Baletní panorama Pavla Juráše (137)

  1. 1
  2. 2

Tentoraz:
* Hommage Rosalia Chladek (3.diel)
* Čo sleduje Jan Fousek?
***

Baletné sály našich divadiel sa opäť naplnili tanečníkmi, ktorí sa vracajú do kondície a cvičia repertoár. To je aj neklamný znak, že letné prázdniny sa prekopŕcli do poslednej štvrtiny. Tak aj esej o významnej a zabudnutej brnianskej rodáčke, hviezde výrazového a expresívneho tanca Rosalii Chladek, ktorej guľaté dvojité výročie si tento rok pripomína umelecký svet.  Esej zasadená do širších súvislostí rakúskeho tanečného života 20. storočia jasne dokazuje, aký apokalyptický charakter mala II. svetová vojna aj pre tanečné umenie. Na spálenisku dlho a dlho trvalo kým opäť vyrašili slobodomyseľné geniálne pokusy tvorcov. Mnoho vzácnych kvetov však navždy odumrelo a zostala z nich len mystická príchuť geniálnej krátkej medzivojnovej epochy a opar exotiky i dnes už ťažko uchopiteľného rozkľúčovania. Pár snímok a záznamy kritikov či divákov nemôžu nahradiť jedinečný svet a také efemérne umenie ako tanec. Skutočne ako botanika, ktorá stále nevie vrátiť život uschnutej či mrazom spálenej rastline. A tak nám zostáva priestor pre snívanie ako tieto veľké osobnosti tvorili, ako vyzerali ich predstavenia, ako sa líšili od tých dnešných.

Choreografia je vytvorená priamo zo skúseností a prežitku a nie vedená k vytvoreniu roly. V tomto žánri, v ktorom sa tanečníci dotýkajú obsahu svojej osobnosti, je choreografia prenos. A inak choreografia nie je k dispozícii. Voľný tanec existoval len v obmedzenom časovom období a to zhruba od prelomu storočia 1900 až do 1933. Vznik tohto druhu umenia sa uskutočnil v širšom kontexte transformačného procesu, ktorý od konca 19. storočia nastal vo všetkých úrovniach života: spoločensky, politicky, ekonomicky, kultúrne. Zásadným momentom bol kolaps uznávaných hodnôt a konceptov. Orientácia na doteraz nespochybniteľné objektívnosti vecí, ktoré sa rozpadajú, vedie dôraz na seba, do vnútra. Termín osobný pocit sa stal meradlom umeleckej tvorby. Duševný život bol študovaný, tak sa stal aj jedinec s jeho dušou a duševným životom zdrojom umeleckých diel naprieč žánrami. Výrazový tanec bol do určitého momentu nacionálnym socializmom podporovaný. Pochopenie pre národné cítenie, tak ako napríklad teória „Theorie vorherrschte“. Mary Wigman bola vhodná pre pochopenie národných koreňov.

Tieto myšlienky boli naplnené nacistami a potom ich ešte potrebovali pre svoje ideologické nuansy a expandovali. Forma výrazového tanca zostala použiteľná dovtedy, pokiaľ nedostala nový význam. Prostredníctvom reštriktívnych metód nacionálne – socialistickej strany, ktorá má potrebu umenie kontrolovať kým ho predostrie masám, mala táto forma tanca životný nerv k svojmu obnovovaniu. Taneční umelci mali ideu oprostiť tanec od jeho javiskového obrazu: odstrániť ťažké kostýmy, parochne, topánky. Vrátiť pohybu slobodu. Zároveň s tým však zničili a vyhodili zo scény aj tradičné kroky, formy, choreografie. Zničiť všetko, čo by mohlo aj vzdialene pripomínať tradičnú hierarchizovanú spoločnosť, ktorej vyššia vrstva uznávala vrcholné umenie tanca. Odstrániť všetko čo by pripomínalo privilegované horné vrstvy spoločnosti. Vidieť v ňom zvyšky ľudstva, nielen privilegované stavy. Isadora Duncan tancom vyhlásila politické posolstvo. Rudolf von Laban sa vrátil k posolstvu vnútra. Potreboval preto ovládnuť za vlastných podmienok pohybu nervy a svaly, všetky dynamické vibrácie. Ovládnuť pohyb v čase a priestore, napätie a relaxáciu. Myšlienky Rudolfa Steinera o termíne eurythmie oživil nanovo prostredníctvom reťaze cez antroposofiu, až k filozofickej doktríne okúzlenej vlastným výkladom vlastností hinduizmu, budhizmu a kresťanským okultizmom. Svetový poriadok založený na eurythmii. Laban využil mytológiu a filozofické myšlienky antiky a vzal ich ako predmet. Homéra a Platóna pretavil do vizuálneho jazyka. Numerológia, viera, že určité čísla majú jedinečný význam a viera v silu kryštálu, hrala dôležitú úlohu. „Každý pohyb je kryštál“. Vzal všetko, čo sa hodilo do jeho sféry záujmov. Jeho myšlienky mali v mnohom epochálny význam pre odkrytie modernizmu v umení. Nie nadarmo práve v tom čase Marie a Pierre Curie odhalili skrytú prírodnú silu rádia a polónia a žiarenie. Albert Einstein a jeho teória relativity vydláždil cestu pre zvraty. Vzrušujúce pohľady do skrytých síl. Príroda a vesmír. Zničil absolútny čas. Sigmund Freud objavil ľudské podvedomie. On dokázal, že ľudská bytosť má vnútorný život. Ten beží hlboko pod vedomím a je ovplyvnený skúsenosťami. Labanove a neskôr myšlienky Wigmanovej boli základné pre výrazový tanec.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat