Bratislavské Konvergence 2015: živelnost, ticho, tradice

  1. 1
  2. 2

Konvergencie 2015: živelnosť, ticho, tradície 

Šestnásty ročník festivalu komornej hudby Konvergencie so sebou okrem klasických diel prináša už tradične aj presahy do iných žánrov.

Bratislava začína koncertnú sezónu svižným krokom a varietou rôznych podujatí. V priebehu pár týždňov sme mali možnosť navštíviť mimoriadne koncerty Slovenskej filharmónie a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, začínajú Bratislavské hudobné slávnosti, pokračuje Cyklus Bratislava Goes Classical a skončili Konvergencie. Tento ročník Konvergencií ponúkal v priebehu jedenástich dní 10 koncertov na siedmych rôznych miestach. Oproti minulosti tak boli koncerty putovnejšie.

Zatiaľ čo koncertné cykly Bratislava Goes Classical a Bratislavské hudobné slávnosti sú podujatiami klasickejšieho rázu, so zvučnými menami a organizované v Redute či na Hrade, Konvergencie ponúkajú syntézu dvoch protipólov. Domovskou scénou festivalu je Design Factory. Okrem žánrov organizátori experimentujú aj s miestami koncertov: od klasických sál s programom pre náročného diváka (napr. Moyzesovo kvarteto v Dome Albrechtovcov), po netradičný program v Dóme sv. Martina (Pärt, Godár, Tavener) či v spomínanej Design Factory.

Úvodný koncert 10. septembra tohtoročných Konvergencií patril Longitalu z bratislavských Dlhých Dielov. Fluidom koncertu bola živelnosť – prvá z charakteristických čŕt celého festivalu. Trio hudobníkov z Longitalu (basgitara a spev Šina, gitara a spev Daniel Salontay, bicie Marián Slávka) spolu so sláčikovým kvartetom zahrali to najlepšie zo svojej tvorby.Longital Suita - Konvergencie 2015 Koncert s podtitulom A to nie je všetko podľa ich najznámejšej piesne  bol vhodne zvoleným otváracím podujatím. Klasickí poslucháči ocenili orchestráciu Slava Solovica, ktorý odviedol veľmi dobrú prácu; fanúšikov Longitalu a laikov klasickej hudby pritiahlo spájanie štýlov na ďalšie koncerty v rámci festivalu. V doprovodnom kvartete sa predstavili Štefan Filas, Milan Adamec, Slavo Solovic a Jozef Lupták. Z koncertu chce Longital vydať koncertné DVD, čo poteší všetkých, ktorí fúziu mestského artového popu a sláčikového kvarteta zmeškali.

Osemdesiatku Arva Pärta si Konvergencie pripomenuli na koncerte Annum per annum 14. septembra. Úvodné rovnomenné dielo tohto estónskeho skladateľa v podaní Mareka Vrábela vtiahlo poslucháčov do kontemplatívneho Pärtovho sveta, v ktorom ticho hrá rovnako podstatnú úlohu ako hudba.Annum per annum - Marek Vrábel - Konvergencie 2015Zhudobnené časti Eposu o Gilgamešovi od Vladimíra Godára zase návštevníkom sprítomnili, ako sa mohlo umenie oprostiť od ticha nevedomia, keď ticho získalo ešte väčšiu dôležitosť tým, že sa objavilo umenie. Počúvali sme ich vo vynikajúcej interpretácii Petra Mikuláša a Jozefa Luptáka.

V druhej časti koncertu znelo obľúbené dielo Johna Tavenera, Akhmatova Songs. Hudobné motívy skladieb sa opakujú a navzájom kombinujú. Vyvrcholenie prichádza v poslednej skladbe s názvom Smrť, kde sa ozvú všetky hudobné motívy predchádzajúcich skladieb. V Dóme sme mali možnosť toto dielo počúvať diváci v podaní sporanistky Evy Šuškovej a Jozefa Luptáka.Annum per annum - Konvergencie 2015À propos, stále toho istého Jozefa Luptáka, riaditeľa festivalu, najčastejšieho interpreta Konvergencií. Z desiatich koncertov hral na šiestich, či už v doprovodnom ansámbli alebo ako sólista. Jozefovi Luptákovi môže Bratislava okrem iných projektov vďačiť aj za cyklus Bratislava Goes Classical.

Koncert na oslavu ticha a Arva Pärta uzatvorila Stabat Mater tohto skladateľa. Spevácky ho predniesli Hilda Gulyásová (soprán), Bernadett Nagy (alt) a Juraj Kuchár (tenor). Títo mladí umelci nie sú veľmi známi na slovenskej scéne, čo je škoda. Nemáme veľa mladých spevákov, ktorí by dokázali autenticky interpretovať starú hudbu. Počas Konvergencií sa objavilo viacero talentov, ktoré vďaka nim mohli výraznejšie zasiahnuť do hudobného života. V doprovode sa predstavili Peter Biely na husliach, britský violista Simon Tandree a violončelista Jozef Lupták.Annum per annum - Konvergencie 2015Pärt svoju Stabat Mater z roku 1985 skomponoval vo svojom tintinnabuli štýle, čo nás privádza späť k liturgickým koreňom; k čistote trinásteho storočia. Ako opísal svoju predstavu skladateľ: „Stabat Mater je dielom z úcty k mlčaniu: ticho pod krížom.“ Aký druh hudby je vhodný, keď sme pod krížom? Odpoveď mu o pár rokov dal Robert Reilly, hudobný kritik Crisis Magazine: „Pärtova odpoveď je nestatickým a intenzívnym pohybom. Nie je to štúdia v hudobnom archaizme, ale živým svedectvom viery, vyznanie skladateľovho života. To je hudba na počúvanie na kolenách.“

Reklama
  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na