Berlínský vášněmi zmítaný anděl

  1. 1
  2. 2

Tretiu kľúčovú postavu príbehu zobrazil režisér ako dvojrolu. Henricha (nespievajúca postava), ktorého Renata po celý čas hľadá, vidíme prvýkrát na scéne počas jej rozprávania o Madielovi ako neznámeho muža s kolárikom, obrovskými ohnivými krídlami a plechovou kanistrou, potom ako Henricha, ktorý u seba hostí malé dievčatko v ružovom a napokon ako inkvizítora v kláštore. Nech sa zdá táto myšlienka na prvý pohľad akokoľvek absurdná, môžeme túto postavu prijať ako odpoveď na otázku, kto je Madiel. Podľa Andrewsa je to človek, s ktorým si Renata vybudovala už v detstve vzťah, veľmi komplikovaný, ale zároveň veľmi silný a keď sa obaja v kláštore stretnú, majú k sebe veľmi blízko. Odsúdenie na smrť je v podstate pre Renatu vykúpením a záverečná scéna, v ktorej na rozlúčku pobozká Madiela-Henricha-inkvizítora, sama sa poleje benzínom a vrhá sa do plameňov, je nesmierne sugestívna.Osobne pokladám Ohnivého anjela za príbeh, ktorý existuje skôr v symbolickej a filozofickej rovine a nepotrebuje byť doslovne ilustrovaný. Scéna (Johannes Schütz), na ktorej sa príbeh odohráva, je v podstate jednoduchá – šedé prenosné panely vytvárajú na točni obraz izieb hostinca, domov Kolína aj kláštorných ciel. Ale nadmiera rekvizít a množstvo postáv – predovšetkým dvojníkov Renaty a Ruprechta, ktoré ilustrujú jednotlivé obrazy aj tam, kde to nie je nevyhnutne nutné, pôsobí preplácane a inscenácia zbytočne skĺzava do násilného režijného divadla, navyše mätúceho (prečo aj Ruprechta sprevádzajú jeho dvojníci a prečo má zasadrovanú pravačku, nemá divák bez prečítania programu šancu pochopiť).

Hudobného naštudovania sa ujal hudobný riaditeľ Komische Oper Henrik Nánási. To, čo jeho štýl charakterizovalo najviac, bola lyrickosť. Väčšinu nemelodických, priam drásavých miest v partitúre potlačil na úkor mäkších pasáží, hoci týmto poňatím občas hudba strácala svoju psychickú údernosť. Ten pravý ohnivý Prokofjev sa dostal k slovu až v záverečnom obraze.

Spevácke obsadenie premiéry aj všetkých repríz je postavené na jedinom caste. O postave Renaty sa hovorí ako o jednom z najťažších sopránových partov opernej literatúry dvadsiateho storočia. Speváčka v podstate dve hodiny nezíde zo scény a musí sa vyrovnať s extrémnou polohou hlasu. Svetlana Sozdateleva v role Renaty debutovala už pred siedmimi rokmi v spomínanej bruselskej inscenácii. Jej soprán je plný, vyrovnaný v prechodoch, ani v najvyšších polohách sa neuchyľuje k prepínaniu hlasu. Vítanou devízou je, samozrejme, perfektná ruština. Ale o čo viac bola jej rola vymodelovaná herecky, o to menej vykresľovala pocity postavy vokálne. Viac než fyzické tetanické oblúky by najvypätejším momentom príbehu svedčili patričné hlasové modulácie. Prechody medzi oduševneným hľadaním Henricha, horúčkovitosťou očakávania jeho príchodu či umiernenosťou rozhovoru s predstavenou kláštora vyzneli neostro. Part Ruprechta je svojou tessiturou pre plný, sonórny hlas Eveza Abdullu ako stvorený. Bez známok únavy sa vysporiadal aj s vyššími partiami roly, v stredných polohách vytvoril široké farebné plochy. Výborne bol obsadený aj inkvizítor basistom Jensom Larsenom. Suverénny hrôzyplný prednes, z ktorého sa nenechá vykoľajiť ani vo chvíľach kradmého dotýkania svojej obete.Z „menších“ rolí zaujali predovšetkým Mephistopheles v podaní Dmitrija Golovnina a Faust Alexeja Antonova. Aj tu platí, že ich výstup by vyznel výraznejšie nebyť prílišného ilustrovania deja. Scéna, ktorá inak môže do enigmatického príbehu vniesť odľahčenie pred blížiacim sa apokalyptickým záverom, sa tak utopila v zbytočnom predvádzaní postáv, ktoré ani v librete nemajú oporu a odvádzajú pozornosť od inak výbornej satiry. Pochvalný potlesk zožal aj výborne zospievaný zbor za svoj výkon v záverečnom dejstve.



Hodnotenie autorky recenzie:
75%

Sergej Prokofjev:
Der feurige Engel
Hudobné naštudovanie a dirigent: Henrik Nánási
Réžia: Benedict Andrews
Scéna: Johannes Schütz
Kostýmy: Victoria Behr
Svetla: Diego Leetz
Dramaturgie: Pavel B. Jiracek
Orchester a zbor Komische Oper Berlin
Zbormajster: David Cavelius
Premiéra 19. januára 2014 Komische Oper Berlin Berlín

Ruprecht – Evez Abdulla
Renata – Svetlana Sozdateleva
Die Wirtin – Christiane Oertel
Mephistopheles / Agrippa von Nettesheim – Dmitry Golovnin
Faust – Alexey Antonov
Inquisitor – Jens Larsen
Äbtissin / Wahrsagerin – Xenia Vyaznikova
Jakob Glock – Christoph Späth
Arzt – Máté Gál
Knecht – Hans-Peter Scheidegger
Mathias Wissmann – Bernhard Hansky

www.komische-oper-berlin.de

Foto Gunnar Geller, Iko Freese, Frank Straub

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Prokofjev: Der feurige Engel (Komische Oper Berlín)

[yasr_visitor_votes postid="88730" size="small"]

Mohlo by vás zajímat