Premiéra Martinů a mladých skladatelů v Bratislavě

Premiéra Martinů a mladých skladateľov v Bratislave

Šesť premiér mladých českých a slovenských autorov odznelo na koncerte projektu Kompozičného laboratória. Jadrom koncertu bolo Sláčikové trio mladého Bohuslava Martinů, ktoré sa dlho považovalo za stratené.

Martinů odišiel z vlasti do Paríža v roku 1923, no pre zložitú spoločenskú situáciu sa do nej už nikdy natrvalo nevrátil. V čase druhej svetovej vojny emigroval do USA, v päťdesiatych rokoch sa do Európy vrátil. Jeho parížske obdobie tak je dôležitým prechodom z českej do svetovej proveniencie. V Paríži roka 1923 ešte nemá tridsaťtriročný skladateľ úplnú skladateľskú zrelosť. V jeho tvorbe sa dajú náznakmi počuť kontrapunktická zložitosť materiálu a pre Martinů typické prelievanie zvuku, ktoré charakterizujú väčšinu jeho neskorších diel.

V Paríži v tých rokoch už slabol vplyv impresionizmu na umenie, v kurze boli Parížska šestka a Stravinskij. Martinů ako žiak starých majstrov Josefa Suka a Alberta Roussela kompozične zaostával za trendami svojej doby. Od Stravinského si Martinů osvojil prácu s folklórnymi motívmi a zorientoval sa v rýchlo sa meniacom hudobnom vkuse klasickej hudby, aby našiel svoje vlastné vyjadrovacie prostriedky. Trvalo pár rokov, než sa mu to podarilo. Vplyvy však čerpal aj vo výtvarnom a literárnom umení.

Sláčikové trio č. 1 náhodne objavila v roku 2005 vedkyňa Eva Velická v Dánskej kráľovskej knižnici, keď hľadala jeden z baletných autografov Martinů. Dielo sa vyše osemdesiat rokov považovalo za stratené, a dokonca ani sám Martinů na neho neupozorňoval vydavateľov, ktorí kompletizovali jeho súborné dielo. Sláčikové trio napísal dva mesiace po príchode do Paríža a je v ňom cítiť prvotnú radosť z nového inšpiratívneho prostredia, ovplyvnenosť impresionizmom a folklórne české motívy, o ktorých sa učil ešte od Suka.

Poslucháčovi, ktorý tvorbu Bohuslava Martinů pozná a počul aj zmienenú skladbu, je zrejmé, že nejde o ťažiskové dielo v autorovej kariére. V čase jeho komponovania už síce autor mal za sebou prvé sláčikové kvarteto, Francúzske, ktoré charakterizuje jeho ranú komornú tvorbu a hudobnú príslušnosť k impresionizmu. Zároveň ale má ešte ďaleko do vrcholných diel tridsiatych rokov. Toto Trio je však vzácne preto, že nám umožňuje sledovať zmeny v autorovej motivickej práci a lepšie porozumieť mnohovrstevnatému vplyvu, ktorý Martinů počas svojho parížskeho obdobia vstrebával.

Približne pätnásťminútové Trio, plné vplyvu impresionizmu, českých ľudových motívov a prvotných dojmov z Paríža, prvýkrát v roku 2006 nahrali huslista František Souček, violista Petr Holman a violončelista Vladimír Fortin. Trio má tri rovnomerné časti: allegro, andante a poco allegro. Slovenskú premiéru diela v Mirbachovom paláci v Bratislave odohrala trojica mladých sláčikárov.

Český huslista Adam Novák študuje u Petra Michalicu na Vysokej škole múzických umení, je členom rozhlasového orchestra a orchestra Opery Slovenského národného divadla. Violista Roman Rusňák v súčasnosti hráva v Slovenskej filharmónii a v Hilaris Chamber Orchestra, študoval v Brne a Prahe. Andrej Gál patrí k silnému krídlu slovenských majstrovských violončelistov, má zahraničné koncertné skúsenosti a viacero majstrovských kurzov u svetových umelcov.

Títo hudobníci premiérovali aj ďalších päť skladieb mladých českých a slovenských autorov, všetky s dátumom vzniku 2016. Na našej hudobnej scéne nie je veľa príležitostí, kde sa súčasná tuzemská hudba dá počuť, s výnimkou festivalov Nová slovenská hudba a Melos-Étos. Projekt Kompozičné laboratórium ponúka hudbu mladých ľudí, ktorú by si inak zrejme bolo možné vypočuť iba v ich triedach a na interných koncertoch. Bola by to škoda, pretože aj tento koncert poukázal na schopný potenciál súčasných mladých skladateľov.

Martin Lang vo svojom krátkom a energickom String triu No. 1 predviedol premyslenú prácu s hudobnými motívmi a kontrastom v dynamike. Zaujímavá bola oscilácia na hrane tonality a atonality, ktorú autor nechal nepreklenutú – čo je síce ako detektívka bez záveru, no v prípade kratších diel nám to nemusí prekážať. Dielo Martiny Kachlovej Favites abdita (naozaj ide o tichomorského korálovca?) zase efektne pracuje nielen s nástrojmi a ich širokými technickými možnosťami, no aj s úsečnými a rytmickými výkrikmi. Trio mohlo byť v zhustenejšej forme, viaceré motívy sa v ňom objavovali ako totum pro parte.

Od Alexandra Platznera sme si vypočuli trio …à trois s dynamickým nástupom a častou dynamickou sínusoidou. Časté použitie glissánd a nesúrodosti partov sláčikových nástrojov cielene vyvolávali v poslucháčovi nepokoj, rovnako ako početné pauzy nedelili trio podľa jeho tradičného usporiadania častí. Sláčikové trio Miroslava Tótha bolo vrcholom atonality na úrovni, na akú sme zvyknutí azda iba u súčasných japonských alebo čínskych skladateľov. Pri dielach bez účinku prvoplánového dojmu je obtiažne zachytiť cielenú atmosféru v celistvosti; jeden koncert na takéto dielo, žiaľ, nestačí. Posledným triom koncertu bolo Chuchotements mystérieux od Roberta Kolářa. To malo hudobnú zložku postavenú na vrstvách, ktoré postupne na seba nadväzovali. Dielo sa rovnako ako úvodné trio pohybovalo na hranici atonality a tonality, s dôslednou prácou v kontraste: zvuku, farby, výšky tónu.

Z projektu Kompozičného laboratória si v Bratislave budeme môcť vypočuť v najbližšom období koncert na poctu Karolovi Elbertovi a spojenie sláčikového orchestra s elektronikou.

 

Hodnotenie autora recenzie: 60 %

Kompozičné laboratórium – 6 premiér
(Inšpirácia tvorbou Bohuslava Martinů)
Adam Novák (husle)
Roman Rusňák (viola)
Andrej Gál (violončelo)
15.  júna 2016 Koncertná sála Mirbachovho paláca  Bratislava

program:
Martin Lang: String trio No. 1
Martina Kachlová: Favites abdita
Alexander Platzner: …à trois
Bohuslav Martinů: Sláčikové trio č. 1, H. 136
Miroslav Tóth: Sláčikové trio
Robert Kolář: Chuchotements mystérieux

www.komplab.sk