Zahajovací koncert nové sezony Slovenské filharmonie vyvrcholil fascinujícím Manfredem

Na tlačovú konferenciu k začínajúcej sa sezóne nebol autor recenzie pozvaný, takže o jej náplni sa bez doplňujúcich informácií dozvedáme z webovej stránky inštitúcie. Prvou skladbou otváracieho koncertu (recenzia sa viaže na piatok 22.10.) bola štvorminútová Petite ouverture solennelle (Malá slávnostná predohra) od jednej zo zakladajúcich osobností Slovenskej filharmónie, dirigenta a skladateľa Ľudovíta Rajtera. Je hodné veľkého obdivu, že šéfdirigent Daniel Raiskin sa pravidelne venuje slovenskej hudobnej tvorbe a preniká až k jej koreňom. Hoci o kratučkom Rajterovom opuse sa z bulletinu veľa nedozvieme, dohľadať sa dajú aspoň fakty, že ho napísal ako predposlednú skladbu v roku 1999, venoval ju orchestru Vysokej školy múzických umení a premiéru v rámci festivalu Nová slovenská hudba mala 18. listopadu 2000 pod taktovkou Bystríka Režuchu. To sa uskutočnilo až po smrti autora.

Ľudovít Rajter v Malej slávnostnej predohre na limitovanej ploche ukázal, s akou širokou paletou orchestrálnych farieb a kombinácií dokázal narábať. Úvod bicích nástrojov, krátka fanfára, tok sláčikov, ich pizzicato a „beethovenovské“ akordy v závere dokazujú, že Rajter síce nebol avantgardistom, ale invenčným tvorcom a zručným majstrom inštrumentácie. Daniel Raiskin oživil dielo plnohodnotne.

Pred druhým číslom sa v piatkový večer šéfdirigent obrátil k publiku, aby v angličtine oznámil, že koncert venujú účinkujúci pamiatke dvoch veľkých osobností, ktoré skonali počas týždňa. Sopranistke Edite Gruberovej a dirigentovi Bernardovi Haitinkovi. Krásne a úprimné gesto! 

Sólistom Koncertu pre husle a orchester D dur, op. 61 od Ludwiga van Beethovena bol v Bratislave už známy izraelský huslista s ukrajinskými koreňmi Vadim Gluzman. Na dvoch ročníkoch Bratislavských hudobných slávností (2009, 2015) však hral iný repertoár. Jediný Beethovenov husľový koncert je koncipovaný v značnej miere ako rovnováha medzi sólovým nástrojom a orchestrom, čo dokumentuje hneď dlhým úvodom. Ešte pred prvými sólovými tónmi sa Gluzman akoby rozohrával s orchestrom, ten však v 1. vete Allegro ma non troppo akoby len hľadal (najmä v sláčikoch) adekvátnu dynamiku. Ani Vadim Gluzman v úvode vyslovene neočaril v nuansách. Prekvapil kadenciou z pera Alfreda Schnittkeho, čo bol tiež do istej miery polemický moment. Z vlažnejšieho prejavu sa zreteľne vymanil v 2. vete Larghetto, kde už jeho farebne sýty, plynulo frázujúci tón rozvinul do vrúcneho dialógu s orchestrom. Priestor na demonštráciu technickej virtuozity mu umožnilo záverečné Rondo, kde bez snahy byť stredobodom pozornosti, slúžil kompaktnosti svojich brilantných husľových dispozícií s orchestrálnym plénom.

Ak menej frekventovaná a enormne dlhá Symfónia h mol Manfred, op. 58 od Piotra Iľjiča Čajkovského zatieni Beethovenov husľový koncert, je už čo povedať. Danielovi Raiskinovi sa podaril zlatý klinec večera doviesť do fascinujúcej podoby. Manfreda poňal ako zreteľne programový opus, v Čajkovského podobe reflektujúci podnety rovnomennej Byronovej drámy. A v Raiskinovom poňatí, s hlbokým zapojením všetkých síl Slovenskej filharmónie, sa podarilo prejsť osudovými peripetiami titulného hrdinu. Muky a žiale v Alpách (Lento lugubre – Moderato con moto) dostávali prostredníctvom orchestra náboj vo výraze, kolorovaní atmosféry a v dynamike uveriteľne vyjadrených Manfredových utrpení.

Kontrastné Vivace con spirito, keď sa Manfredovi zjavuje alpská víla znelo jemne, plasticky, farebne pôsobivo a doslova „con spirito“. Náladovo odlišná tretia veta (Andante con moto) modelovala vynaliezavou dynamikou a náladovými odtieňmi pastorálnu idylu predposlednej časti. Manfred v záverečnej vete Allegro com fuoco (ohnivé bakchanálie, vyvolávanie ducha Astarty, predpoveď konca života a napokon smrť) sledoval jej vývojové štádiá. Daniel Raiskin dokázal inšpirovať Slovenskú filharmóniu k jej najlepším výkonom. Hoci naše teleso (najmä v porovnaní s mnohými svetovými, ktoré sa zvlášť na festivale Bratislavských hudobných slávností častejšie striedajú) zvykne pôsobiť navonok skôr zdržanlivo, tento raz emócie neprejavovalo len samotnou hrou, ale aj badateľnou dávkou spontánnosti. Podstatné však je, že celá plejáda nemenovaných orchestrálnych hráčov, vrátane organu v záverečnej vete, bola verne oddaná partitúre, koncepcii a presným gestám šéfdirigenta Daniela Raiskina.

Slovenská filharmónia Bratislava
Otvárací koncert 73. sezóny, Písané z koncertu 22. októbra 2021

Daniel Raiskin, dirigent
Vadim Gluzman, husle

Program:
Ľudovít Rajter: Petite ouverture solennelle
Ľudwig van Beethoven: Koncert pre husle a orchester D dur, op. 61
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia h mol Manfred, op. 58