Znovuzaložená Komorní Opera Bratislava

Mladým operným spevákom v Bratislave svitá na lepšie časy!

Veľmi vhodným odrazovým bodom na ceste ku kariére operného speváka sú Komorné opery, ktoré v rôznych formách existujú vo väčšine európskych metropol (Viedeň, Varšava, Budapešť a iné) a umožňujú tak vznik inscenácií málo hraných operných titulov z repertoáru diel od baroka až po súčasnosť, do ktorých sa veľké operné scény zväčša nepúšťajú z časových, kapacitných či finančných dôvodov.

Názov Komorná opera (anglicky Chamber opera) zaviedol v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia anglický skladateľ Benjamin Britten, ktorý sa stal priekopníkom tohto druhu opery. Tento špecifický druh opery vyžaduje minimálny počet sólistov, komorné obsadenie orchestra, či iné inštrumentálne obsadenie (ako klavírne trio a podobne) a malý alebo vôbec žiadny zbor. Preto je veľmi vhodný pre začínajúcich umelcov, absolventov či študentov konzervatórií a iných umeleckých škôl, lebo práve tu majú možnosť načerpať prvé skúsenosti potrebné pre rast ich ďalšieho profesionálneho života.

Ani naša metropola nezaostávala v kultúrnom vývoji a tak v osemdesiatych rokoch minulého storočia vznikol komorný súbor aj v Bratislave.

Komorná opera v Bratislave tvorí dôležitú kapitolu vo vývoji slovenského kultúrneho života. Opera bola otvorená v máji 1986 pri Slovenskej filharmónií v Bratislave. Počas svojej „prvej éry“ vystriedala viacero miest pôsobenia ako i nadriadených inštitúcií. Spočiatku patrila pod Slovenskú filharmóniu, neskôr pod Slovenské národné divadlo či ako samostatný súbor pod Ministerstvo kultúry.Počas svojej dvadsiatich troch ročnej existencie zinscenoval súbor mnoho diel domácich i zahraničných skladateľov, uvidelo i niekoľko slovenských premiér a vychoval nespočet úspešných sólistov, ktorí uplatňujú svoje skúsenosti dodnes na divadelných scénach doma i v zahraničí. Snahou Komornej opery bolo vytvárať priaznivé podmienky pre mladých talentovaných umelcov a umožniť im prvý kontakt s profesionálnou scénou a pripraviť ich na „cestu svetom opery“.

Ďalším zo splnených cieľov bolo tiež vnášanie nových pohľadov a dimenzií na inscenačnú a interpretačnú prax a vymaniť sa tak z medzí konzervatívnosti doznievajúceho inscenačného štýlu osemdesiatych rokov a tiež úsilie vytvoriť predstavenia, ktoré oslovia bežného diváka. Nápad vytvorenia tejto inštitúcie sa spočiatku stretol so skepticizmom kritikov, nopočas prvých sezón sa postupne súbor úspešne včlenil medzi trojicu operných súborov Slovenské národné divadlo v Bratislave, Štátna opera v Banskej Bystrici a Štátne divadlo v Košiciach.

Komorná opera v Bratislave bola odrazovým mostíkom pre mnoho umelcov, medzi ktorých patria dnes výrazné osobnosti kultúrneho života na Slovensku. Boli to napríklad režisér Pavol Smolík, či Marián Chudovský, ktorý je dnes generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla, Ondrej Šoth režisér, choreograf a tanečník. Režisérske skúsenosti tu čerpal i legendárny Jozef Bednárik. So súborom taktiež spolupracovali režisér Miroslav Fischer a dirigent Marián Vach, ktorý tu boli vedúcimi osobnosťami. Spoluprácu s operou nadviazalo i mnoho sólistov ako Mária Eliášová, Eva Šeniglová, Alojz Harant, Juraj Peter, Zoltán Vongrey, Šimon Svitok, Eva Garajová, Jitka Sapara-Fischerová, Jozef Benci, Oto Klein, Denisa Hamarová či Jana Bernáthová a mnoho iných.V dvadsiatich troch sezónach sa tu uskutočnili premiéry mnohých málo uvádzaných operných titulov ako Gli astrologi immaginari (Paisiello), Le cinesi (Gluck), Bastien und Bastienne (Mozart), Don Giovanni (Gazzaniga), Caterina Cornaro (Donizetti), La bohème (Leoncavallo), The Rape of Lucretia (Britten), Die Kluge (Orff) a i celoslovenské premiérové uvedenia opier Anna Bolena (Donizetti, 1995) alebo Ernani (Verdi, 1996).Súbor ukončil svoju existenciu v júni 1999 ako uvádzajú kritici: „zánik bol poznačený absenciou vyjasnenia kompetencií a nenaplnených, často si vzájomne protichodných umeleckých ambícií jednotlivých osobností, ktoré ovplyvnili dramaturgiu a produkciu súboru.“ napísala v tej dobe kritička Michaela Mojžišová.

Po pätnástich rokoch od zrušenia Komornej Opery sa tento súbor znovuzakladá!
„Komornou Operu Bratislava sme znovuzaložili, kvôli umožneniu študentom umeleckých škôl presadiť sa na opernom javisku. Nakoľko na Slovensku nie je možnosť uplatnenia študentov na takýchto operných scénach a tým pádom nemajú možnosť čerpania skúseností s režisérom, dirigentom, živým orchestrom, herectvom a javiskovým prejavom na javisku. Preto sme si položili otázku, kde by študenti mali možnosť čerpať tieto cenné skúsenosti, keď im to školy neumožňujú. Vďaka tomu sme sa rozhodli znovuzaložiť Komornú Operu Bratislava. Našou náplňou je produkovanie kvalitných operných predstavení, (uvedenie nových tvárí na umeleckú scénu) usporiadanie operných súťaží pre študentov umeleckých škôl nie len slovenských, ale aj zahraničných, usporadúvanie workshopov a zahraničné koncerty, kde by sme reprezentovali kultúru Slovenskej republiky,“ hovorí hudobný riaditeľ Lukáš Kunst Lederer o znovuvytvorenom súbore, ktorý predstupuje na verejnosť ako Komorná Opera Bratislava.

Ako svoje úvodné predstavenie uvedie Komorná Opera Bratislava Diela terezínskych skladateľov. Prezrádza to dramaturgický plán na sezónu 2013/2014, ktorý súbor zverejnil na svojej fanúšikovskej stránke na sociálnej sieti Facebook.Projekt Diela terezínskych skladateľov je inšpirovaný programom Národného divadla v Brne v sezóne 2006-2007. Program je zostavený z troch častí, prvá časť sláčikové trio od Gideona Kleina s baletným sprievodom, druhá časť Tri hebrejské chlapčenské zbory od Viktora Ullmanna a nakoniec vyvrcholenie v podobe opery Brundibár od Hansa Krásy s libretom Adolfa Hoffmeistera.

Traja skladatelia, ktorí nás budú sprevádzať celým večerom mali jedno spoločné, všetci boli deportovaní do koncentračného tábora Terezín. Prekrásna hudba plná emócií a podnetov z tejto doby. To všetko v jeden večer zakomponované a oživené mladým telesom Komornej Opery Bratislava. prezradil Lukáš Kunst Lederer, hudobný riaditeľ Komorné Opery Bratislava.

Prvé dve zložky programu dostali za úlohu vyjadriť spevom resp. pohybom emócie, ktoré autori vložili do svojej hudby, ktorá vznikala za neľudských podmienok v koncentračných táboroch.

„V našej choreografii sa budeme snažiť priblížiť tejto dobe a jemne pretavovať emócie hudby do pohybu. Telom prerozprávať príbeh ženy – matky, ktorá sa stará o dve svoje deti. Matky, ktorá rukou vojakov v koncentračnom tábore umiera.“

Detská opera, ktorá vznikla v koncentračnom tábore Terezín, kde bola i premiérovaná, sa opiera o boj dobra so zlom, kde dobro predstavuje Anička a Pepíček a zlo flašinetár Brundibár. Mladý inscenačný tým však svojou koncepciou dáva tomuto dielu nový pohľad a odlišný rozmer.

„Opera Brundibár bude inscenovaná ako divadlo v divadle. Čerpáme z historických poznatkov a spôsobov, akými sa táto opera dostala do Terezína. Opera bola naštudovaná deťmi z koncentračného tábora, aby sa nesústredili na hrôzu okolo seba. Našou hlavnou ideou je vyjadrenie ich viery a nádeje v boji o prežitie.“

Diela terezínskych skladateľov
– Gideon Klein:
Sláčikové trio s baletným výstupom
– Viktor Ullmann:
Tri hebrejské chlapčenské zbory
– Hans Krása:
Brundibár
Hudebné naštudovanie a dirigent: Lukáš Kunst Lederer
Réžia: Tomáš Sloboda
Scéna: Laura Štorcelová
Kostýmy: Anna Radeva
Choreografia: Renata Ptačín
Koncertný majstr: Rudolf Patrnčiak
Pohybová spolupráca: Renata Ptačín
Sólisti, orchester, zbor a balet Komornej Opery Bratislava
Premiéry 31. marca 2014 Dom kultúry – Zrkadlový háj Bratislava

Foto Komorní Opera Bratislava, archiv 

Foto arhiv