Večer ve znamení stylovosti a kvality. Markéta Cukrová a Vojtěch Spurný
Večer zazneli tri vokálno-inštrumentálne diela Antonia Vivaldiho, striedané dvoma Bachovými koncertmi pre čembalo. O prevedenie sólových partov Vivaldiho diel sa postarala mezzosopranistka Markéta Cukrová. Jedna z najvšestrannejších českých speváčok (na jednej strane je vyhľadávanou interpretkou starej hudby, na druhej strane je momentálne nominovaná na Cenu Thálie za stvárnenie role Pútnika v opere súčasnej autorky Kaije Saariaho) ponúkla publiku veľmi vyrovnané a tvorivé pojatie. Virtuózny výkon v Bachových koncertoch zas predviedol Vojtěch Spurný. Vynikajúci hráč na rôzne klávesové nástroje a uznávaný odborník na poli historicky poučenej interpretácie pritom od čembala počas celého koncertu aj dirigoval. Večer sa niesol v znamení štýlovosti a kvality a – najmä vďaka bezprostrednému prejavu sólistov – vo veľmi príjemnej atmosfére.
Prvá na programe bola ária Antonia Vivaldiho Canta in prato, ride in fonte. Dielo s mytologickým námetom zaznelo v podaní včerajších interpretov s radosťou a s očividným pôžitkom z hudby. Markéta Cukrová od prvej chvíle presvedčila technickou vybavenosťou, ktorá jej umožňuje premyslene pracovať s detailmi aj v koloratúrnych pasážach. Ďalším Vivaldiho dielom bolo moteto Longe mala umbrae terrores. Vďaka stavbe diela, ktoré je zložené z dvoch kontrastných árií a záverečného Alleluia, sme sólistku počuli aj v lyrickej polohe s tiahlejšími legatami. Práve takéto miesta, ktoré dali vyniknúť zamatovej farbe speváčkinho hlasu, som si vychutnávala najviac. Večer ukončila kantáta Nisi Dominus, ktorá bola pre mňa vrcholným zážitkom večera. Interpreti dbali na rôznorodosť jednotlivých častí a skvele pracovali s dynamikou tak, ako to špecifiká baroka dovoľujú. Z celého prevedenia by som azda najviac vyzdvihla elektrizujúce Cum dederit – nad pulzom nástrojovej zložky sa rozvíjal krásne vytvarovaný part sólistky a hudobníci pôsobili ako jeden organizmus. Cukrová po celý čas spievala s nadhľadom, bez akýchkoľvek samoúčelných efektov a vo výbornej súhre s inštrumentalistami.
Dva čembalové koncerty Johanna Sebastiana Bacha boli v programe zaradené medzi dielami Antonia Vivaldiho. Ako prvý z koncertov sme počuli Koncert č. 1 d moll pre čembalo. Vojtěch Spurný precízne zvládal exponované úseky diela, všetky drobné hodnoty boli zrozumiteľné, prehľadne tiež interpretoval rytmické zaujímavosti partu. V prevedení sa však vyskytli nedokonalosti v súhre nástrojov, kvôli ktorým celkom nevyzneli napríklad unisono začiatky častí. Najmä v tomto smere potom lepšie a kompaktnejšie pôsobil Koncert č. 5 f moll. Koncertu nechýbal ťah ani hra s očarujúcimi drobnosťami. Veľmi pôvabná bola napríklad druhá časť s pizzicatom sláčikových nástrojov.
Je veľký rozdiel v tom, či sa na koncerte hrajú diela z obdobia baroka, alebo či ide o naozaj barokový večer. Včera v Rudolfine to bol celkom určite ten druhý prípad, vďaka poučeným hudobníkom, nástrojom či ladeniu. Predsa len však mala aj táto včerajšia oslava baroka malú výnimku. Hneď na začiatku totiž Český spolok pre komornú hudbu odovzdal svoju cenu za rok 2017. Držiteľom ocenenia pre umelcov pod 35 rokov sa stalo znamenité Lobkowicz Trio, ktoré večeru dalo romantickú predohru v podobe snivej Elégie op. 23 od Josefa Suka.
Hodnotenie autorky recenzie: 90 %
Český spolok pre komornú hudbu
Dirigent, čembalo: Vojtěch Spurný
Markéta Cukrová (mezzosoprán)
Magda Malá (husle)
Veronika Manová (husle)
Michal Dušek (viola)
Libor Mašek (violončelo)
19. februára 2018 Dvořákova síň, Rudolfinum Praha
program:
Antonio Vivaldi: Canta di prato, ride in fonte RV 636
Johann Sebastian Bach: Koncert d moll pre čembalo BWV 1052
Antonio Vivaldi: Longe mala umbrae terrores RV 629
Johann Sebastian Bach: Koncert f moll pre čembalo BWV 1056
Antonio Vivaldi: Nisi Dominus RV 608
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]