Jelko Yuresha v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Novinári sa ho často pýtali, či sa niečo také možno naučiť, alebo sa taký človek rodí. „Môžete sa to pokúsiť naučiť, aj keď je ľahšie, ak už taký ste.“ Lebo „ako si môžete urobiť dobré jedlo, ak máte pred sebou neporiadok? Bohom dané talenty, s ktorými sa už niektorí rodia, ale môžete vylepšiť. Ale za prvé, človek musí byť ochotný sa učiť.“ A vzápätí dodáva, že to nie je problém len dnešnej generácie, ale generácie každej. Neupína sa k idei, že mladá generácia nemá úctu či kontinuitu, ako často v reálnom živote s povzdychom starší kriticky pomeriavajú mladších. Skôr láskyplne dodáva: „To je problém každej generácie. S každým, kedykoľvek. Ale áno, je pravda, že táto generácia má väčšie ťažkosti. V súčasnej dobe je to ťažšie, pretože tanečníci si už myslia, že vedia všetko. Títo mladí ľudia môžu robiť… Takmer všetko. Keď sa ich však spýtate, ako to urobiť, nevedia, ako na to. Poznajú len jeden spôsob. Ak sa niečo zmení alebo ich požiadate, aby to urobili inak, narazia do steny. Majú strach z učenia alebo sa snažia o niečo iné, pretože sa boja vyzerať hlúpo. Takže máte tanečnice, ktoré si chodia a myslia si, že vedia všetko skôr, ako mali šancu sa to naučiť. Ako sa môžete dozvedieť a naučiť niečo nové, ak nie ste otvorení pre príjem nových informácií?“ pýta sa Jelko Yuresha. „Je mi ľúto týchto tanečníkov. Kde je tá zvedavosť v tom, že sme (tanečníci mojej generácie) boli všetci tak zvedaví? Možno preto, že sme zažili rôzne ľudské okolnosti. Prežívali sme vojny a odchádzania. Bez toho, aby sme vedeli, čo s nami bude. Bez vecí, bez topánok, bez pančúch sme boli hladní po informáciách. Neustále čítate nové a staré knihy, navštevujete múzeá, vidíte prehliadky a stretávate sa s novými ľuďmi. Keby som mal povedať, čo je odlišné na dnešnej generácii tanečníkov, bolo by to, že svet je menší, pretože každý očakáva, že veci prídu za ním.“

Ale, aby sa nezabudlo na video. Na predstavenie tanečníka, ktorý v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia znamenal mnoho, by to stačilo. V obchode v Royal Opera House Covent Garden si môžete napríklad kúpiť pôsobivú fotografickú knihu o Jelkovi Yureshovi, kde sa o ňom dočítate viac.

Obálka knihy Jelka Yureshu (foto archív Jelka Yureshu)
Obálka knihy Jelka Yuresha (foto archív Jelka Yureshu)

Ono vlastne dnes žiadne video ani nebude. Cestou z Moskvy z Kremlin Gala domov do newyorského bytu so zastávkou v Zürichu maestro odpísal: „Neviem, čo sa mi páči, pretože sa už nepozerám na video a nemám televíziu. Ja som už len sen a toto je moja realita,“ hovorí ako nejaký shakespearovský bard bývalá baletná hviezda. „Keď si ale spomeniem na svoje detstvo, mal som veľmi rád film Čarodej zo zeme Oz s Judy Garland. Opäť ten kontrast – sen a realita.“

A ako spomína v Moskve na svojho priateľa Antona Dolina pri Sóle pre štyroch? „Dolin veril vo svojej umeleckej integrite, že každý sa naďalej môže zlepšovať, a dával individualitu každému tanečníkovi a popritom udržal svoj balet v jeho pôvodnej štruktúre! Balet sa musí vyvíjať, byť relevantný v dobe, v ktorej človek žije! Je to tam. Hudba a poézia, pretože naše slová a myšlienky sú len prchavé a efemérne.“ Video o Čarodejníkovi zo zeme Oz tu dávať nebudem. Ako hovorí Jelko Yuresha: „Kto sa chce učiť a pýtať, otázky si nájde.“

A čo na záver? Len dodať heslo Jelka Yureshu: „Tanec je o dávaní. Naše umenie je o kopaní hlboko v našom vlastnom vnútri a ponúkaní toho, čo máme, celému svetu.“
***

V článku sú mimo iného použité citácie z nasledujúcich zdrojov:
Magazín Madame Le Figaro – Aurélia Dupont
BWW Dance Interview – Jelko Yuresha – Reflects On His Past and The Dancers of Today – Juan Michael Porter
The Guardian – Nekrológ Belindy Wright

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na