Nemám slov!

Pavol Juráš, 24.10.2012 0:01

I keď celý národ čakal v nedeľu 14. října 2012 netrpezlivo na výsledky volieb, našlo sa tisícsto šťastných divákov, ktorým to bolo jedno alebo si možno prišli spraviť náladu do Janáčkovho divadla na ôsmy ročník projektu Taneční most – Tanzbrücke, ktorý organizuje český Ďagilev Rudolf Kubičko v spolupráci s baletom Národního divadla Brno.

Večer nezačal triviálne ako podobné akcie, asi veľkolepo spokojní politici z Jihomoravského kraja slávili a nezaťažovali divákov svojimi názormi na balet a divadlo. Kubičko tentoraz celkom oprávnene vystúpil z tieňa a pripravil si roztomilý úvod celého večera, kde vysvetlil koncepciu Tanečného mosta 2012. Inšpiroval sa údajne výstavou voskových figurín v nemeckom múzeu, ktoré predstavovali tanečníkov, roztiahol oponu a javisko odhalilo siluety dvoch desiatok tanečníkov, ktoré promotér predstavil nanajvýš vtipným spôsobom. Pôsobil trochu ako Oldřich Nový; hrdý na svoju výstavu, ktorú pre kultúru v neľahkých ekonomických dobách zorganizoval, ale s britkým nadhľadom a vtipným nenacvičeným humorom predstavil exkluzívne exponáty. „Je tu někdo, kdo mi uvěřil?“, pýtal sa nakoniec. Publikum sa ošívalo, strážilo si svoje získané miesta a čakalo na vystúpenie hlavne bratov Bubeníčkov, z ktorých jeden, určite len niektorí vedia s ohľadom na ich podobu ktorý, sa jediný usmial a „pokazil“ kúzlo sôch.

Keď sa znovu otvorila opona, veľké javisko divadla bolo až kúzelne premenené na pôsobivú sálu, v ktorej domáci súbor zatancoval polonézu z novo pripravovaného baletu Youriho Vàmosa Lucidor a Arabella. Polonéza nie je úplne ideálna na uvádzanie mimo baletu, pretože jej choreograficky i hudobne chýba dramatický vrchol a v dejovom balete Vàmosa tvorí len entré vstup do celého veľkolepo komponovaného obrazu. Podobne oklieštené bolo aj dueto z 2. dejstva tohto baletu, ktoré trpelo svojou odhalenosťou a rozhodne nebude koncertným číslom, pretože Vàmosove obťažné pohybové väzby divák neocení, tanečníci sú pri nich ako nahí a bez zasadenia v deji je zreteľná každá drobná kolízia či chybička. Najhoršie však vyšiel obraz z pripravovaného baletu Zjasnená noc, ktorý nemal ani hlavu ani pätu. Keď už to vyzeralo, že sa rozvinie pôsobivé dueto, hudba v jedinom možnom mieste bola uťatá a bol koniec. Pôsobivosť Zjasnenej noci je práve v tečúcej zovretosti hudobnej rieky, s ktorou sugestívne korešponduje choreografia Ralfa Dörnena. Z domácich sólistov vyšiel najlepšie Jan Fousek, ktorý v koncentrovanom vnútornom sústredení sa i na malej ploche technicky obťažného dueta dokázal neokázalou pohybovou virtuozitou modliť a vcítiť do sakrálnej hudby Haydnovho Stvorenia a po Stvoriteľových šiestich dňoch stvorenia sa priam s chlapčenským šarmom vyhrať z radosti zo stvorenia ženy. Nový člen baletu NDB Ivan Popov vďaka archaickej choreografii Renata Zanellu (Voyage) ukázal, ako sa choreografia dnes už nerobí; pateticky, bezzubo, bez vnútorného obsahu, iba formálne hromadené prázdne gestá a pózy. Navyše Popovovi, ktorý je potenciálnym princom romantických klasických baletov, hra na rozmarného chlapíka, ktorý „máva abstraktným bytostiam“ uškodila a opäť potvrdila, že niektorí choreografi i keď nie sú starí vekom, fantáziou sa zasekli v čiernej diere a nikto ani Malahkov ich choreografiu nezachráni.

Čo sa dialo okolo toho bolo však už špičkové vzrušenie ako interpretov na javisku, tak divákov v hľadisku. Okrem známeho dueta z baletu Caravaggio Maura Bigonzettiho, ktoré pozná i český divák z prenosu na Arte či na DVD, ktoré v dokonalej harmónii a technickej suverenite predviedla primabalerína berlínskeho baletu Beatrice Knop s Dmitrijom Semionovom, predviedla táto dvojica ešte o dve triedy expresívnejšie, pohybovo vygradovanejšie dueto práve v choreografii Jiřího Bubeníčka Intimate distance. Slovo dištanc v názve choreografie vyjadruje iba vnútorný svet muža a ženy, pretože dueto je súboj na hranici s akrobaciou bez jediného zastavenia či pauzy, plynie v strhujúcich zlomoch a rafinovane choreografom a režisérom opakovaných väzbách, ktoré si však partneri v duete vymieňajú. Je to skoro intímna predohra, nie však adagio ale allegro con fuoco pred intímnym aktom. Majstrovská práca Bubeníčka s telami tanečníkov, využitie pohybového rozsahu Beatrice Knop, striedanie napätia a uvoľnenia, neopakovateľnosť, animozita pohybov a akási pocitová animálnosť dokazujú, že Bubeníček je nielen skvelý tanečník ale aj choreograf, ktorý sa neinšpiruje u choreografov, ktorých diela tancuje, ale má vlastný pohybový slovník, doposiaľ nevídaný.

Popri týchto, pre niektorých známych číslach, zaujalo najviac neznáme dueto Raimonda Rebecka (Dnešek je včerejškem zítřka), bývalého sólistu berlínskeho baletu. Spolu s Jiřím Bubeníčkom potvrdil, že niektorí vynikajúci tanečníci sú aj skvelí choreografi. Obyčajná ľudská kvalita idey, jej pohybové spracovanie a inšpiratívny kontrast medzi lomenými až contemporary pohybmi vedľa kĺzavého pohybu boli fascinujúce. Zrelá umelecká skúsenosť Rebecka sa preukázala v tom, že sa nepachtí len za pohybom, ale dokáže ho aj zastaviť, vrátiť, divadelne realizovať a vytvoriť z tiel tanečníkov jednoducho čitateľný a pôsobivý symbol, ktorý v patrične dramaturgicky vyhrotenom mieste zasiahne a určite i dojme. V špičkovej interpretácii ho zatancovali sólisti baletu Dortmund; emocionálne zrelá, s dokonalým telom baleríny i v modernom slovníku Risa Tateishi, ktorá bola nabitá energiou a túžbou až po končeky prstov a kontrastný Howard Quintero Lopez. Pri nich práve v komicky ladenom adagiu ohromil mladý choreograf Tim Plegge (duet z baletu Momo) ,ktorý ukázal ako vtipne, tanečne nápadito môže ubehnúť osem minút. Obaja choreografi vsadili popri obťažných krokových pasážach práve na gesto, symboliku, prácu s port de bras, hravosť a to je ich veľká devíza i výzva pre domácich choreografov. Jediné klasické číslo, dokonca v originálnej choreografii Maria Petipu Satanellu, zatančili mladí tanečníci, čerství členovia Badenského štátneho divadla Karlsruhe Moeka Katsuki a Pablo dos Santos. Ich klasika plná života, výborne zvládnutých dvoch dlhých variácií a rafinovane postaveného adagia a kódy s pánskymi secondami a miesto fouetté baleríny s Développé en tournant do anavánu, vyvolali búrku nadšenia u divákov a potvrdili, že vedľa špičkového súčasného tanca je perfektne interpretovaná klasika rovnako pôsobivá.

Nám zostáva len veriť, že šokujúci rast percent hlasov strany, ktorá v blahej pamäti zatarasila hranice, zbúrala všetky mosty, zničila životy rodín i celých piatich generácií, potrestala slobodu, ktorá je základom i každej umeleckej tvorby ako najväčšie zlo ľudstva a nejakú cundru, bude biť na poplach u všetkých citlivých milovníkov divadla. A nebudeme sa len zdesene prizerať na svoj starnúci obraz (aká zaujímavá metafora s Wildem) a nebudeme spokojní, že my osobne sme v poriadku a sociálno-socialistické kúzlo sa nás netýka, ale sila umenia porazí lenivosť a priemernosť. Inak možno už žiadne ďalšie tanečné mosty nebudú a opäť budeme na Morave behať s anténou po streche a chytať signál na prenosy ORF. Že to vyzerá komicky a neskutočne? Ponovembrový minister kultúry, žurnalista, politológ a mysliteľ Pavel Tigrid na počiatku deväťdesiatych rokov konštatoval „že komunizmus je definitívne mŕtvy raz navždy, pretože rok 1989 bol jeho fiaskom“. Už vtedy bolo jasné, že sa mýli, že také hnutie podobné stalinizmu či nacizmu so silnou zbraňou vedieť sa modifikovať a dokonca adaptovať, sa veľmi skoro resuscituje, pretože západ na jeho vyriešenie rezignoval.

Ale a by sme neskončili politikou, server Opera plus ponúka divákom čitateľom možnosť vidieť jedinečné fotogalérie, ktoré špeciálne pre náš server pripravil jeden z uznávaných baletných fotografov európskeho renomé Costin Radu. Rodák z Rumunska vyštudoval Kirov Academy of Ballet vo Washingtone DC. Bol členom baletných súborov vo Washingtone, v Južnej Kórei a v Semperovej opere v Drážďanoch. Už päť rokov sa venuje profesii fotografa na voľnej nohe a spolupracuje s najvýznamnejšími baletnými súbormi v Európe. Snáď tým, ktorí sa do divadla už nevošli ukáže i keď strnulý – zastavený pohyb v čase (skoro ako Kubičkove voskové figuríny) a tým, ktorí to videli, pripomenie nádherný večer.
Hodnotenie autora recenzie: 95 %

Taneční most / Tanzbrücke 2012
14. října 2012 Janáčkovo divadlo Brno

program:
LUCIDOR A ARABELLA
– polonéza z 2. jednání
choreografie: Youri Vàmos
hudba: Alexander Glazunov
tančí: soubor baletu Národního divadla Brno
– duet z 3. Jednání
tančí: Ivona Jeličová a Filip Veverka (sólisté Národního divadla Brno)

STVOŘENÍ
– duet Adama a Evy
choreografie: Uwe Scholz
hudba: Joseph Haydn
tančí: Eriko Wakizono a Jan Fousek (sólisté Národního divadla Brno)

SÓLO Z BALETU MOZART
choreografie: Xin Peng Wang
hudba: W.A. Mozart
tančí: Risa Tateishi (sólistka Baletu Dortmund)

VOYAGE
choreografie: Renato Zanella
hudba: W. A. Mozart
tančí: Ivan Popov (sólista Národního divadla Brno)

DUET Z BALETU CARAVAGGIO
choreografie: Mauro Bigonzetti
tančí: Beatrice Knop a Dmitry Semionov (1. sólisté Státního baletu Berlín)

ZJASNĚNÁ NOC
choreografie: Ralf Dörnen
tančí: sbor (Národní divadlo Brno)
sólo: Ivona Jeličová a Adam Sojka (sólisté Národního divadla Brno)

SATANELLA
choreografie: Marius Petipa
hudba: Cesare Pugni
tančí: Moeka Katsuki a Pablo dos Santos (sólisté Bádenského státního divadla Karlsruhe)

DNEŠEK JE VČEREJŠKEM ZÍTŘKA
choreografie: Raimondo Rebeck
hudba: Max Richter
tančí: Risa Tateishi, Howard Quintero Lopez (sólisté Baletu Dortmund)

DUET Z BALETU MOMO
choreografie: Tim Plegge
hudba: Peteris Vasks
tančí: Blythe Newman a Flavio Salamaka (1. sólisté Bádenského státního divadla Karlsruhe)

INTIMATE DISTANCE
choreografie: Jiří Bubeníček
hudba: Otto Bubeníček
tančí: Beatrice Knop a Dmitry Semionov (1. sólisté Státního baletu Berlín)

OBRAZ DORIANA GRAYE
„Pro Ottu Bertise“
choreografie: Jiří Bubeníček (1. sólista baletu Semperovy Opery Drážďany) a Otto Bubeníček (1. sólista Baletu Johna Neumeiera Hamburk)
scénografie a projekce: Otto Bubeníček
kostýmy: Denisa Nová
tančí: Dorian Gray – Otto Bubeníček
Basil Hallward, Lord Henry Wotton a obraz Doriana Graye – Jiří Bubeníček
Sibyla Vane – Raquél Martínez (sólistka baletu Semperovy opery Drážďany)

www.ndbrno.cz

Publishing in print or any other media only with mention of credit and prior permission of copyright owner
Credit the copyrighted material: © Costin Radu
Costin Radu
Förstereistr. 26
01099 Dresden
Email: [email protected]
UST ID DE262870513
Deutsche Bank
Kto: 609853701
Blz: 87070024
IBAN: DE30870700240609853701
BIC: DEUTDEDBCHE