Hvězdný Pinchas Zukerman, kouzelná Šeherezáda a nevychované publikum. FOK zahájil novou sezonu

Zvukové majstrovstvo Pinchasa Zukermana, čarovná Šeherezáda, ale aj „nevychované“ publikum. Tohto všetkého sme boli svedkami na zahajovacom koncerte Symfonického orchestru hlavného mesta Prahy FOK, ktorý viedol šéfdirigent Pietari Inkinen.
Pietari Inkinen, Pinchas Zukerman, Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK – Praha 13. 9. 2017 (zdroj FOK)

Pred tým, ako napíšem o samotnom koncerte, si dovolím poznámku práve k včerajšiemu správaniu publika. V poslednom čase už totiž podobné scenáre nie sú tak ojedinelé. Prvým problémom bol potlesk. Mám pochopenie pre to, že nie každý je poučený o fakte, že sa medzi časťami skladby (v tomto prípade Husľového koncertu D dur Ludwiga van Beethovena) netlieska. Pár osamelých tlesknutí teda vždy nejak vypustím z hlavy. Včera však po prvej časti koncertu publikum prepuklo do búrlivého aplauzu. Ako som už napísala, úplne chápem, že na koncert prídu aj takí poslucháči, ktorí s týmto druhom udalostí nemajú skúsenosti. Snáď by teda pomohlo pár slov v programe koncertu, ktoré by inštruovali obecenstvo, kedy je potlesk vhodný, a kedy nie. To, čo však koncert narúšalo oveľa viac, bolo neustále kašľanie, smrkanie či otváranie plastových fľašiek. Skrátka a dobre, asi v každom jednom úseku v nižšej dynamike bolo počuť nejaký rušivý zvuk. A myslím, že na to, aby človek vystúpenie svetoznámeho huslistu takto výrazne nerušil, nie je potrebné ani vzdelanie, ani skúsenosť, len trochu prirodzene kultúrneho správania. Lenže to sa už, očividne, vytráca.

Zážitok z hudby už bol, našťastie, oveľa lepší. Sólista večera, hviezdny Pinchas Zukerman, predviedol dokonale premyslené frázovanie a nádhernú prácu s tónom. Zvuk svojich huslí dokázal vyformovať do najrôznejších farieb a odtienkov. Mimikou a gestami bol už tradične pomerne minimalistický, čo sa dá v tom najlepšom zmysle povedať aj o jeho hre. Každý detail mal svoj účel, nič nebolo zbytočné. V úvodnej Beethovenovej Romanci pre husle a orchester G dur vytvoril spolu so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK príjemne melancholickú atmosféru. Na niektorých miestach však neboli úplne skonsolidovaní. Zukermanova kultivovaná hra a pokoj tomuto dielu mimoriadne pristali. Melodické línie a frázy boli citlivo vytvarované a vďaka intímnemu a úprimnému prežitku huslistu vo mne toto prevedenie zanechalo naozaj pozitívny dojem.

Program pokračoval Beethovenovým jediným (dochovaným) Husľovým koncertom. V prvej časti Allegro ma non troppo orchester pod Inkinenovým vedením znel presvedčivo a štýlovo. Mínusom bola opäť nedostatočná súhra so sólistom v niektorých technicky náročnejších pasážach. Ideálna nebola ani výstavba, logické plynutie deja v tejto relatívne rozsiahlej časti trochu chýbalo. Efekt časti pridala kadencia, v ktorej sa technická vybavenosť Zukermana konečne naplno ukázala.

V nasledujúcej časti Larghetto si už orchester so sólistom rozumeli o čosi viac a vytvorili farebne zaujímavý celok. Práve v tejto časti asi najviac vynikol nápadito tvarovaný tón huslistu. Živé Rondo. Allegro potom predstavovalo oduševnenú bodku Beethovenovho opusu. Pinchas Zukerman navyše pôsobil veľmi sympaticky a pri srdečnom objatí po doznení koncertu bolo vidieť, že si s Pietarim Inkinenom rozumejú nie len po hudobnej stránke.

Symfonická suita Šeherezáda Nikolaja Rimského-Korsakova je priam vzorovým príkladom inštrumentačného majstrovstva tohto ruského skladateľa. Skladba inšpirovaná príbehmi Tisíc a jednej noci má štyri časti. Tie sú pomenované podľa jednotlivých príbehov, hoci Rimskij-Korsakov nechcel, aby bola suita s rozprávkami spájaná príliš úzko. Všetkými časťami prechádzajú témy krutého sultána a rozprávačky Šeherezády, ktorú predstavuje sólová línia huslí s harfou. Husľového partu sa v tomto prípade skvele ujala koncertná majsterka Rita Čepurčenko. Suita v podaní pražských symfonikov znela naozaj rozprávkovo. Inkinen orchester viedol vynikajúco a jeho pojatie inštrumentačných nápadov na mňa pôsobilo, akoby sa s orchestrom so zaujatím hral. Z mnohých očarujúcich momentov spomeniem napríklad podmanivé fagotové sólo v druhej časti Veselé príbehy o princovi Kalendárovi či strhujúce vyvrcholenie skladby v časti štvrtej, kde orchester pri veľkolepom zvuku stále pomaly a efektívne stupňoval napätie. Po gradácii potom prišiel naopak rýchly pokles a chvejivý, jemný záver. Vadil mi len miestami príliš tvrdý zvuk na miestach, ktoré vyžadovali trochu viac lyriky (napríklad v tretej časti Rozprávka o mladom princovi a priceznej). Koncert určite predstavoval dobrý začiatok sezóny a niektoré nedostatky sa snáď odstránia ešte dnes (14. septembra) na druhom uvedení koncertu.

Hodnotenie autorky recenzie: 80 %

Zahajovací koncert s Pinchasom Zukermanom
Pinchas Zukerman (husle)
Dirigent: Pietari Inkinen
Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK
13. a 14. septembra 2017 Smetanova síň Obecního domu Praha
(napísané ku koncertu 13. 9. 2017)

program:
Ludwig van Beethoven: Romanca pre husle a orchester č. 1 G dur op. 40
Ludwig van Beethoven: Koncert pre husle a orchester D dur op. 61
Nikolaj Rimskij-Korsakov: Šeherezáda, symfonická suita op. 35

www.fok.cz

Hodnocení

Vaše hodnocení - Symfonický orchestr hl.m.Prahy FOK -P. Inkinen & P. Zukerman (Praha 13./14.9.2017)

[Celkem: 12    Průměr: 3.8/5]

Související články


Napsat komentář