Banská Bystrica: Verdiho Korzár

  1. 1
  2. 2

Vo Zvolene sa počasie na Verdiho nahnevalo, festival mu však otvoril náruč 

Aktualizováno  Prítulné a akusticky jedinečné nádvorie zvolenského zámku osirelo. Napriek tomu, že operná časť tohtoročných Zámockých hier zvolenských si doň naplánovala týždňovú poctu Giuseppe Verdimu, kolekciu predstavení bolo potrebné schovať pod strechy kamenných domov (v čase písania recenzie je ešte možné, že záverečný večer sa stane výnimkou, potvrdzujúcou tohtoročné pravidlo) v Banskej Bystrici a Zvolene. Počasie jednoducho veľké jubileum neschválilo. Či mu chcelo – brané s humorným nadsadením – udeliť iný termín, ostáva záhadou. Ale možnože, chtiac-nechtiac, len vnuklo motív na úvahu. Či aj vzhľadom na iné okolnosti, je posledný júlový týždeň a bezprostredná časová väzba na činohernú časť festivalu, jedinou možnou alternatívou.

Z iného súdka azda vyviera každoročné pátranie po odpovedi na otázku visiacu vo vzduchu: prečo máva jedna z dramaturgických dominánt podujatia, koncertné uvedenie u nás nehraného diela (žiadnych vykopávok, zdôrazňujem!), spravidla väčšie problémy s návštevnosťou, ako tituly so „silnými“ názvami? Bolo by to pochopiteľnejšie, keby sa práve do nich neskoncentrovalo úsilie vyzdobiť hlavné party poprednými zahraničnými sólistami. V kultúrnej krajine má byť samozrejmé, že jediný slovenský operný festival pod voľnou oblohou (teraz oddeľujem peripetie, ktorý v uplynulom týždni pripravilo počasie), nabitý menami spevákov pohybujúcich  sa na veľkých scénach, priláka nielen domácu a nielen opere fanúšikujúcu, ale celú (prinajmenšom) intelektuálnu bázu regiónu. Zvyčajne sa dokonca stáva  „mekkou“ celonárodnej opernej turistiky. Zámocké hry zvolenské nech robia čokoľvek (plagáty v Bratislave boli neprehliadnuteľné, šoty vo verejnoprávnych médiách podobne), nevedia prelomiť bariéru vyznačenú akousi geografickou čiarou. Nemajú silu zmobilizovať celé operné Slovensko. A pritom – a to už ide na konto v lete operne hanebne vyprahnutej Bratislavy – žijú v bezkonkurenčnom prostredí. Už s nimi nesúperí ani len v začiatkoch opernému žánru aspoň trocha naklonený, žánrovo bezbrehý Viva Musica! Festival.

Je to škoda, lebo aj sobotné koncertné uvedenie Verdiho vyslovene raritného diela Il corsaro (Korzár) sa mohlo stať  – ak už nielen zážitkom čisto hudobným a speváckym – aspoň materiálom „výskumným“ pre odbornú pedagogickú, akademickú, divadelnú a študentskú obec. Skrátka pre profesionálov  i laikov. Ale koho by už u nás trinásty operný opus jubilujúceho maestra z Busseta, skomponovaný v záverečnej etape „raného“ obdobia, zaujímal. Keď Opera SND ide sláviť výročie Rigolettom, tak „dáky ten Korzár“ je plodom bujnej fantázie dramaturga… asi tak dáko uvažuje „bežný“ slovenský divák. Niet sa čím chváliť.Isteže, Korzár nepatrí k najdokonalejším skladateľovým opusom, no nájdeme v ňom mimoriadne cenné hudobné čísla a v štýlovo presnej a veľkými hlasmi podopretej interpretácii sa možno nabažiť pravým verdiovským belcantom. Il corsaro mal premiéru v Terste v októbri roku 1848, v čase keď Gioachino Rossini komponoval už len príležitostné  skladbičky (v tom čase to bol hymnický zbor Coro della Guardia Civica di Bologna, ku ktorému napísal len sólové party, zatiaľ čo orchestráciu zveril Domenicovi Liveranimu) a Gaetano Donizetti bol pol roka po smrti. Tridsaťpäťročný Verdi mal za sebou dvanásť opier, poslednou bola pre Paríž prepracovaná verzia Lombaďanov, nanovo nazvaná Jérusalem. V hlave mu vírila nielen Bitka pri Legnane, ale najmä prvú tvorivú periódu uzatvárajúca Luisa Miller. Sám sa na  svojom tertskom debute nezúčastnil, no pre toto divadlo pripravil ešte pred Rigolettom, Stiffelia.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Verdi: Il corsaro (SO Banská Bystrica)

[yasr_visitor_votes postid="61235" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
12 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments