Kenneth MacMillan: Národní oslavy. Londýn vzdal hold velké osobnosti klasického tance

Kráľovský balet v Londýne uviedol na počesť jednej z najvýznamnejších osobností v oblasti klasického tanca v Spojenom kráľovstve Kennetha MacMillana exkluzívny a divácky príťažlivý projekt s názvom Kenneth MacMillan: A National Celebration. Dvadsať päť rokov po MacMillanovej smrti opera v Covent Garden ožila ôsmimi jednodejstvovými baletmi, ktoré boli dramaturgicky zoradené do šiestich predstavení. Skutočným puncom „Národných osláv“ bol fakt, že na interpretácií jednotlivých baletov okrem Royal Ballet participovali aj tanečníci z Birmingham Royal Ballet, English National Ballet, Northern Ballet, Scottish Ballet a York Dance Project. Divákom sa tak naskytla jedinečná príležitosť vidieť málo hrané choreografie a zároveň vzácna možnosť porovnávať interpretačnú úroveň jednotlivých súborov. Pre baletomanov a tanečných fajšmekrov bolo okrem toho pripravených desať takzvaných Insights, ktoré pozostávali z diskusií, premietania filmov, analýz a tanečných ukážok z vybratých choreografií.

MacMillanove Národné oslavy v Covent Garden

Z pestrého programu MacMillanových národných osláv som mal možnosť v Covent Garden navštíviť dve predstavenia, konkrétne 27. októbra a 1. novembra 2017.

Prvým uvedeným baletom v programe 27. októbra bola Gloria – MacMillanov lament venovaný obetiam Prvej svetovej vojny. Inšpirovaný autobiografiou Very Brittain Testament of Youth vytvoril Kenneth MacMillan expresívny sled tanečných obrazov na skladbu Francisa Poulanca Gloria. Religiózna téma hudobnej predlohy plynie v kontraste s hororovými vojnovými výjavmi. Pred horizontom Andyho Klundera pripomínajúceho dym nad ‚krajinou nikoho‘ choreograf citlivým spôsobom kreuje tanečné miniobrazy, ktoré sú svojím spôsobom krásnymi pohybovými etudami. Desivý emocionálny charakter je zakotvený vo výraze tanečníkov, ktorí len zriedka dvihnú zrak. Celá metafora vojny je sústredená do výrazu očí, ktoré sú uplakané, unavené, plné beznádeje a neschopné pozrieť sa do budúcnosti. Smutnú, až pietnu atmosféru baletu vhodne dokresľujú Klunderove kostýmy v jesenných zemitých farbách pozostávajúce z celotrikotov, ktoré sú „potrhané bombovými šrapnelmi“. Takmer polhodinu zúfalstva tesne pred koncom baletu pretne svetielko nádeje v podobe pozitívneho pas de quatre. MacMillanova choreografia je rozdelená do častí, ktoré kopírujú hudobnú partitúru, pričom choreograf ako vyjadrovací prostriedok využil techniku klasického tanca, kladúc dôraz na čisté veľké pózy. Interpretácia baletu patrila hosťujúcemu umeleckému telesu Northern Ballet, ktorý zatancoval technicky náročné časti bez akéhokoľvek zaváhania. Trojica sólistov Riku Ito, Minju KangGiuliano Contadini sa vo vyčerpávajúcom tanečnom maratóne predviedla bravúrne. Slová chvály musia byť adresované aj sopranistke Sarah-Jane Lewis.

Ďalším uvedeným baletom bol The Judas Tree, ktorý bol zároveň prvým uvádzaným baletom v predstavení 1. novembra s rozdielnym obsadením. Balet je nekompromisný a patrí k najkontroverznejším MacMillanovým dielam. Autor sa v ňom vyspovedal z vecí, ktoré ho ťažili na srdci. Prioritná biblická téma Judášovej zrady slúži ako obal, v ktorom sú zabalené spoločensko-sociálne témy ako sexuálne násilie, ľudská krutosť, využívanie strachu na manipuláciu s ľuďmi. Hudba Briana Eliasa ponúka dostatočne expresívny a industriálny zvuk korešpondujúci s prostredím, kde sa dej baletu odohráva – stavbou v londýnskom finančnom dištrikte. Ústrednou témou je žiarlivosť charakterizovaná postavou predáka, ktorá má za následok zradu priateľa, znásilnenie, vraždu i samovraždu. Kenneth MacMillan v tomto balete proti sebe postavil ženský a mužský princíp, vzájomnú sexuálnu príťažlivosť s fatálnymi následkami. Choreografia je prešpikovaná množstvom technicky mimoriadne náročných skokov, ale nepôsobí cvičebne ani cirkusovo. Živočíšne pudovému predstaveniu dominuje postava predáka, v ktorej sa alternovali Thiago SoaresBennet Gartside. Soares je fyzickou stavbou dominantnejší, no trochu prehrával. Gartsideov výraz bol oveľa prirodzenejší a uveriteľnejší. V úlohe priateľov sa v prvý večer predstavili Reece ClarkeEdward Watson, v druhý večer ich alternovali Matthew BallCalvin Richardson. Obe alternácie boli veľmi silné, ale podľa mňa výkon pánov z druhého obsadenia bol oduševnenejší. Jedinou ženskou postavou v balete je Žena. Lauren Culbertson v krátkom sexi kostýme ukázala svoje neuveriteľne dlhé nohy, ktoré podčiarkli jej koketnú ženskosť. Okrem istej techniky predviedla mimoriadne presvedčivý herecký talent, a to najmä v stvárnení pocitu hanby a bezmocnosti v scéne po znásilnení. O herecký ohňostroj sa postarala aj Melissa Hamilton, ktorej Žena bola vo výraze o niečo viac dievčenská a mäkšia, po fyzickej stránke prevládali hypermobilné kĺby poprehýbaných dolných končatín. Jedenásť pánov zboru ukázalo mimoriadne silnú pánsku zložku Kráľovského baletu, ktorá výrazne dominovala predstaveniu po estetickej, technickej i výrazovej stránke. Milým prekvapením bolo malé sólo Slováka Tomáša Mocka, ktorý v úvode baletu predviedol sériu náročných skokov ako pas de ciseaux či revoltade do oboch strán s vysokým a ľahkým letom a hlbokými, mäkkými dopadmi. Predstavenie napriek svojej explicitnej brutalite nepôsobí vulgárne, dokonca je miestami zľahka erotické a jeho emocionálne vyhrotené scény vyvolávajú vlny zimomriavok.

Psychické uvoľnenie prišlo s posledným baletom Elite Syncopations s dvanásťčlennou kapelou na scéne. Ragtimeová oddychovka ponúka divákovi vtipnú, vizuálne pestrú a karikovane tanečnú mozaiku dvanástich skladieb. Prvým a asi najcharakteristickejším znakom, ktorý si divák všimne, sú kostýmy Iana Spurlinga vychádzajúce zo žánru vaudeville, ktoré vyšperkoval ostrou gýčovou farebnosťou 70-tych rokov minulého storočia. Samotná záplava farieb dokáže navodiť príjemne pozitívnu atmosféru. Dvojštvrťové ragtimeové melódie prevažne z autorskej dielne Scotta Joplina plynú v pravidelných synkopických melódiách podobne ako hravá MacMillanova choreografia. Predstavenie po choreografickej ani po koncepčnej stránke neponúka žiadnu technickú brilantnosť ani nápaditú javiskovú kresbu a podľa mňa nemá ani vysokú výpovednú hodnotu. Ukazuje však štýlovú rôznorodosť, ktorá bola pre choreografa typická, a podľa potlesku je tento ľahší žáner u publika mimoriadne obľúbený. Pridanou hodnotou tohto konkrétneho predstavenia baletu Elite Syncopations bola interpretácia. Popri členoch londýnskeho Kráľovského baletu sa v ňom predstavili aj tanečníci z Kráľovského baletu v Birminghame, Škótskeho baletuSeverného baletu.

Posledným zhliadnutým baletom „národných osláv“ bol Song of the Earth. Symfonické, no intímne dielo Gustava Mahlera Pieseň o zemi rozdelené do šiestich piesní inšpirovalo Kennetha MacMillana k vytvoreniu baletu o strate blízkeho človeka. Balet sa na prvý pohľad javí ako divertissement, no predsa len je tu ľahká dejová línia. Muža a ženu rozdelí mužova smrť. Kým ona žiali, muž odchádza so smrťou do večnosti, ale obaja sa k žene vracajú. Balet končí posolstvom, že v smrti je prísľub obnovy a s ňou prichádza nádej. Dielo je mimoriadne citlivo spracované, vizuálne (Nicholas Georgiadis) i pohybovo čisté. Choreograf vydestiloval z pohybového slovníka klasickej techniky najčistejšie línie a pohybové variácie. Zľahka inšpirovaný Balanchinom rozvinul dialóg medzi sólistami a zborom, použil množstvo off-balanceov v sólových i partnerských výstupoch. Obraz za obrazom, pieseň za piesňou, plynie balet hladko bez vedľajších rušivých elementov, dokonca skĺzava k vizuálnemu stereotypu. Je čistý ako báseň naivného mladého autora. Energetickou vzpruhou boli tanečné výkony členov Anglického národného baletu. Pri interpretácii tohto baletu sa opäť ukázala pánska časť súboru ako dominantnejšia. Urastení páni s elastickou muskulatúrou tancovali ako jeden. Sólisti Jeffrey Ciro a Joseph Caley podali brilantné výkony. Predstavenie bolo veľmi detailne a precízne naštudované, škoda len, že dámy v zbore nemali ideálne fyzické dispozície. Popri Tamare Rojo, ktorá sa zhostila ženského sóla, do popredia vystúpili práve spomínané fyzické nedostatky. Tamara Rojo je svojím spôsobom fenomén a má môj obdiv za to, že sa postavila na scénu vedľa nepomerne mladších kolegýň súboru, ktorému je riaditeľkou. Vzrastom maličká sólistka dokáže stále zaujať silnou technikou, no na držaní tela a občas uvoľnených nártoch sa nekompromisne prejavuje vek. Na druhej strane, také pas couru vzad na špičkách, ako predviedla, som ešte nikdy nevidel. Nohy Rojo pracovali ako ihla šijacieho stroja a širokú scénu kráľovskej opery „zdolala“ v neuveriteľnom tempe.

Návšteva spomenutých predstavení MacMillanových národných osláv bola malým exkurzom k poznaniu tvorby tohto významného umelca. Popri rôznorodosti repertoáru a prístupu spracovania často kontroverzných tém ma obohatila o poznatok, že britskému baletu dominuje mimoriadne silná pánska zložka (a to celým spektrom zúčastnených súborov).

Hodnotenie autora recenzie: 100 %

 

Kenneth MacMillan: A National Celebration
Birmingham Royal Ballet, English National Ballet, Northern Ballet, The Royal Ballet, Scottish Ballet, Yorke Dance Project
18. október – 1. november 2017 Covent Garden Londýn


Gloria / The Judas Tree / Elite Syncopation
Napísané z predstavenia 27. októbra 2017 Covent Garden Londýn

Gloria
Choreografia: Kenneth MacMillan
Dirigent: Tom Seligman
Hudba: Francis Poulenc
Dizajnér: Andy Klunder
Svetelný dizajn: John B. Read
Staging: Diana Curry, Anthony Dowson
Sarah-Jane Lewis (soprán)
Koncertný majster: Peter Manning
Orchester a zbor Kráľovskej opery
Northern Ballet

Účinkovali – Riku Ito, Minju Kang, Giuliano Contadini, Sarah Chun, Sean Bates, Ashley Dixon, Nicola Gervasi, Dreda  Blow, Dominique Larose, Abigail Prudames, Hannah Bateman, Miki Akuta, Abigail Cockrell, Kiara Flavin, Rachel Gillespie, Ommaira K. Perez, Natalia Kerner, Heather Lehan, Harriet Marden, Mariana Rodrigues, Teresa Saavedra Bordes, Eneko A. Zaragoza, Fillipo di Vilio, Matthew Koon, Mlidi Kulashe, Gavin McCaig, Jesse Milligan, Kevin Poeung, Joseph Taylor, Matthew Topliss, Alexander Yap

The Judas Tree
Choreografia: Kenneth MacMillan
Dirigent: Koen Kessel
Hudba: Brian Elias
Dizajnér: Jock McFayden
Svetelný dizajn: Mark Henderson
Staging: Karl Burnett
Orchester Kráľovskej opery
The Royal Ballet

Predák – Thiago Soares
Jeho priatelia – Reece Clarke, Edward Watson
Žena – Lauren Culbertson
Robotníci – William Bracewell, Leo Dixon, Téo Dubreuil, Tristan Dyer, Nicol Edmonds, Benjamin Ella, Paul Kay, Tomáš Mock, Fernando Montaňo, David Yudes, Valentino Zucchetti

Elite Syncopation
Choreografia: Kenneth MacMillan
Dirigent a klavír: Robert Clark
Hudba: Scott Joplin, Scott Hayden, Paul Pratt, James Scott, Joseph F. Lamb, Max Morath, Donald Ashwander, Robert Hampton
Kostýmy: Ian Spurling
Svetelný dizajn: John B. Reads
Staging: Christopher Sauders, Gary Avis
The Royal Ballet, Northern Ballet a hostia

Účinkovali – Laura Morera, Melissa Hamilton, Yuhui Choe, James Hay, Valentino Zucchetti, William Bracewell, Paul Kay, Yasmine Naghdi, Ryoichi Hirano a súbor Royal Ballet, Maurela Lebowitz a Mathias Dingman (Birmingham Royal Ballet), Marge Hendrick a Constant Vigier (Scottish Ballet), Kevin Poeung (Northern Ballet)
***

The Judas Tree / Song of the Earth
Napísané z predstavenia 1. novembra 2017 Covent Garden Londýn

The Judas Tree
Choreografia: Kenneth MacMillan
Dirigent: Koen Kessel
Hudba: Brian Elias
Dizajnér: Jock McFayden
Svetelný dizajn: Mark Henderson
Staging: Karl Burnett
Orchester Kráľovskej opery
The Royal Ballet

Predák – Bennet Gartside
Jeho priatelia – Matthew Ball, Calvin Richardson
Žena – Melisa Hamilton
Robotníci – Lukas Bjørneboe Brændsrød, Leo Dixon, David Donnelly, Téo Dubreuil, Kevin Emerton, James Hay, Paul Kay, Erico Montes, Francisco Serrano, Joseph Sissens, David Yudes

Song of the Earth
Choreografia: Kenneth MacMillan
Dirigent: David Sutherland
Hudba: Gustav Mahler
Dizajnér: Nicholas Georgiadis
Svetelný dizajn: John B. Read
Staging: Grant Coyle
Spev: Rhonda Browne (mezzosoprán), Samuel Sakker (tenor)
Orchester Kráľovskej opery
English National Ballet

Účinkovali – Tamara Rojo, Jeffrey Cirio, Joseph Caley, Ken Saruhashi, Aitor Arrieta, Erik Woolhouse, Francisco Bosch, Guilherme Menezes, Senri Kou, Tiffany Hedman, Alison McWhinney, Jung Ah Choi, Anjuli Hudson, Francesca Velicu, Connie Vowles, Daniel McCormick, Van Le Ngoc, Joshua McSherry-Gray, Giorgio Garrett, Precious Adams

www.roh.org.uk

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]

Mohlo by vás zajímat