Mučednice Bolšovo těatra v Baletním panoramatu

Baletná panoráma Pavla Juráša (165)
Tentoraz:

• Mučenice Veľkého divadla (Bolšoj Babylon 4. diel)
• Prvá intendantka od dôb Piny Bausch
• Čo sleduje Natália Horečná?

Mučenice Veľkého divadla
Ostro sledovaná kauza, ktorá baví reportérov tým, že obkolesená novodobou železnou oponou zvierajúcou Rusko a pravdu, ožila v januári v kinách po svete vo filme Nicka Reada Bolshoi Babylon (tu a tu). Nikto v tejto pokladnici umení, akejsi múzickej klenotnici Kremľa, nemôže získať prevahu v informáciách, a tak sa svetové servery predháňajú vo vŕšení bludov a domnienok, aby z hysterických novinových titulkov vytrieskali väčší náklad a pozornosť čitateľov. V minulom diele som iným pohľadom pozrel na súčasné Veľké divadlo (tu). Začalo to skutočne celé cestou k vozidlu z oslavy stopäťdesiateho výročia narodenia K. S. Stanislavského 17. januára 2013, kedy bol Filin napadnutý v centre mesta neznámym mužom, ktorý vystúpil z auta a zavolal na Filina. Ten sa otočil a muž mu chrstol do tváre kyselinu. Šokovaný Filin využil sneh, čím svoj stav ešte zhoršil, pretože kyselina sírová reaguje s vodou a horí. Filin bol vo vážnom stave, utrpel popáleniny tretieho stupňa na tvári a krku a hrozilo mu i oslepnutie.

Tlačová hovorkyňa Boľšovo divadla Katerina Novikova pohotovo informovala na Channel One, že riaditeľovi sa už skôr vyhrážali a stal sa pravdepodobne obeťou šarvátok medzi rôznymi skupinami tanečníkov a manažmentu divadla. Filinova mama priznala, že jej syn bol v posledných mesiacoch obťažovaný vyhrážaním po telefóne, jeho facebookový profil a e-mail boli napadnuté hackermi. Jeho e-maily boli zverejnené online. Po mesiaci polícia oznámi, že „zadržaný hacker, ktorý napadol Filinov e-mail, bol údajne zo Sibíri“. Polícia sa v kyselinovom útoku činila a hneď uviedla, že atentátnik bol bývalý tanečník. Meno sa dozvieme neskôr. Kolegovia Sergeia Filina povedali, že predtým, ako dostal výhražné telefonáty, mu niekto prerezal pneumatiky vozidla. Okrem toho útočníci auto poškrabali. Potom už nasledovali oné známe hacknuté e-maily a z jeho stránky na sociálnej sieti Facebook rozosielané hanlivé informácie. „Vždy som chcela veriť, ale zdá sa, že ľudia spojení s divadlom mali minimálnu morálku. To je dôvod, prečo je to absolútne desivý príbeh,“ dodala Katerina Novikova, tlačová hovorkyňa Veľkého divadla. „Kto by mohol organizovať monštruózny útok, myslím, že je to všetkým jasné. Je pravdepodobné, že to sú ľudia, ktorí chcú, aby sa dostali do funkcie umeleckého riaditeľa,“ povedala Novikova. Generálny riaditeľ Veľkého divadla Anatoly Iksanov tiež spojoval útok na Sergeia Filina s jeho prácou. „Som si na sto percent istý, že je spojený s jeho profesionálnou činnosťou.“

Predchodca Sergeia Filina vo funkcii umeleckého riaditeľa Alexei Ratmansky v súvislosti s udalosťou nazval hlavné ťažkosti: „Nedostatok etiky divadla, ktoré bolo rozložené. Nešťastie Sergeia Filina – nie je náhoda. Špekulanti s lístkami a sprostredkovatelia, napoly šialení fanúšikovia, pripravení podrezať hrdlo odporcom svojich idolov, cynickí hackeri – je jedna snehová guľa,“ napísal na Facebooku. Úplné uzdravenie bude trvať najmenej šesť mesiacov, predpovedali ruskí lekári. V budúcnosti potrebuje obeť transplantáciu rohovky. Teraz Sergei Filin vidí na 40 % – celkom štyri riadky v tabuľke. Odborníci sa domnievajú, že choreograf bude potrebovať plastickú operáciu. „Kyselina zasiahla vlasy, ktoré čoskoro vypadnú. Pravdepodobne bude musieť nosiť parochňu,“ vysvetlili lekári. Vedľa neho stáli jeho matka a manželka Maria, s ktorou má obeť dve deti.

Alebo to začalo vo chvíli, keď Filin prestúpil ako riaditeľ baletu Štátneho divadla Němiroviča-Dančenka do Bolšovo? To bol rok 2011, keď bol jeho predchodca Gennady Yanin nútený odstúpiť kvôli škandálu s erotickými fotkami. Samozrejme škandál bol nastražený. Pornografické fotky neplnoletých, aj chlapcov, dokonca na nich aj sám Yanin. Kto za tým stál? Len neznámi hackeri? Určite nie. Komu bol Yanin nepohodlný? Nikto nebol nikdy verejne obvinený z publikovania fotografií pána Yanina, ktorý bol širokou verejnosťou a kritikmi obľúbený. Yanin odstúpil rýchlo a nikdy nedával verejné vyhlásenie o epizóde, ktorú niektorí novinári nazvali Pornogate.

Hneď ako sa aféry spustili, objavilo sa mnoho zasvätených znalcov z radov súboru. Hlavne tých, ktorí sa cítili ublížení, zneuctení aj navzdory tomu, že za nimi stáli silné klany. Tatiana Volochkovova, Nikolay Tsiskaridze a ďalší. Opäť si prihriali mediálnu polievku a stali sa tvárami dňa. Prehovorili ale aj nevinní, ktorí situáciou trpeli, napríklad primabalerína Svetlana Lunkina, ktorá radšej odišla do Kanady. Naopak americký konkurent márnivých Rusov David Halberg, prvý americký tanečník v Bolšom balete v jeho histórii, žiadny stres ani strach nemal. V rokoch 2004–2008 bol riaditeľom Alexei Ratmansky. Nestalo sa mu nič, naopak v mladom veku dokázal funkčne riadiť dvestodvadsaťčlenný súbor a venovať sa i svojej tvorbe. Po ňom však už nastúpil iba na dva roky choreograf Yuri Burlaka, ktorý už problémy mal. Anonymné listy, spočiatku nevinné. Odstúpil v marci 2011 a tieň prvých škandálov padol na pompu otvárania historickej budovy po gigantickej rekonštrukcii. V pozadí stále zostáva šedá eminencia, generálny riaditeľ Anatoly Iksanov. Ustojac rýchle výmeny šéfov. Listy boli podľa Iksanova písané rovnakou rukou a rovnakým typom písma ako v prípade Yanina. A samozrejme v patričnú chvíľu, sršiaci kritikou, vyskočí ako čert z krabičky Tsiskaridze. Ten neváhal s kritikou na rekonštrukciu, aj celú spoločnosť a súbor. Dokonca sa ho zastal listom Vladimir Putin, ktorý žiadal rezignáciu Iksanova a list údajne podpísali mnohé významné osobnosti, z ktorých síce niektoré potom podpis stiahli. A pritom sa celá sieť spája s ruskou oligarchiou, Putinom, mocnými podnikateľmi a veľkými umelcami.

Až v dobe súdu s obvineným Pavlom Dmitrichenkom Iksanov padol a nahradil ho Vladimir Urin. To už bol Tsiskaridze ku šoku mnohých baletných hviezd menovaný rektorom Akadémie ruského baletu Agrippiny J. Vaganovej. A nastal ďalší škandál. Nebolo v tom len odveké súperenie medzi Moskvou a Petrohradom, kde má Akadémia storočia svoje sídlo. Bola to od ministrov odmena pre Tsiskaridzeho? Či skôr snaha zapchať mu kritické ústa konečne adekvátnou funkciou? Či bol za objednávkou kyselinového atentátu skutočne Dmitrichenko, alebo kryl omnoho slávnejšieho spojenca, sa v systéme ruského súdnictva, politiky a kultúry asi nedozvieme. Vznikli rôzne konšpiračné teórie o polícii a lekároch, ktorí mali zväčšiť a dramatizovať skutočný stav Filinovho „malého“ zranenia. Dokonca, že Dmitrichenko ako odborový predák napadol platový systém odmeňovania, ktorý zaviedol Filin, aby odmeňoval baleríny, ktoré s ním absolvovali tête à tête v riaditeľni, a preto musel byť odstránený, pretože príliš videl do karát vedeniu. Tanečníci ruskej vlajkovej lode baletu majú nízky fixný plat, ktorý rastie podľa toho, ako často sú obsadení a koľko predstavení odohrajú, čo ale hodne podlieha sympatiám v tomto skutočne „boľšom“ zbore. Na základe čoho sa stal vinníkom Dmitrichenko, keď atentátnik Yuri Zarutsky pred moskovským súdom priznal, že zaútočil kyselinou na šéfa baletu Veľkého divadla Sergeia Filina, ktorý už podstúpil v Nemecku dvadsaťtri operácií, ale odmietol tvrdenie žaloby, že útok spáchal po dohode so sólistom baletu Pavlom Dmitrichenkom. Ten pripustil totiž, že so Zarutským útok na Filina plánovali a zaplatil za neho päťdesiattisíc rubľov, i keď o kyseline nebola reč. Za Dmitrichenka sa postavili stovky jeho kolegov a zamestnancov divadla, ktorí do reálneho stavu videli. V otvorenom liste vyjadrili názor, že Dmitrichenko na seba vzal vinu pod brutálnym nátlakom polície. Dmitrichenko pred súdom obvinil Filina, že zneužíval mladé tanečnice a rozdával úlohy podľa toho, ako mu ktorá z nich bola naklonená.

Srdečným vyznaniam balerín v dokumente, napríklad Marie Alexandrovej, dávajú za pravdu osudy a história tohto slávneho divadla. Jeden prepadnutý riaditeľ a celá história osudových žien. Žiadny spisovateľ by uveriteľne nevykonštruoval osudy, aké stretli veľké „primi“ tejto scény. Ich fotky zdobili časopisy a titulky novín, im závideli roly, fanúšikov, ctiteľov, poklony aj dary. Na konci aj honoráre. Zdalo by sa, že taká žena nemôže byť ani nešťastná, veď sa okolo nej krúti celý svet. Je tu však aj druhá strana slávy. Nikto netancuje tragédie bez toho, aby ich prežil aj v reáli. Ekaterina Sergeevna Maximova, kráľovná baletu i vesmíru, ktorá pokorila divadlo i stranu. Triumf „našej“ Ekateriny, jej osobný život i strašný bôľ boli zviazané s jediným divadlom. Zvaným Veľkým. Šťastie mladej baleríny s legendárnym kolegom Vladimirom Vasilievom vrcholilo, keď balerína zistila, že je tehotná.

Ani na chvíľu neváhala zrušiť angažmán a radovať sa z materstva. Ale scéna Bolšovo baletu svoju hviezdu nepustila. Tragédia. Balerína odcestovala na daču, nereagovala na telefóny, na zvončeky, stratila sa. Bývalé priateľky mnohokrát spomínali, ako za ňou vyrazili s pollitrom vodky a sardinkami v paradajkovej omáčke prehovoriť ju, že jej údel nie je trúchliť, ale prinášať ľudom radosť. Nasledoval rozpad vzťahu s tanečníkom, aj keď na scéne vždy tvorili zohraný a úchvatný pár. Dosť tragédií? Nie. Na skúške Ivana Hrozného partner neudržal balerínu v zdvíhačke a ona spadla na zem. Záchranka ju odviezla do špitálu, kde skončila na invalidnom vozíku. Primabalerína, ochromená zranením narušených stavcov v chrbtici, nemohla ani chodiť. Mala tridsaťšesť rokov. Čo ostáva? Maximovú učili doktori znovu chodiť, no sotva sa jej podarilo urobiť pár krokov, postavila sa fanaticky späť k baletnej tyči. So zaťatými zubami trénovala, odhodlaná vrátiť sa domov, na scénu Veľkého divadla.

Po návrate na scénu bude veľká Ekaterina tancovať ešte ďalších dvadsať rokov. Po každom predstavení ju maséri v zákulisí vracali opäť k životu. Jej vôľu a lásku k Bolšomu divadlu nezastavilo nič. Kolegyne nemohli uveriť obrazom zo zákulisia, ako polomŕtvu, chvejúcu sa Maximovu kriesia a masírujú, aby za pár sekúnd vybehla ako iný človek na javisko. Diváci nepoznali nikdy, čo stojí za Maximovej neporaziteľnou ľahkosťou. Po prekonaní zranenia to už nedokázal pochopiť nikto. Možno ani ona sama. Zmierila sa so svojím osudom, či ho skôr vyzvala na súboj. Ako láska na scéne unikátneho divadla v interpretáciách hrdiniek vyhasla, Maximová zhasla tiež. Ekaterina Maximova však nebola jedinou balerínou, ktorej scéna Bolšovo divadla zmenila život.

(pokračovanie nabudúce)

Aktuality
Sedem rokov po smrti svetoznámej choreografky Piny Bausch príde na jej miesto opäť žena. Generálny riaditeľ tanečného divadla na tlačovej konferencii oznámil, že od mája 2017 nastúpi ako riaditeľka Tanztheater Wuppertal Adolphe Binder. Pani Binder je v súčasnej dobe umeleckým riaditeľom Tanzsparte v Opernhaus v Göteborgu. Štyridsaťšesťročná Adolphe Binder, rodáčka z Rumunska, nemá choreografické ambície. Namiesto toho je skúsená riaditeľka, manažérka, tanečná kurátorka. V Berlíne povzniesla balet Komickej opery, v Gőteborgs Danskompani za päť rokov naleštila súbor. Získala choreografov ako Sasha Waltz, Sidi Larbi Cherkaoui či Saburo Teshigawarou a súbor vyprofilovala k zaujímavému európskemu telesu. Od Adolphe Binder sa napäto očakáva, ako si poradí s fundusom diel od Piny Bausch a či bude schopná súbor otvoriť aj aktuálnym trendom. Ako bude uchovávať dedičstvo, ako sa bude pod jej vedením regrutovať súbor a či ona objaví skrytý potenciál možných nasledovníkov slávnej legendy tanečného divadla.

Čo sleduje

Túto hudbu si rada púšťa Natália Horečná. Bývalá sólistka Hamburského baletu Johna Neumeiera, NDT, dnes choreografka na voľnej nohe, na Slovensku často skloňovaná po svojom choreografickom debute na scéne SND so Slovenskými tancami. „Túto hudbu si rada púšťam pri meditácii alebo vo chvíľach, kedy potrebujem získať absolútny vnútorný pokoj a scentralizovať sa. Vnímam to ako niečo veľmi dôležité v dnešnom uponáhľanom životnom štýle. Chvíľky takto strávené sama so sebou sú potom výborným dodávateľom novej energie v danom momente,“ usmieva sa umelkyňa, ktorá bola exkluzívnym hosťom na Opere Plus v profilovom rozhovore (tu) i v krátkom rozhovore k bratislavskej premiére (tu). Upokojujúca rubrika „Čo sledujem?“ sa dnes hodí po dramatickom diele i ľudských osudoch veľkých balerín. – „Všetko dobré a krásny odpočinok želám pri počúvaní,“ srdečne a s úsmevom praje čitateľom Natália Horečná.