skoro tristo fotografií. Samozrejme nečakajte dnešnú kvalitu. Je to umelecké dielo, každá fotografia od svojej čiernobielej kompozície, cez charakter až po emócie. Niektoré zachytávajú energiu tanečníka, pohyb, emóciu, náladu.

Jedným českým zástupcom je kniha na pomedzí vedeckej práce a fotografickej publikácie, ktorú vydal Institut umění – Divadelní ústav v Prahe od kolektívu autorov Různé břehy s podtitulom choreograf Jiří Kylián mezi Haagem a Prahou. Je to splateniu dlhu najslávnejšiemu českému choreografovi.

Prvá časť knihy sleduje chronologicky jeho kariéru v Holandsku, druhá analyzuje jeho premenlivý a stále sa vyvíjajúci choreografický štýl. Symbolicky akási tretia časť je spojnicou s jeho rodnou krajinou. Rodinné väzby choreografa, prenikanie jeho práce do rodnej krajiny v čase normalizácie, uvádzanie jeho diel v Česku po roku 1989. Štvrtá časť ako sa na serióznu vedeckú prácu teatrológov patrí, je rozsiahla bibliografia a faktografické údaje. Fotografií nie je bohužiaľ moc, takže ak si radi listujete a prehliadate fotky, moc sa neuspokojíte. Najskôr to je kvôli náročným finančným autorským právam za zahraničné fotografie. I tak ale autori: Isabelle Lanzová, Dorota Gremlicová, Elvíra Němečková a Roman Vašek odviedli záslužnú prácu a každý milovník tanca by si mal knihu aspoň prečítať. Kniha pôsobí veľmi prívetivo i grafickým designem Luboša Drtinu. Škoda je, že sa autorom nepodarilo využiť choreografa aj k osobitému profilovému rozhovoru pre túto vzácnu knihu, v ktorom by sa čitateľ sám prostredníctvom odpovedí a názorov veľkého majstra priblížil jeho svetu tanca.V roku dvojitého výročia Rudolfa Nurejeva okrem životopisu od Julie Kavanagh, ktorý som už recenzoval, by som z aktuálne dostupných kníh odporučil dve. Obe sú staršie, ale stále dostupné, majú prijateľnú cenu a sú plné kvalitných fotiek s minimom textu. Vo vydavateľstve Phaidon leží v brožovanej väzbe dielo Nureyev, jedna z naj kníh o tanečníkovi vôbec. Autorom sa totiž podarilo zozbierať práva k rozsiahlej fotogalérii, ktorú kniha prezentuje. sto sedemdesiat sedem fotografií zachytáva kariéru tanečníka od jeho úteku na západ, zachytáva ho na skúškach s Margot Fontyen, v súkromí, v šatni na cestách, ale predovšetkým v širokom kaleidoskope jeho rolí. Pokiaľ sa vám nepodarí napríklad v parížskych antikvariátoch zohnať staršie knihy o Nurejevovi, je táto kniha úplne najlepšia ak chcete obdivovať atmosféru, kostýmy a tanec Nurejeva.Ako doplnok k nej by mohla slúžiť zdanlivo útla kniha Rudolf Nouree à Paris. Tá má dvoj funkciu. Zachytáva tanečníka v jeho rolách na scéne Palais Garnier ako Siegfrieda, Armanda, Solora, Apollona, Alberta a ďalších. Približuje zároveň jeho dobu kedy šéfoval baletu parížskej opery. Prehľadne predstavuje dvanásť opusov, ktoré pre Paríž vytvoril v rozmedzí dvoch desaťročí. Symbolicky od Kráľovstva tieňov z Bajadéry (1974) po celú Bajadéru v roku 1992, ktorú dokončil už ako ťažko chorý a umierajúci človek. Na klaňačku ho kolegovia priviezli na invalidnom vozíku, aby dal zbohom svojmu publiku a naposledy stál na javisku, ktorého história je zrovnateľná s jeho domovským opusteným Mariinským divadlom.

Pre tých, ktorí dokonale vládnu angličtinou vo vydavateľstve Flammarion vyšla kniha, ktorá sa venuje veľmi prijateľne čítaným spôsobom modernému tancu Talk About Contemporary Dance od Philippa Noisette.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Mohlo by vás zajímat