Baletní panorama Pavla Juráše (137)

Tentoraz:
* Hommage Rosalia Chladek (3.diel)
* Čo sleduje Jan Fousek?
***

Baletné sály našich divadiel sa opäť naplnili tanečníkmi, ktorí sa vracajú do kondície a cvičia repertoár. To je aj neklamný znak, že letné prázdniny sa prekopŕcli do poslednej štvrtiny. Tak aj esej o významnej a zabudnutej brnianskej rodáčke, hviezde výrazového a expresívneho tanca Rosalii Chladek, ktorej guľaté dvojité výročie si tento rok pripomína umelecký svet.  Esej zasadená do širších súvislostí rakúskeho tanečného života 20. storočia jasne dokazuje, aký apokalyptický charakter mala II. svetová vojna aj pre tanečné umenie. Na spálenisku dlho a dlho trvalo kým opäť vyrašili slobodomyseľné geniálne pokusy tvorcov. Mnoho vzácnych kvetov však navždy odumrelo a zostala z nich len mystická príchuť geniálnej krátkej medzivojnovej epochy a opar exotiky i dnes už ťažko uchopiteľného rozkľúčovania. Pár snímok a záznamy kritikov či divákov nemôžu nahradiť jedinečný svet a také efemérne umenie ako tanec. Skutočne ako botanika, ktorá stále nevie vrátiť život uschnutej či mrazom spálenej rastline. A tak nám zostáva priestor pre snívanie ako tieto veľké osobnosti tvorili, ako vyzerali ich predstavenia, ako sa líšili od tých dnešných.

Choreografia je vytvorená priamo zo skúseností a prežitku a nie vedená k vytvoreniu roly. V tomto žánri, v ktorom sa tanečníci dotýkajú obsahu svojej osobnosti, je choreografia prenos. A inak choreografia nie je k dispozícii. Voľný tanec existoval len v obmedzenom časovom období a to zhruba od prelomu storočia 1900 až do 1933. Vznik tohto druhu umenia sa uskutočnil v širšom kontexte transformačného procesu, ktorý od konca 19. storočia nastal vo všetkých úrovniach života: spoločensky, politicky, ekonomicky, kultúrne. Zásadným momentom bol kolaps uznávaných hodnôt a konceptov. Orientácia na doteraz nespochybniteľné objektívnosti vecí, ktoré sa rozpadajú, vedie dôraz na seba, do vnútra. Termín osobný pocit sa stal meradlom umeleckej tvorby. Duševný život bol študovaný, tak sa stal aj jedinec s jeho dušou a duševným životom zdrojom umeleckých diel naprieč žánrami. Výrazový tanec bol do určitého momentu nacionálnym socializmom podporovaný. Pochopenie pre národné cítenie, tak ako napríklad teória „Theorie vorherrschte“. Mary Wigman bola vhodná pre pochopenie národných koreňov.

Tieto myšlienky boli naplnené nacistami a potom ich ešte potrebovali pre svoje ideologické nuansy a expandovali. Forma výrazového tanca zostala použiteľná dovtedy, pokiaľ nedostala nový význam. Prostredníctvom reštriktívnych metód nacionálne – socialistickej strany, ktorá má potrebu umenie kontrolovať kým ho predostrie masám, mala táto forma tanca životný nerv k svojmu obnovovaniu. Taneční umelci mali ideu oprostiť tanec od jeho javiskového obrazu: odstrániť ťažké kostýmy, parochne, topánky. Vrátiť pohybu slobodu. Zároveň s tým však zničili a vyhodili zo scény aj tradičné kroky, formy, choreografie. Zničiť všetko, čo by mohlo aj vzdialene pripomínať tradičnú hierarchizovanú spoločnosť, ktorej vyššia vrstva uznávala vrcholné umenie tanca. Odstrániť všetko čo by pripomínalo privilegované horné vrstvy spoločnosti. Vidieť v ňom zvyšky ľudstva, nielen privilegované stavy. Isadora Duncan tancom vyhlásila politické posolstvo. Rudolf von Laban sa vrátil k posolstvu vnútra. Potreboval preto ovládnuť za vlastných podmienok pohybu nervy a svaly, všetky dynamické vibrácie. Ovládnuť pohyb v čase a priestore, napätie a relaxáciu. Myšlienky Rudolfa Steinera o termíne eurythmie oživil nanovo prostredníctvom reťaze cez antroposofiu, až k filozofickej doktríne okúzlenej vlastným výkladom vlastností hinduizmu, budhizmu a kresťanským okultizmom. Svetový poriadok založený na eurythmii. Laban využil mytológiu a filozofické myšlienky antiky a vzal ich ako predmet. Homéra a Platóna pretavil do vizuálneho jazyka. Numerológia, viera, že určité čísla majú jedinečný význam a viera v silu kryštálu, hrala dôležitú úlohu. „Každý pohyb je kryštál“. Vzal všetko, čo sa hodilo do jeho sféry záujmov. Jeho myšlienky mali v mnohom epochálny význam pre odkrytie modernizmu v umení. Nie nadarmo práve v tom čase Marie a Pierre Curie odhalili skrytú prírodnú silu rádia a polónia a žiarenie. Albert Einstein a jeho teória relativity vydláždil cestu pre zvraty. Vzrušujúce pohľady do skrytých síl. Príroda a vesmír. Zničil absolútny čas. Sigmund Freud objavil ľudské podvedomie. On dokázal, že ľudská bytosť má vnútorný život. Ten beží hlboko pod vedomím a je ovplyvnený skúsenosťami. Labanove a neskôr myšlienky Wigmanovej boli základné pre výrazový tanec.

V roku 1918 zvíťazil po prehranej vojne v Nemecku hladomor, choroby, politický a kultúrny chaos. Veľká červená revolúcia bola všade predo dvermi. V tejto atmosfére zmenili svoje základy všetky aspekty života aj umenia. Nové základy, trendy, otrasy v oblasti techniky a samozrejme pokračovanie na poli tanca, pretože spoločenský poriadok nemal miesto určenia. V roku 1919 išli Laban a Wigman do Mníchova. Neskôr sa Laban presťahoval do Stuttgartu, potom Hamburgu a ďalej cez Drážďany do Berlína. Revolučná búrka povojnovej doby otriasla mladým tanečným umením a Wigman verila, že jej kódy a symboly budú pochopiteľné a vysvetliteľné. Toto všetko však bolo produktom ich vlastného pohľadu na svet, ich vlastných pocitov. A tak každý mohol v obrazoch tanca vidieť, čo chce vidieť a cítiť. Prvý kto toto zbožňoval boli nacionalisti. Kult a idol uctievajúci prisluhovači umlčali akúkoľvek kritiku. Labanisti si obľúbia Kurta Joossa, Aurela von Milloss či Juliana Alga. Laban triumfuje ako riaditeľ baletu Berlínskej štátnej opery, milujú ho médiá, čo je na tú dobu nevídané. V máji 1930 kritik Josef Lewitan v časopise Der Tanz na Labana píše ikonický titulok: Habemus Papam. Keď v roku 1933 Adolf Hitler prebral moc, vytvoril novú kultúrnu politiku Nemecka. Moderní tanečníci verili, že ich tanec teraz získa viac prestíže a zatieni tradičné formy opery a drámy. Okrem Wagnera sa ako vlna inšpirácie pre Hitlera stal vzorom pre všetko nemecké a germánske v javiskovom umení. V rovnakom roku začal Laban ihneď organizovať veľký tanečný kongres. Wigmanovej škola sa orientovala v duchu rasovej politiky a umelkyňa dobrovoľne obetovala mnoho zo svojich spolupracovníkov. Vrcholom tejto eufórie boli olympijské hry (1936). Potom sa však všetko začalo rúcať ako domček z kariet, kúsok po kúsku. Labanovo chorálové dielo Of the Warm Wind na zahájenie olympijských hier v Berlíne je po kostýmovej skúške Goebbelsom zakázané. Miláčik tretej ríše Laban je hneď označený za anti-nacistu a jeho tvorba je zhodnotená ako pacifistická a socialistická.

Rosalia Chladek získala svoje vedomosti a vzdelanie prostredníctvom učiteliek Valerie Kratiny (1892 – 1983) a aj Jarmily Kröschlovej (1893 -1938), ktoré obidve svoje hudobné výchovné metódy zamerali čoraz viac na samotné – vlastné poznanie stavby tela. Z tohto vyplynul jej vlastný systém modernej tanečnej výchovy. V rokoch 1924 – 1925 vyučovala Chladek stavbu tela a tanec v Hellerau. 1930 – 1938 viedla školu a tanečnú skupinu. Po obsadení Rakúska sa musela vzdať tejto činnosti a školu zrušili. Pre tanečné vzdelanie je kombinácia oboch – analytickej a diferencovanej metódy rytmickej gymnastiky E. J. Dalcroza a stavby tela, pri uvedomovaní si, že všetky orgány sú rovnako oslovené – zapojené – dostávajú zvláštny význam – nielen vo význame tanečnej techniky, ale predovšetkým tiež v pohľade na vývoj umeleckých vlôh a schopností. Z tohto vyplynul vlastný systém modernej tanečnej výchovy Rosalie Chladek. Toto bola metóda vybudovaná k rozvoju tela a tanečnej techniky, ktorá brala do úvahy anatómiu ľudského tela podľa jeho zákonitých možností sily – zaťaženia a priestoru.

Chladek ako vynikajúca pedagogická osobnosť dokázala počas tvorivých rokov vybudovať metodické osnovy a kodifikovať svoju pohybovú techniku do učebných osnov. Pod ochrannou známkou Chladek®-System, je tak možné aj dnes študovať jej pohybové myslenie, ktoré je dôkladne metodicky spracované a rokmi preverené ako logický a fascinujúci pohybový jazyk. Nadácia Rosalie Chladek ho odporúča a vyučuje pre všetkých, ktorí majú záujem; od tanečníkov, cez javiskových umelcov, ktorí chcú lepšie pochopiť fungovanie svojho tela, jeho energiu, reč gesta a tela, až po pedagógov, gymnastov, fyzioterapeutov a ďalších. Zaujímavá je práve pre potenciálnu skupinu hudobníkov, hercov, spevákov, ktorí chcú vylepšiť svoju vlastnú reč tela. Dnes sa mnohokrát zabúda práve na dôležitosť javiskovej prezentácie aj nedivadelných profesií, kde však interpret je kvázi hercom, ktorý obsluhuje nástroj v podobe inštrumentu či svojho hlasu. Krok k minulosti je dôkazom vyspelosti minulých generácií, kedy umelci verejne vystupujúci nepodceňovali dôležitosť prezentácie pred divákom. A tak aj dnes žije odkaz veľkej umelkyne a mimoriadnej pedagogičky, ktorý ponúka záujemcom rozšírenie ich obzorov; tanečnú techniku, ktorá kombinuje uvedomenie si svojho tela s túžbou pohybovať sa a zlepšovať kvalitu pohybu. Ponúka pohybový systém založený na anatomických a fyzikálnych zákonoch. Jeden spôsob ako sa naučiť hmatom objavovať pohyb, ako nájsť cestu k celostnému cíteniu tanca a osobného vyjadrenia.V metodickej konzekvencii pracovala choreografka a pedagogička so slovným tlmočením predstavenia úlohy, prostredníctvom ktorej jej žiaci a žiačky podľa vlastných skúseností svojho tela a pohybovej práce spoznajú a pocítia zmenu hry sily a účinku (pôsobenia). Pritom v strede jej pozornosti je človek v poli zemskej príťažlivosti a vlastnej energie, pri ktorých zmena vzťahov vytvára celú škálu napätia medzi aktivitou a pasivitou. Takéto rozdielne správanie tela je principiálne rozhodujúce pre dynamický, časovo-priestorový priebeh a kvalitu pohybu. Tiež faktory ako smer, veľkosť, vytrvalosť energie hrajú významnú úlohu.

Tak rozvinula Chladek pohybové učenie, z ktorého by sa dala vybrať táto základná schéma:
1.1 Diferencované správanie – držanie tela
1. Druhy energie:
Vlastná svalová energia: aktívne držanie tela
Gravitácia: pasívne držanie tela
2. Podnet energie:
Celé telo: totálny pohyb
Jednotlivé oblasti tela: pohyb jednotlivých partií tela
Náznak pohybu: centrálny periférny pohyb
Zároveň simultánne vybiehajúci sukcesívny pohyb
Obojstranný pohyb
Jednostranný pohyb
Premiestnenie – dislokácia telesnej váhy: naklonenie
Pohyb vpred
3. Množstvo energie: rozsah pohybu v priestore
4. Smer energie:
Priamy pohyb
Oblý – zahnutý pohyb v tele aj v priestore
5. Trvanie energie
Časové dimenzie:
– krátka
– dlhá
– stále rovnaká
– meniaca sa /rytmická/
6. Postavenie k pohybu
– rovnomerné
– labilné /držanie/ správanie tela
7. Kvalitatívne dynamické a priestorové variácie pohybu

(pokračovanie nabudúce)
***

Čo sledujeDnešným hosťom je sólista baletu Národního divadla v Brne Jan Fousek. V Brne nemajú tanečníci také honosné tituly ako vo svete, či aspoň v Prahe. Jan Fousek, ale roky patrí k vedúcim pánskym silám súboru. Svojou kontinuitou, od školy zostal tomuto divadlu verný, a rozsahom rolí je vlastne celkom výnimočný v internacionálnom ansámblu. Že je miláčikom publika niet divu, však získal po sebe desať Cien diváka, ktoré sa vyhlasujú v NDB. Ale jeho talent ocenila aj komisia Ceny Thálie, celkom dvomi soškami už; za Smrť v Svätení jari a Valmonta v Nebezpečných známostech Krzysztofa Pastora.

„Vzhledem k tomu, že je stále ještě doba dovolených, je třeba občas všední starosti odlehčit. Toto video není vůbec nové, ale vždycky mě rozesměje. Nechtěl bych však někoho takového ve výtahu potkat“, hovorí tanečník.

Neostal nič dlžný ani svojej povesti umelca, pedagóga na brnianskom Tanečnom konzervatóriu a aj choreografa a upozorňuje na zaujímavú inscenáciu: „V poslední době na mě zapůsobil nový celovečerní balet Christophera Wheeldona The Winter’s Tale. Není bohužel k dispozici celý na YouTube, takže pokud někoho zaujme alespoň tato malá ukázka, může si koupit DVD nebo v lepším případě zhlédnout v Londýně“, smeje sa tanečník, tiež by rád do Londýna.

Pre viac informácií o tomto zaujímavou balete môžete kliknúť aj sem (tu) na Baletnú panorámu (76).

Použité zdroje: Gunhild Oberzaucher-Schűller, Ingrid Giel: Rosalia Chladek – Klassikerin des bewegten Ausdrucks, prednáška: Aus der Gegenwart kann man sich nicht davonstehlen Aspekte einer Standortbestimmung des freien künstlerischen Tanzes in Wien mit bescheidenen Anmerkungen zu Österreich od Andrea Amort, H. Artus: Zur Körperbildung im Ausdruckstanz, Ausdruckstanz in Deutschland, Lilian Karina a Marion Kant: Hitler´s Dancers
Autor ďakuje Alfredovi Oberzaucherovi a Gunhild Oberzaucher-Schűller za láskavé poskytnutie obrazového materiálu.

Foto archiv, Jan Džačovský