Martinů a Orff: Slovenský filharmonický sbor plný barev a dynamiky, mistrovský Milan Paľa

Je síce pravdou, že Carmina Burana je svojou populárnosťou – obrazne povedané – Nabuccom koncertných domov, tak pre skladateľský odkaz Orffovho súčasníka Bohuslava Martinů to už na Slovensku neplatí. Napriek tomu jeho Koncert pre husle a orchester č.1 H.226 strhol publikum k nezvykle priaznivej reakcii. V kruhoch odborníkov je známejšia história tohto po dlhé roky strateného diela. No keďže v Slovenskej filharmónii zaznelo po štyridsiatich šiestich rokoch (v januári 1977 ho po prvýkrát uviedla legendárna dvojica umelcov, huslista Josef Suk a dirigent Zdeněk Košler), tak aspoň vetou – dvoma o jeho príbehu.

Bohuslav Martinů skomponoval svoj prvý z dvojice husľových koncertov počas parížskeho pobytu v rokoch 1932–1933 na popud známeho sólistu Samuela Dushkina. K realizácii však nedošlo, hoci huslistov vplyv na vyznenie sólového partu, najmä v miere zaradenia virtuóznych prvkov bol značný, partitúra záhadne zmizla. Až po skladateľovej smrti (1959) ju začiatkom 60.rokov objavil zberateľ Hans Moldenhauer a v premiére so Symfonickým orchestrom Chicago pod taktovkou Georga Soltiho predniesol husľový part práve Josef Suk.

Nuž a prečo sa na Slovensku 1.husľový koncert Bohuslava Martinů tak dlho nehral? Možno jednou z príčin je jeho výnimočná náročnosť predovšetkým pre sólistu. Dnes Slovenská filharmónia takého našla, dokonca zaradeniu skladby vďačí dramaturgia aj podnetu, vychádzajúcemu práve od neho. Je to v Brne žijúci štyridsaťročný huslista Milan Paľa. Je o ňom známe, že vyhľadáva nie bežne uvádzaný repertoár, je priekopníkom objavovania neznámych diel a ako v rozhovore pre Rádio Devín ozrejmil, práve táto skladba ho fascinovala od detských rokov. Naživo ju však v Bratislave interpretoval po prvý raz.

Na koncerte Slovenskej filharmónie pod taktovkou Jaroslava Kyzlinka sa do nej pustil s plnou „bojovníckou“ vervou. Určite siahol na dno svojho technického majstrovstva, pretože toto koncertné dielo vyžaduje kombináciu virtuóza s osobnosťou, citlivo vnímajúcou kompozičný sloh Bohuslava Martinů. Na dobu vzniku (zhodou okolností som pred týždňom vo Varšavskej filharmónii počul dve skladby z rovnakého obdobia, z pera Karola Szymanowského a Franza Schmidta a boli diametrálne odlišné) ide o skladbu nadväzujúcu na modernistické prúdy daného obdobia.

Sólový part sa vinie dvadsiatimi piatimi minútami takmer nepretržite. Má možnosť ukázať dispozície sólistu v dvoch rýchlych okrajových vetách (Allegro moderato a Allegretto) i v kratšom, pomalšom a lyrickejšom, akoby prechodovom, uprostred umiestnenom Andante. Milan Paľa je umelcom technicky mimoriadne disponovaných, ktorý zdolával úskalia partu (zachovali sa úpravy prvým interpretom Josefom Sukom) s absolútnou istotou. Či išlo o finesy, ba možno až triky „remeselného“ druhu, ktoré sú zväčša na hranici ľudského zvládnutia, alebo obrovské skoky a zmeny v polohe partu. Ten sa často pohybuje v chúlostivých výškach, náročných aj v intonácii. Milan Paľa majstrovsky zvládol tiež kontrast medzi lavínovo energickými okrajovými vetami a lyrickejším, kantilénovým stredom, hoci ani v ňom nepoľavil z celkového napätia.

Kuriozitou Husľového koncertu č.1 je pasáž v tretej vete, kde sa ocitnú sólové husle v kombinácii s bicími nástrojmi. Celkovo ide o opus, ktorý si vyžaduje nielen sólistu, ale aj dirigenta a orchester, zachytávajúcich rytmus veľmi presne, lebo ním partitúra pulzuje od prvého po posledný takt. Rodák z Brna, dirigent Jaroslav Kyzlink, má podobne blízko k tvorbe Bohuslava Martinů ako Milan Paľa, takže vznikla symbióza, inšpirujúca aj Slovenskú filharmóniu k výkonu hodného veľkého obdivu.

Druhú časť večera tvorilo populárne dielo Carla Orffa Carmina Burana, svetské spevy pre sóla a zbor s inštrumentálnym sprievodom. Súbor stredovekých náboženských, satirických, moralistických, ľúbostných a pijanských piesní a básní, navonok akoby nezlučiteľné pramene, tvoria strhujúci celok. Jeho dominantnými znakmi sú melodickosť, nápaditá rytmika, farebnosť a prudké kontrasty. Kantátu netreba zvlášť predstavovať, je bežnou súčasťou repertoárov koncertných telies, ale aj scénických spracovaní.

Bratislavské naštudovanie mal pevne v rukách dirigent Jaroslav Kyzlink, ktorý naplnil všetky podstatné parametre pre úspešnú interpretáciu. Obsiahol široké dynamické spektrum, vyťažil z hráčov individuálny aj kolektívny potenciál, sústredil sa na precízne vystavanie kontrastov a nálad jednotlivých častí. Popri Slovenskej filharmónii mal k dispozícii tradične skvelý, farbami a dynamikou hýriaci Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň) a plasticky spievajúci Bratislavský chlapčenský zbor, ako vždy dôsledne pripravený Magdalénou a Gabrielom Rovňákovcami.

Z trojice sólistických partov má najväčší priestor barytón a Svatopluk Sem preukázal, že vládne materiálom, ktorý je objemom, timbrom i značným tónovým rozsahom pre dielo adekvátny. Po technickej stránke mu niet čo vyčítať, výrazovo sa mohol azda vložiť do spievaných situácií ešte trocha hlbšie. Tenorový výstup „Olim lacus colueram“, spev upečenej labute, poňal Ondřej Kopík bez ironizovania a napriek tomu, že ho mnohí predstavitelia spievajú v najvyššej polohe falzetom, v jeho podaní znel plným kovovým tónom.

Lyrické a pianové pasáže sopránového partu predniesla Mariana Sajko príjemným zamatovým tónom v priliehavej dynamickej intenzite. Miesto, na ktoré divák čaká asi najväčšmi, lebo je najvyššie položené („Dulcissime“), však nevyšlo presvedčivo. Škoda. Nie tak dávno boli výšky ozdobou talentovanej umelkyne, ktorú však počas angažmánu v Opere Slovenského národného divadla začali obsadzovať aj do nevhodných rolí. Avizovaná titulná Donizettiho Maria Stuarda je úplne mimo odboru lyrickej koloratúry.

Navštívený prvý z dvojice abonentných koncertov sa stretol s nadšeným ohlasom vo vypredanej Redute. Orffova Carmina Burana je magnetom sama o sebe, no vhodným dramaturgickým ťahom sa podarilo popri nej v prvej polovici večera zoznámiť bratislavské publikum aj s neznámym, no mimoriadne cenným opusom Bohuslava Martinů.

Martinů Orff
26. januára 2023, 19:00 hodin
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Bratislava

Program:
Bohuslav Martinů: Koncert pre husle a orchester č.1, H.226
Carl Orff: Carmina Burana

Účinkujúci:
Milan Paľa, husle
Mariana Sajko, soprán
Ondřej Koplík, tenor
Svatopluk Sem, barytón
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Bratislavský chlapčenský zbor
Dirigent: Jaroslav Kyzlink
Zbormajstri: Jozef Chabroň (SFZ), Magdaléna Rovňáková a Gabriel Rovňák ml. (BChZ)