Triumf NDT 2 v Brně. Nejen o tom v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Skvelá skladba večera zodpovedala vlastne všetko. NDT sa ďalej vyvíja vďaka Ingerovi, Ekmanovi a ďalším k svojským tanečným číslam, lebo povedzme to, Cacti končia formálne divne, akoby im chýbalo finále. Ale dnes prosím, prečo nie, je to také zábavné useknuté dobehnutie do cieľa, ktorý sa však so slovami hlasu z kazety vzďaľuje a opäť vyzýva k jeho dosiahnutiu. Vedenie NDT León a Lightfoot ukazujú, že aj arabeska môže mať v kedysi progresívnom majáku tanca svoje miesto a netreba sa za ňu hanbiť, keď má svoj výraz. A Inger dokáže implantovať humor aj tam, kde sa očakáva vážnosť. Jeho obrazy a artefakty by rozosmiali skostnatené publikum v galérii, keď jeho postavičky vyskakujú z rámov, naháňajú sa, provokujú, vyzliekajú sa, chcú sa stať párom či sa chcú rozísť. Dokonalé pel-mel štýlových prvkov nesie v sebe však kód vysoko sofistikovaného divadelného tvaru. Arteficiálna hra však oživením interpretov prestáva byť umelo vyvolávaná a stáva sa im vlastnou. Tu sa menia definície divadelnej vedy, pretože tanečníci NDT dvojky sa pre tanec narodili. A fungovalo to v oboch smeroch: Slovo sa stalo telom i telo sa stalo slovom.

Nechcem kaziť dobrú atmosféru z javiska, ale sluší sa k takémuto hosťovaniu pripraviť aj adekvátne podklady pre diváka. Tretina „á trojky“ s miniatúrnym písmom a kostrbatým, nečeským a nepekným prekladom floskúl o baletoch je hanba. Ešte väčšia hanba ale je, že pri žiadnom balete neboli vypísaní ani sólisti, ktorí tancovali. Tohoto zlozvyku sa už raz navždy treba zbaviť. A keď už sa podarí takýto zázrak a dôjde k nám svetový súbor, treba si ho uctiť aj náležitým tlačovým materiálom. Myslím, že za tých tradičných 50 Kč by si divák kúpil rád aj program s fotografiami (tak, ako sa už poučili v Prahe), navyše keď súbor má fotky svetovej ligy. Taktiež by možno stačil jeden e-mail do Prahy, a pristál by v Brne na Dvořákovej e-mail s prekladom textu dueta z Kaktusov. To by ale niekto musel chcieť. Premýšľať a pracovať. Na to si desiatky nových zamestnancov nového vedenia stále nezvykli.

Ak sa k vám informácia o NDT nedostala včas, spôsob propagácie komentovať už tu nebudem, máte ešte šancu súbor vidieť s pozmeneným programom na festivale Pohoda v Trenčíne 8. júla. Potom už za nimi až na druhú stranu sveta do Austrálie či na Nový Zéland.

 

Aktuality

17. júna mal Jiří Bubeníček ako choreograf ďalšiu tohtoročnú premiéru. Po Doktorovi Živágovi, ďalší celovečerný balet – Anita Berber – Göttin der Nacht. Pozval ho baletný súbor Thüringer Staatsballett z nemeckej Gery. Jedná sa o zaujímavý dramaturgický počin, ktorým je nemecké divadlo povestné. Balet vznikol k 125. výročiu narodenia slávneho maliara Otta Dixa, ktorého s uhrančivou kráskou Anitou Berber spájalo viac než jedno puto. Titul sa hrá v rámci dramaturgickej línie Die goldenen 20er. Čo dodať, možno si len povzdychnúť, ako dramaturgicky šéfovia baletov v cudzine uvažujú. Titul má na zákazku divadla aj pôvodnú hudbu od britského skladateľa Simona Willsa. Ako autor výpravy je podpísaný v inscenačnom tíme choreografov brat Otto.

Anita Berber (1899 – 1928) je v záujme publika trochu v úzadí od iných veličín zlatých rokov berlínskeho umeleckého a tanečného života. Bohyňa noci, ako ju nazývali, femme fatale, tanečnica na vulkáne. Bola trikrát vydatá, medzitým koketovala so ženou, lačná po drogách a alkohole, predávajúca svoje telo a žiadostivá po škandáloch. Mladá a nespútaná, symbol svojej generácie; dravá po živote, nemysliaca na stratu budúcnosti. Nielen týmto všetkým, ale hlavne svojím tancom a charizmou sa stala v dvadsiatych rokoch tanečnou ikonou. Stala sa symbolom nového tanca, ktorý sa nebojí erotiky, tak ako sa nebála obliecť si pánske nohavice a bundu, za čo ju obdivovalo publikum a milovali umelci. Tri roky pred náhlou smrťou stála modelom Otto Dixovi, ako inak – nahá. Ale dejiny umenia vidia očami maliara inú Anitu, na obraze maliara je odetá v krvavo červených šatách, jej pery majú rovnakú farbu. Akoby to nestačilo, ako odklon od žijúcej reality ju Dix vidí s vpadnutými lícami, s vráskavou pleťou, tmavými očami a neživo bledou tvárou. Obraz Doriana Graya? Publikum ju videlo ako ikonu a modlu. Dix však jej symbolickej rovine existencie dal nový rozmer. Vidiac ju slabú, staršiu, než bola. Záhadné mystérium medzi maliarom a jeho modelom-múzou. Jedno z mnohých tajomstiev a zákutí umeleckej práce. Ako ju vidí Bubeníček? – Bude treba opäť vycestovať.

***
Naopak netreba cestovať do New Yorku. Tam už predstavenie Effect III.: (Helga Davis a Jiří Bartovanec) bolo 22. júna. Teraz 29. júna sa koná v Prahe v Divadle Bratří Formanů a 30. júna v Moving Station v Plzni. Jiří Bartovanec – tanečník a choreograf, člen slávneho súboru Sasha Waltz Company – v ňom vystupuje s múzou režiséra Roberta Willsona Helgou Davis. Bartovanec sa len pred pár dňami vrátil z veľkého turné Sasha Waltz Company do Južnej Ameriky, kde reprezentoval Česko v slávnom predstavení choreografky Dido a Aeneas.

Projekt Prague – New York Effects bol zahájený vo februári 2016 spoločným dielom Lenky Dusilovej, speváčky, držiteľky šiestich cien Anděl, a tanečnice a vokalistky Tendayi Kuumba – členky skupiny Urban Bush Women. Druhý efekt prepojil v apríli 2016 choreografa, tanečníka a umeleckého šéfa Baletu ND v Prahe Petra Zusku s multi inštrumentalistkou, speváčkou, skladateľkou a tanečníčkou Jen Shyu. Projekt organizuje České centrum New York v spolupráci s Palácom Akropolis pod záštitou veľvyslancov – českého v USA a amerického v ČR. Štvrtý efekt je plánovaný na september 2016 a predstaví umenie tanečnej hviezdy strieborného plátna Tami Stronach a mága multimediálnych kompozícií Tomáša Dvořáka aka Floexe.

***
Jediný známy balet Ludwiga van Beethovena sa dočká opäť pozoruhodnej inscenácie. Balet Die Geschöpfe des Prometheus, op. 43  Stvorenie Prometea uvedie v štýlovej inscenácii na báze dôkladného štúdia historických podkladov legenda a milovníčka starých zabudnutých tanečných foriem a diel Helena Kazárová. Účinkovať bude za hudobnú zložku Musica Florea s dirigentom Markom Štrynclom a za scénické dianie Hartig Ensemble. 2. júla 2016 sa koná premiéra v prostredí Zámeckého divadla vo Valticiach. A tak českí diváci prvýkrát v čo najpôvodnejšej podobe po dvesto pätnástich rokoch uvidia toto dielo Beethovena. Balet sa v Česku v 20. storočí inscenoval, ale jednalo sa o súčasné inscenácie, nie o dnes obľúbené hľadanie historických koreňov tanca s dobovým poetickým obrazivom. Obsadenie ozvláštňuje charizmatický tanečník, baletná svetová hviezda Jiří Jelínek či jeho priateľka Jaime Reid, ktorá je členkou slávneho Béjart Ballet Lausanne. Na svojho bývalého žiaka Jiřího Jelínka sa pani Kazárová obzvlášť teší: Jiří Jelínek, který absolvoval Taneční konzervatoř Praha přesně před dvaceti lety a jehož třídní jsem byla, se rozhodl k tomuto projektu připojit, a to bez nároku na honorář.“

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na