Ivan Ženatý, FOK a Brahms
Ako prvá zaznela v stredu Tragická predohra op. 81. Dramatické, ale stále dôstojné dielo bez nánosov pátosu pojal Pietari Inkinen spolu s hráčmi v duchu vážnosti a dobre pasujúcej výrazovej striedmosti. Problémom však bol, možno práve dôsledkom zdržanlivosti, trochu chudobný zvuk či dynamika a agogika lavírujúce na hranici šablónovitosti. To sa potom žiaľ príliš nezmenilo ani v nasledujúcej skladbe. Predohra navyše ako celok príliš nefungovala, skôr sa mechanicky posúvala od jedného úseku k druhému.
„Koncert proti husliam“ – aj to je jeden z prívlastkov, ktoré sa vzťahujú k Brahmsovmu Koncertu pre husle a orchester D dur. Hans von Bülow skladbu takto charakterizoval kvôli vzájomnému postaveniu sólového nástroja a orchestra. Brahms totiž v kompozícii huslistovi nevytvoril priestor pre až samoúčelné predvedenie virtuozity, ako tomu bolo zvykom. Napriek tomu je však dielo mimoriadne náročné, s technickými dispozíciami interpreta však akoby skladateľ počítal ako so samozrejmosťou, nie ako s niečím, čo by bolo potrebné vystaviť na obdiv. Ivan Ženatý sa s povahou koncertu vysporiadal svojsky a najmä so sebe vlastnou charizmou. Za najväčšie klady jeho vystúpenia považujem zaujímavú zvukovosť, pôsobivé piana a snahu o invenciu aj v poslucháčsky nepríliš pútavých pasážach. Čo mi však v jeho interpretácii chýbalo bola akási väčšia technická zvrchovanosť či ležérnosť. Sólový part skrátka určite nevyznel „proti husliam“ či proti huslistovi, naopak, bolo celkom zrejmé, že ide o part virtuózny a náročný. Samozrejme záleží na preferenciách poslucháča, či ho takéto prevedenie osloví alebo nie – a podľa reakcií po doznení koncertu sa interpretovi včera publikum osloviť podarilo. Ženatý sa tak rozlúčil prídavkom, Fugou z Bachovej Husľovej sonáty g mol.
Prvá symfónia vyšla včera hráčom FOKu podľa môjho názoru najlepšie. V interpretácii, v ktorej vhodne podčiarkli Brahmsovu neomylne logickú výstavbu diela už od začiatku viac dbali na farbu a plastickosť. Ozdobou ansámblu bola sekcia drevených dychových nástrojov a hobojové sóla (Liběna Sequardtová) patrili k najkrajším miestam ako v symfónii, tak aj v predošlom koncerte. Dynamické a artikulačné odtiene by si aj v tejto skladbe ešte zaslúžili vycizelovať, prevedenie však každopádne prinieslo celkom sugestívne okamihy. Tými boli napríklad veľmi pôvabná tretia časť Un poco allegretto e grazioso, ktorej krajné diely mi pripomínali až tanec na špičkách, či úpenlivý úvod štvrtej časti s „pozdravom“ Clare Schumann.
Ako som naznačila, koncert moje očakávania celkom nesplnil. Je to však predovšetkým preto, že spojenie orchestru FOK a Pietari Inkinena v minulosti prinieslo pozoruhodnejšie a neobyčajnejšie výsledky. Teším sa teda na tie ďalšie, ktoré prídu azda už čoskoro.
Hodnotenie autorky recenzie: 75 %
Ivan Ženatý & Brahms
Dirigent: Pietari Inkinen
Ivan Ženatý (husle)
Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK
11. a 12. apríla 2018 Smetanova síň Obecní dům Praha
(napísané z koncertu 11. 4. 2018)
program:
Johannes Brahms:
– Tragická predohra op. 81
– Koncert pre husle a orchester D dur op. 77
– Symfónia č. 1 c mol op. 68
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]