Jelko Yuresha v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Vishneva ho uvedie na svojom festivale, ktorý sa volá Context a je to festival súčasného tanca v Petrohrade. Počiatky siahajú do roku 2013, kedy sa konal prvý ročník. Vishneva s festivalom expanduje aj do Moskvy. „Stále sledujem súčasnú scénu pre jej bravúrnosť a inovatívnosť,“ komentuje svoj záujem umelkyňa. Z moderných tvorcov má rada Bigonzettiho, Pendletona, Maillota či Carolyn Carlson. A budúcnosť? „Počkajme a uvidíme,“ komentuje tajomne.

 

Čo sleduje?
Dnešný hosť je obzvlášť vzácny. Je totiž vzácnou pripomienkou zlatej baletnej éry. Dnes už starší pán, ktorý trávi život cestovaním, možno aj bilancovaním – Jelko Yuresha. Ak Vám jeho meno nič nevraví, nemusíte sa cítiť previnilo. Ako sám hovorí, patrí už baletnej minulosti. Ako niekdajšia baletná hviezda teraz na sklonku života rozpredáva na luxusných aukciách svoj život, spomienky, pamiatky, aby upratal svoj reálny domov. Dnes sa to už len tak nevidí, aby tanečník dával do dražby luxusné starožitnosti. Ako napísal americký novinár Juan Michael Porter: „Je vidieť, že má životný elán, aj keď ho už baví len málo vecí.“ Dokonca pripodobnil dnes už sedemdesiatosemročného pána k Jamesovi Bondovi, ktorého hrá elegantný Sean Connery. Jednoducho tanečník, výborný tanečník, sa pozná aj s vekom, navyše gentleman a intelektuál, milovník umenia a krásy.

Vasily Medvedev a Jelko Yuresha vo foyer Bolšoj divadla po skúške (foto archív Jelko Yureshu)
Vasily Medvedev a Jelko Yuresha vo foyer Bolšovo divadla po skúške (foto archív Jelko Yureshu)

Yuresha sa narodil v bývalej, nám dobre známej Juhoslávii. V Záhrebe. Mal to šťastie, že vďaka umeleckým kvalitám mohol vycestovať do Londýna na baletnú akadémiu, odkiaľ rovno preskočil do London Festival Ballet a do Kráľovského baletu. Tam sa zoznámil s vtedy okúzľujúcou a vychýrenou balerínou Belindou Wright, s ktorou sa zamilovali a vzali. Wright bola oslavovanou balerínou svojej generácie. Tancovala nielen v londýnskych súboroch, ale aj u Rolanda Petita v Paríži či v súbore Grand Ballet du Marquis de Cuevas, s ktorým v roku 1956 v Monte Carle tancovala na svadbe kniežaťa Rainiera a Grace Kelly. Dolin vzdal hold baleríne v svojej biografii, kde ju označil ako „dokonalú balerínu“. „Ona má krásne nohy a nárty. Telo má nádhernú rovnováhu. Je rovnako ľahká ako Alicia Markova a má hlboké kvality vnútorných emócií skutočného umelca,“ napísal v roku 1960 Dolin.

Dnes je už pre Yureshu aj táto verná partnerka iba preludom, ako ich vychýrená Giselle v šesťdesiatych rokoch, kým ich neodstavili Nurejev a Fontyen. A tak – možno s ťažkým srdcom, ale nezlomení – opustili slávny baletný súbor aj Londýn a vydali sa kočovným životom baletných hviezd po celom svete. Pod záštitou British Council precestovali skrz naskrz kolónie Veľkej Británie a prinášali balet tým, ktorí ani nevedeli, kde je Londýn. Yureshov jedinečný štýl lyrického, romantického dlhovlasého baletného hrdinu, so zmyslom pre detail a charakter roly, k nemu na baletnú sálu priviedli legendy baletu a tak sa napojila tradícia na mladého žiadostivého umelca.

Pracovali s ním Bronislava Nijinska, Leonid Massine, Sergej Lifar, Vladimir Bourmeister, Frederick Ashton a Anton Dolin. S Dolinom sa do seba umelecky zamilovali a slávny choreograf pre Yureshu a jeho manželku a tanečnú partnerku postavil Giselle či Pas de quatre. Priateľstvo a umelecké súznenie vyvrcholilo v kreácii Variations of Four (Variácie pre štyroch), ktoré Dolin Yureshovi venoval a tanečník dodnes ako jediný vlastní licenciu pre naštudovanie. Zo zabudnutia sa tento skvost pre štyroch fantastických pánskych sólistov podarilo po dlhých desaťročiach vybrať až v októbri 2016 slávnemu moskovskému festivalu baletných hviezd 21. storočia Kremlin Gala, kde umelecký poradca Vasily Medvedev presvedčil Yureshu, aby prišiel do Moskvy a virtuózny kus naštudoval s baletnými hviezdami 21. storočia. Medvedev zas naštudoval k pocte Petipu veľký fragment z baletu Talizman. A Dolinov zabudnutý balet tancovali štyria vynikajúci tanečníci. V Česku dobre známy Vadim Muntagirov z Kráľovského baletu v Londýne, Semyon Chudin z Bolšovo baletu, Marian Walter z Berlína a Timur Askerov z Mariinského divadla. A tak sa zabudnutý tanečník, blúdiaci svojimi bytmi v Zürichu či New Yorku, vrátil na baletnú sálu a minulosť si opäť podala ruku s prítomnosťou, aby zanechala bod pre budúcnosť. Bodku!

„V porovnaní s dnešnými tanečníkmi sme boli hrozní,“ kriticky spomína tanečník, ktorý vystupoval po celom svete. „Moja generácia nemala fyzické schopnosti, ktoré vidíte dnes. Čiastočne preto, že sme si neboli vedomí toho, ako ďaleko naše telo môže ísť. Ale tiež preto, že nám to nebolo povedané. Dnes tanečník môže robiť čokoľvek,“ spomína umelec, ktorý neskôr, keď ho to prestalo baviť (ako vraví, preto, že bol príliš vnímavý a trpel pri hádkach s choreografmi), sa začal venovať aj baletnej scénografii a navrhovaniu kostýmov. Zasnene a možno správne, však na margo minulosti a súčasnosti, hovorí: „Mali sme niečo, čo nemajú dnešní tanečníci: Museli sme tancovať. Pre nás to bol život. Tancovali sme, pretože to bolo niečo, čo sme potrebovali. Nebola v tom diskusia, niečo o ocenení, alebo kto je veľký, slávny, alebo kto je lepšie platený. Boli Markova, Danilova, Krassovska, Fonteyn, Belinda, …!“ spomenie na svoju manželku. „Žiadna z týchto balerín, a boli to veľké baleríny a samozrejme museli mať svoje egá, boli to ľudia, mali aj svoju pýchu k tomu, čo robia, ale nikdy nezabudnem na ich skvelý humor. Oni boli vždy rozosmiate a rozprávali vtipy. Oni boli hviezdy. Mali to, túto kvalitu, ktorá bola viac ako ich talent a ich koncentrácie. Boli skvelé, pretože oni mali neuveriteľnú schopnosť citu a keď tancovali, mohli ste ho vnímať. Dalo by sa pozrieť inam? Nie. Bolo to nemožné. Nič iné neexistovalo, pretože naplnili pódium svojimi emóciami,“ hovorí Yuresha. A hovorí to podnetne i k zamysleniu a dodáva: „Mali i charizmu osobnosti. Maľovali na javisko, kúsok po kúsku spúšťali zvnútra seba vôňu a transformovali celé divadlo. Všetko ste videli; vôňu, chuť, keď oni vystupovali.“

Obálka knihy Jelka Yuresha (foto archív Jelka Yureshu)
Obálka knihy Jelka Yuresha (foto archív Jelka Yureshu)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na