Bratislava: taneční „festivalovka“ z Bystrice

Tanečná „festivalovka“ z Bystrice

Druhým tanečným hosťujúcim predstavením na festivale Eurokontext v Slovenskom národnom divadle bolo Divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica s pôvodnou tanečnou hrou. Ako sa dozvieme z materiálu – představenie je inšpirované renesančným tancom zo sedemnásteho storočia Parson´s Farewell. John Playford, anglický skladateľ, knihár a vydavateľ z Londýna, vydal v roku 1651 knihu The Dancing Master, ktorá obsahovala zápisy sto piatich anglických tancov, medzi ktorými je aj ten vyššie spomínaný.  Elementy, ktoré spájajú pôvodnú a novú verziu tohto tanca je priestorová dynamika a štruktúra, ako aj radosť z tancovania.Sledujeme teda akýsi abstraktný obrázok pohybujúcich sa tiel v čase a priestore, tu a teraz s cieľom skombinovať archaický prvok tanečného pohybu „ukradnutého“ z minulosti a jeho transformáciu do súčasnej podoby tanečného gesta (choreografia: Milan Tomášik). Tanečníci sa postupne plazia v ľahu na javisko, pričom sa odrážajú iba nohami a vytvárajú ich úderom zvukovú kulisu. Každý vo vlastnom tempe, vlastnej pohybovej formácii, vlastnom smere. Využívajú postupne jednotlivé časti tela a ich údermi o zem „komponujú“ hudbu, ktorú nasledujú. Toto tvorivé „váľanie sa“ po zemi má svoj systém a poriadok. V nasledovnej sekvencii sa pridá do „diania“ posuvná plošina (malý vozík na kolieskach) so štyrmi svetlami v rohoch, ktoré osvetľujú tanečnicu stojacu na plošine. Ostatní tanečníci silou svojich plaziacich sa tiel jeden po druhom  vzájomne „sólistku“ na plošine posúvajú rôznymi smermi javiska zatiaľ čo ona performuje gestickú schému v intímnom svietení. Táto skupinová formácia vyprofiluje dvojicu, ktorá predvedie poetickú scénu v plnohodnotnom tancovaní. Po duete sa partia opäť kompletizuje, tanečné páry sa striedajú v súčasnom vnímaní tanca ohraničeného opakovanými gestami noblesných úklonov ako z bálu na zámku. Diváka nechávajú aj v dlhotrvajúcej tme a tichu, v nekoordinovanom šepote, kým v lúči svetla diagonálne cez scénu neprichádza muž so svojou vlastnou pohybovou výpoveďou trhaných gest, nádychov a výdychov, ktoré jediné tvoria zvukový efekt.

Ostatní štyria tanečníci opäť nastúpia na scénu v historizujúcich tónoch a predvedú plynulé prelínanie sa minulého a súčasného v pohybe. Fragmenty úklonov, štylizovanej elegantnej chôdze, strojených výrazov, krokových variácií sa prirodzene menia na civilné gesto súčasného tancovania, aby sa opäť do korektnej spoločenskej štruktúry bontónu a protokolu vrátili. Tieto zmeny sa vzájomne prestupujú tak následne a spontánne, že nie je nutné jednotlivé spôsoby pohybového vyjadrenia separovať, pôsobia ako jeden plynúci celok vo svojej tanečnej a výrazovej kompaktnosti. Ešte sa z piatich tanečníkov vylúpne na chvíľu pár, ktorý predvedie kreatívne postavenú choreografiu do seba zaklinených tiel muža a ženy v horizontálnej polohe na zemi. Ide o akýsi hraný dravý milostný akt (?) založený na napätí a vzdorovitej túžbe,  zúrivý zápas milencov, v ktorom sa chcú k sebe priblížiť a zároveň sa intimite bránia. Je to presne tá nálada, keď je jeden na druhého naštvaný, ale uvedomuje si zároveň, že ho miluje, priťahuje a toto chcenie ho na jednej strane odzbrojuje, lež zbytky hrdosti mu bránia sa úplne odovzdať. Ako keď chceme v milostnom akte ublížiť a predsa nám to tak celkom nejde. Tento vnútorný zápas sa vyprofiluje do absurdných polôh tiel.  Krátka sekvencia dvojice je snáď  jediná, v ktorej sa dá fragmentálne nájsť malý príbeh, alebo aspoň emócia, hoci tá interpretácia môže v konečnom dôsledku znamenať pre každého jedinca niečo iné. Napokon, asi nemusí znamenať vskutku nič. Je to len možno moja snaha vždy pátrať po logike a dôvodoch konania. Záver choreografie Veselosti minulosti si vystačí chôdzou a behom tanečníkov rôznymi smermi javiska.Hudba (Katarína Máliková) je kombináciou ticha, zvukov úderov tiel, dychov, šepotov, hudobných motívov renesancie až po súčasnosť. Scénu tvorí iba svetelný design (Ján Čief). Kostýmy sú v znení charakteru choreografie, všetky biele a v kombinácii štylizovaných renesančných prvkov (prešívanie, šnurovanie, vypchávky, riasenie, šnúrky) a voľnosti súčasnosti (riasené sukne sa spustia do dĺžky, sofistikovane vypnuté vlasy tanečníc s aplikáciou „á la Júlia“ sa spustia do dlhých vrkočov).

Všetko je tu teda akosi naraz a akosi medzi. V tanci, v hudbe aj vizuálnom vyjadrení.  Medzi minulosťou a súčasnosťou a zároveň spolu s oboma v prirodzenej jednote.

Divadlo Štúdio tanca z Banskej Bystrice je jediným štátnym divadlom súčasného tanca na Slovensku. Zrejme aj to bol dôvod, prečo ho dramaturgicky vedenie baletu Slovenského národného divadla do festivalu Eurokontext zaradilo. Má svoju tradíciu, svojich zakladateľov a choreografov, ktorí na scéne súčasného tanca v slovenských podmienkach fungujú a o ktorých sa aj vie. Štúdio Slovenského národného divadla je adekvátnym priestorom pre  alternatívne (aj pohybové) divadlá, hoci si priznajme – pre menšinového diváka – podľa počtu a osadenstva v hľadisku.

Veselosti minulosti možno teda neboli až tak veselé, akoby sa mohlo spočiatku podľa názvu zdať, v niečom boli celkom inšpiratívne (prvá plazivá časť, horizontálna dvojica), v niečom rutinne monotónne (skupinové party, chôdza, beh), vizuálne , respektíve typovo diametrálne odlišné, čo možno nechtiac ruší celkový dojem a napokon snaživé, čo slúži ku cti interpretov. Asi bude najprijateľnejšie, ak prijmeme toto dielo ako tanečnú alternatívu, ktorá jednoducho existuje, svojim spôsobom roky funguje, môže komunikovať s istou komunitou nadšencov súčasného tanca , ale nemusí konvenovať všetkým.  Napokon o tom je festival – o rôznorodosti, alternatívach a diváckej voľbe. V tomto zmysle môžeme Veselosti minulosti z Banskej Bystrice akceptovať – ako divadlo, ktoré tu v rámci svojho žánru mohlo (a možno v zmysle svojho charakteru a zaradenia malo) byť, ale nič by sa nestalo, keby tu aj nebolo. Dalo slobodnú možnosť výberu. Akurát tých, čo si ho vybrali, žiaľ, nebolo až tak veľa.

Hodnotenie autorky recenzie: 50 %

Eurokontext 2014
Veselosti minulosti
Hudba, realizácia nahrávky: Katarína Máliková
Choreografia: Milan Tomášik
Kostýmy: Marek Gašpar Šafárik
Svetelný dizajn: Ján Čief
Premiéra 18. mája 2012 Divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica
(napísané z reprízy 9. júna 2014 Nová budova SND – Štúdio Bratislava)

Účinkujú – Tibor Trulik, Lenka Rajchmanová, Marie Knapová, Denisa Benčaťová, Jakub Jeňo

www.studiotanca.sk

Foto Vladimír Veverka