Tanec a herectví – dvě největší lásky Violy Mariner

Kto je Viola Mariner?
Obetavá, svedomitá, emocionálna, ambiciózna a herecky zdatná Viola Mariner. Dlhoročnú členku a od roku 2010 aj sólistku Baletu Slovenského národného divadla netreba špeciálne predstavovať. V súbore SND patrí, vďaka svojej výške (174 cm), medzi vyššie tanečnice. Na svojej práci miluje to, že má možnosť prežiť životy postáv a situácie, s ktorými by sa inak nestretla. Jej profesia teda spája dve jej najväčšie lásky – tanec a herectvo.

Viola Mariner sa narodila 23. augusta 1987 v rakúskom meste Moedling. Okrem klasického tanca sa Viola Mariner venuje jóge, ktorá ju baví natoľko, že si spravila prvý stupeň inštruktorského certifikátu, zameraný na power jógu.

Vzdelanie a život
Klasický tanec vyštudovala na baletnej škole Viedenskej štátnej opery (1993–2005). V roku 2002 sa zúčastnila tanečného workshopu s Marciou Haydée a Joe Alegadom. O rok neskôr bola na baletnej stáži v prestížnej Academie de Danse Classique princeznej Grace v Monaku. V roku 2004 študovala na Kráľovskej baletnej akadémii v Londýne. V tom istom roku participovala na baletnej súťaži v Lausanne. V roku 2009 vystupovala na medzinárodnom gala Festa della Danza.

Už počas štúdia vystupovala v baletoch Spartakus, Ples kadetov, Coppélia a Labutie jazero na javisku Viedenskej štátnej opery. V sezóne 2005/2006 bola členkou Junior Ballet Heinz Spoerli v Zürichu.

Od roku 2006 bola členkou Baletu SND. V sezóne 2008/2009 prerušila pôsobenie na Slovensku a tancovala v súbore RennaisDance vo Viedni.

Okrem tanečného vzdelania študovala vedy o divadle, filme a médiách na univerzite vo Viedni a v Hagene študovala politické vedy a sociológiu. Vo voľnom čase si rada kupuje DVD a sleduje filmy.

Čo o tejto tanečnici určite neviete?
Málokto vie, že v roku 2000 účinkovala v televíznej šou (Tom Turbo, Čierna labuť), kde stvárnila hlavnú postavu. Okrem tejto skúsenosti štyrikrát otvárala ples Viedenskej opery a trikrát účinkovala na plese Život, taktiež vo Viedni. Okrem toho fotila aj pre módny časopis. Čo sa týka ďalších schopností Violy Mariner, nedá mi nespomenúť, že navzdory tomu, že je zo zahraničia, plynule hovorí a dokonca aj píše v slovenskom jazyku. Verte, alebo nie, tento klenot je nezadaný.

V čom ste ju mohli vidieť?
V roku 2009 sa vrátila do SND, kde je od roku 2010 sólistkou Baletu. Stvárnila množstvo postáv v klasických baletoch Labutie jazero, Giselle, Eugen Onegin.

V úlohe Tatiany z baletu Eugen Onegin, vo verzii Vasilija Medvedeva, sa po prvý raz naplno prejavila jej schopnosť uchopiť a stvárniť postavu v celej jej emocionálnej hĺbke. V tejto úlohe sa Viole Mariner podarilo vytvoriť postavu so všetkými náležitosťami. Jej interpretačný prejav bol dynamický a hlboký. Úloha Tatiany Viole Mariner vyhovovala aj fyzicky. Okrem tanečných a hereckých schopností disponuje prekrásnou tvárou s výraznými očami a perami, čo jej taktiež pomáha v prirodzenejšom javiskovom prejave.

Napriek tomu Viola Mariner k postave Tatiany dodáva, že jej Tatiana by bola dnes úplne iná, ako bola kedysi. Vyjadrila sa, že jej Tatiana bola v tom čase len pokusom o dosiahnutie spojenia choreografie s emocionálnym prežitím. Nemala v tom čase veľa skúseností s duetami a preto ďakuje všetkým partnerom, vďaka ktorým sa odvtedy zdokonalila.

Súčasťou jej repertoáru boli aj sóla z baletov ako Spiaca krásavica, Bayadéra, Grand pas z baletu Raymonda, Popoluška, La Sylphide, Ivan Hrozný, Korzár, Luskáčik, Ročné obdobia a mnohé ďalšie.

Zo súčasných choreografií treba spomenúť jej účinkovanie v dielach Sen noci svätojánskej, Bolero, Real Time, Everest, Zmena, Anjeli nad mestom, Povolať!, Narodeniny, Malý princ, Odysseus, Druhá symfónia, Duende a Drevený princ.

V čom ju môžete vidieť v súčasnosti?
Viola Mariner vytvorila na scéne množstvo nádherných postáv. Najvýznamnejšou bude postava Júlie z baletu Rómeo a Júlia. V tejto postave sa herecké schopnosti Violy Mariner rozvinuli naplno a každé predstavenie je plnohodnotným a dojímavým umeleckým zážitkom. Jej Júlia je plná farieb a drobných detailov, vďaka ktorým táto postava na scéne žije a vyvíja sa. Obdivuhodné je, že Viola Mariner má schopnosť postavy skutočne prežiť a logicky ich vybudovať. Nenapodobňuje ich spôsobom, aký je v balete bežný, ale touto postavou sa stáva. Až v súvislosti s Júliou sa Viole po prvý raz podarilo natoľko sa stotožniť s postavou, že sa preniesla z javiska do svojho vlastného sveta a zabudla na kroky.

Podobným príkladom je aj postava Nižinského matky, Eleonóry (Nižinský – Boh tanca). Na veľmi malej ploche je Mariner schopná vytvoriť portrét ženy, ktorá v okamihu všetko stratí, doslova sa emocionálne zrúti, aby vzápätí prejavila svoju silu ako matka dvoch detí. Práve túto postavu vyhodnotila Viola ako jednu z najťažších a to z toho dôvodu, že sama nie je matkou, a bolo pre ňu ťažké stotožniť sa s materskou láskou. Túto postavu označila ako jednu z hereckých výziev. Predtým sa Mariner stretla s úlohou matky len v balete Rómeo a Júlia, kde okrem hlavnej postavy interpretuje aj Lady Capulet, ktorá sa však voči svojej dcére emocionálne neprejavuje.

Výzvou pre ňu bola aj hlavná postava z baletu Sylfída. Mariner sa vyjadrila, že išlo o postavu, ktorá jej veľmi sedí charakterovo, ale už menej fyzicky a technicky. Choreografia je zložená z malých rýchlych pohybov a skokov, ktoré, ako uvádza, nie sú jej doménou. Táto postava ju teda zdokonalila ako fyzicky, tak aj technicky, a to najmä v práci chodidiel. Jej ďalšou hlavnou úlohou je postava Angeliky z rovnomenného baletu.

Ďalej ju máte možnosť vidieť v sóle (valčík z baletu Luskáčik), vo veľkých labutiach či španielskom tanci z Labutieho jazera, v sóle (záhrada), ako aj v detskom titule Z rozprávky do rozprávky.

Po čom túži?
Viola dúfa, že v budúcnosti sa jej podarí si zatancovať ešte veľa krásnych úloh. Zvažuje aj možnosť, že po ukončení tanečnej kariéry by sa stala herečkou. Konkrétne sny do budúcnosti zatiaľ nemá.