Jan Simon, Yuki Miyagi a hudba romantismu v Žilině

Jan Simon, Yuki Miyagi a hudba romantizmu v Žiline 

Koncert s názvom Hudba romantizmu odznel 5. marca 2015 v Dome umenia Fatra v Žiline. V rámci abonentných koncertov Štátneho komorného orchestra Žilina (ďalej ŠKO) predstavuje trochu netradičný ťah v dramaturgií programu. ŠKO je jeden z mála orchestrov mozartovského typu na Slovensku, z čoho vyplýva aj povaha jeho repertoáru. Ten je už dlhšiu dobu výrazne rozšírený na skladby takmer všetkých období, ťažisko však stále zotrváva najmä na tvorbe klasicizmu, prípadne raného romantizmu. Aj preto bola návšteva koncertu, kde mali odznieť dve veľdiela hudobného romantizmu, spojená s určitou dávkou zvedavosti a očakávania.

Sólistom večera bol český klavirista Jan Simon, výrazná osobnosť hudobného života a  interpretačného umenia nie len v Českej republike, ale vďaka oceneniam na medzinárodných súťažiach a vystupovaní na zahraničných pódiách aj v celosvetovom meradle. Orchester dirigoval japonský dirigent Yuki Miyagi, ktorý účinkoval s ŠKO po druhý krát (prvý koncert v roku 2013). Prvou skladbou bol Koncert B dur op. 83 pre klavír a orchester Johannesa Brahmsa.Druhá polovica 19. storočia, najmä 70. a 80. roky, zaznamenala zaujímavé obdobie, charakteristické explóziou tvorivých síl a umeleckých produkcii nevídaného množstva a vysokej kvality. Príčinu nezvyčajného pozdvihnutia hudobnej kultúry môžeme vidieť v momentálnom priaznivom vývoji viacerých oblastí života spoločnosti: technicko-industriálna revolúcia, zvýšenie kvality života, rozvoj strednej triedy obyvateľstva a tým aj rozširovanie kultúrno-umeleckého priestoru, neobvykle dlho trvajúce obdobie mieru v západnej Európe a ďalšie skutočnosti. Uvedomujúc si atmosféru doby – La Belle Époque, neostávame prekvapení viditeľne zvýšenou produktivitou skladateľov, ako skôr faktom, že diela, skomponované v tomto období, sú väčšinou vrcholom celej tvorby gigantov európskej hudby. Z orchestrálneho repertoáru stačí spomenúť symfónie a husľové, violončelové či klavírne koncerty Čajkovského, Dvořáka, Francka, Brucknera a ďalších. Druhý klavírny koncert Johannesa Brahmsa môžeme tiež priradiť k týmto dielam, pretože napĺňa obe kategórie: obdobie vzniku a miesto v tvorbe svojho autora.

Johannes Brahms (1833 – 1897) sa venoval kompozícii svojho Klavírneho koncertu č. 2 B dur asi tri roky. Keď bol koncert v roku 1881 dokončený, na premiére v Budapešti zožal skladateľ okamžitý úspech (pod taktovkou Hansa von Bülowa na klavíri hral samotný autor). Okrem počtu častí a časového rozsahu diela (vyše 50 minút), sú prvky symfónie výrazne prítomné v samotnej hudbe – sólový klavír sa často začleňuje do orchestra a miesto typického koncertného súboja spoločne buduje hudobný prúd. Tak isto pri prevedení niektorých tém ostáva sólový nástroj skôr v sprievodnej funkcii. Poslucháč však nikdy nesmie zabudnúť na Brahmsove životné motto, vpečatené do mnohých skladieb: „slobodný, ale sám“ (f. a. e. – „frei, aber einsam“), ktoré sa prejavuje aj v hudbe druhého klavírneho koncertu. Jan Simon vynikajúco a citlivo znázornil túto ambivalenciu. Jeho hlboký a dramatický prednes niekedy kontrastoval so zdanlivo flegmatickým prejavom, ktorý však bol zrejme dôsledkom vysokého stupňa sústredenia. Vďaka tomu mohol interpret vyniesť na svetlo témy určené klavíru, zatiaľ čo inokedy sa nechal unášať lavínou hudby a hlavnú úlohu prenechal orchestru.Prvá časť bola plná dramatizmu, tvoreného búrlivými hudobnými obrazmi mnohokrát ustupujúcimi jasným a svetlým melódiám. Skladateľ v nasledujúcej časti, ktorá obvykle v kompozícii prináša kontrast v uvoľnení napätia, čerpá z odkazu nedostihnuteľného génia Ludwiga van Beethovena: nie v zaradení Allegra ako druhej časti v poradí (čo od čias raného romantizmu bola pomerne bežná záležitosť ako vidíme aj na ďalšej skladbe štvrtkového koncertu), ale v temnej, často tragickej nálade (zvýraznenej tóninou d moll), čím sa toto „scherzo“ dostáva ďaleko od svojho pôvodného významu ako hudby odľahčenej a vtipnej. Napriek nepríjemnej kolízii orchestra pri rytmicky náročnom sprievode, ktorá na krátky moment očividne vyrušila sólistu, Jan Simon farbou a presvedčivosťou svojej hry veľmi dobre vystihol appassionato, ktoré je priradené k základnej charakteristike časti.V tretej časti dostáva priestor sólové violončelo, ktoré v podaní Pavla Šimčíka (vedúci skupiny) prinieslo elegantný kontrast k predchádzajúcej dráme. Účinkujúci pod taktovkou dirigenta vytvorili v tomto Andante dokonalý oblúk, ktorý sa, po mohutnom strednom diely, zázračne navrátil k violončelu a časť sa pokojne ukončila. Allegro grazioso s rýchlym nástupom už prinieslo odľahčenie, bohatý lyrizmus a virtuózne exponovaný sólový klavír v monumentálnom a majestátnom finále.

Po takmer hodinovom klavírnom koncerte, v ktorom Jan Simon predviedol svoje umenie v podobe zvučnej a zdanlivo jednoduchej, no zároveň vnútorne nabitej a pôsobivej hre, si spokojné publikom potleskom „vyžiadalo“ prídavok. Dokonale zvládnutou a melodicky zahranou skladbou bolo Chopinove Nocturno c moll.Po krátkej prestávke pokračoval koncert významným dielom raného romantizmu. Prácu na svojej Tretej symfónii a moll op. 56 dokončil Felix Mendelssohn Bartholdy (1809 – 1847) v roku 1842 (čo ju chronologicky radí ako poslednú z jeho piatich symfónii). Bolo to 13 rokov po onej návšteve Škótska, ktorá vraj predurčila prívlastok tomuto dielu. Bezprostredným tvorivým výstupom mladého skladateľa, vracajúceho sa z Britských ostrovov, sa stala koncertná predohra Hebridy op. 26 (tiež známa pod názvom Fingalova jaskyňa), no do formy symfónie sa inšpirácia pretavila po viac ako desaťročí.

Samotná inšpirácia Škótskom je však ťažko počuteľná v tomto pôsobivom diele. Počas celej skladby nenájdeme žiadne náznaky alebo snahy vyjadriť idióm ľudovej hudby, symfónia nemá ani žiaden program. Známa je recenzia z prvej polovice 19. storočia, v ktorej autor vyzdvihuje neobyčajnú „talianskosť“ hudby a uvádza, že aj ten, kto v Taliansku nikdy nebol, po vypočutí diela si ľahko dokáže predstaviť putovanie po tejto krajine. Recenzentom pritom nebol nikto iný, ako Robert Schumann, píšuci v mylnej predstave, že ide o iné dielo: Mendelssohnovu „Taliansku“ symfóniu č. 4. Prívlastok „škótska“, ktorý Tretia symfónia napriek tomu nesie, musíme teda vnímať skôr vo vyjadrovaní pocitov a dojmov, ktoré, prechádzajúc umelcovým vnútorným svetom, vyvierajú ako prúd čistej, absolútnej hudby oslobodenej od rôznych ľudových či programových pohnútok.

Od prvých tónov symfónie bolo jasné, akým smerom sa interpretácia japonského dirigenta bude uberať. Tak ako v predchádzajúcej polovici, Yuki Miyagi nehnal skladbu do závratných temp, miesto toho sa venoval dynamike, farbe a detailnému vyjadreniu najrôznejších nálad v tejto kompozícii.Aj vďaka tomu mohli v pomalej introdukcii vyznieť kontrapunktické figúry jednotlivých sláčikových skupín, či farba viol (neskôr violončiel), ktoré ako jediné sprevádzajú dychovú sekciu na tomto mieste. Súhra orchestra sa prejavila najmä v dokonale zahratej pasáži citlivého unisono huslí s violami. Pozorný poslucháč si ďalej mohol uvedomiť, že hlavná téma melancholického Allegra má výrazný tanečný charakter. K drobným Mendelssohnovým inováciám patrí aj nasledovanie jednotlivých častí bez prestávky – attacca, čoho sa držala aj interpretácia ŠKO. V pomalej tretej časti mohli kontrastné tutti úseky pôsobiť na niekoho preexponovane, určite však disponovali údernou silou, zatiaľ čo ranoromantický lyrizmus bol prítomný v melodickej téme. Bojovné záverečné Allegro malo hĺbku aj brilantnosť. Vybudovaním netrpezlivého napätia bola výborne pripravená nezabudnuteľná, slávnostná a majestátna kóda.Do programu koncertu nakoniec vhodne zapadol aj orchestrálny prídavok, ktorým bol Uhorský tanec č. 1 g moll Johannesa Brahmsa. Hudba romantizmu, ktorá zaznela na žilinskom pódiu, naplnila očakávania. Koncert predstavil skvelého sólistu v jednom z ťažiskových diel klavírnej literatúry a ŠKO v rôznych zvukových odtieňoch a náladách pod taktovkou výborného dirigenta.Hodnotenie autora recenzie: 90 %

Hudba romantizmu
Dirigent: Yuki Miyagi
Jan Simon (klavír)
Štátny komorný orchester Žilina
5. marec 2015 Dom umenia Fatra Žilina

program:
– Johannes Brahms: Koncert č. 2 B dur op. 83 pre klavír a orchester
– Felix Mendelssohn Bartholdy: Symfónia č. 3 a moll „Škótska“
prídavky:
Fryderyk Chopin: Nocturno c moll
Johannes Brahms: Uhorský tanec č. 1 g moll

www.skozilina.sk

Foto Roderik Kučavík

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]

Hodnocení

Vaše hodnocení - ŠKO Žilina -Y.Miyagi & J.Simon (Žilina 5.3.2015)

[yasr_visitor_votes postid="154525" size="small"]

Mohlo by vás zajímat