Baletní panorama Pavla Juráše (94)

Tentoraz:
* Kráľovná baletu Brigitte Lefèvre zosadená!
* III. diel vzostupov a pádov
* Brigitte Lefèvre a Nicolas Joël
***

Predposledná epizóda tohto preskúmania skončí rokmi: 2009 až 2014. Brigitte Lefèvre končí v deň inaugurácie Benjamina Millepieda. Nicolas Joël bude jej posledný riaditeľ. Jeho vymenovanie bolo pozdravené a vítané zo strany milovníkov opery, ktorí konečne čakali klasickú scénu, nie testy divadelného vývoja pod Mortierom. Avšak Nicolas Joël dostal mŕtvicu krátko predtým než nastúpil do úradu a tak sa celá vec vyvíjala inak. Splnomocnená Brigitta Lefèvre musela naviazať a pokračovať ďalej a tak pokračuje a nadväzuje (tu a tu).Sezóna 2009/2010 je v znamení obnovenia Jewels Balanchina s kostýmami Christiana Lacroix, s písomným povolením Balanchine Trust. Boli to časy, keď Benjamin Millepied prepracoval Amoveo, oživil Genus a Brigitte Lefèvre znovu vybrala domáckeho choreografa. Tentoraz sa s úlohou popasoval Nicolas Paul, ktorý určite sníval o budúcnosti choreografa v súbore. Nepríjemné zlyhanie jeho baletu však urobilo stop a on ticho zmizol. Spectre de la Rose sa vracia s triumfujúcim Mathiasom Heymannom a Tricorne teda Trojrohý klobúk s fenomenálnym José Martinezom ako Farrucom du Meunier. Sezóna pokračuje s tradičným Luskáčikom a ten sa zdôraznil mladými hviezdami súboru: Karl Paquette bude menovaný po boku Dorothy Gilbert. Udalosťou sezóny, ktorú vysiela naživo aj Mezzo je svetová premiéra baletu Angelina Preljocaja Siddharta. Zložitý kus ku komentovaniu v tejto bilancii. Tiež vstupuje do repertoáru atypický balet Jiřího Kyliána Kaguyahime. Je „však“ dobre prijatý publikom a bude sa opakovať v roku 2013. Vracia sa aj Petite danseuse de Degas Patrice Barta. Karl Paquette, ktorý po roky zachránil mnoho vystúpení bol menovaný sólistom aj napriek zjavným technickým nedostatkom (napríklad Basil v prenose Don Quijota). Druhý je Stéphane Bullion po Bajadére vedľa Delphine Moussin. Stéphane Bullion, ktorému sľubovali jasnú budúcnosť, spolužiak Alice Renavand po nástupe čelil chorobe, rôzne sa zlepšoval či zmatnel. Pozoruhodný výkon predviedol v titulnej úlohe Ivana Hrozného. Ale potom začal byť viac a viac kritizovaný za techniku. Určite má svojich priaznivcov, ale pravdepodobne viac pre svoje čaro osobnosti a fyzický pôvab než pre oslnivú techniku. Avšak isto ukáže v naratívnych baletoch, ktoré sú špecialitou domu, svoje osobnostné dispozície ako napríklad v záskoku Armanda v Dáme s kaméliami. Josua Hoffalt a Vincent Chaillet, dvaja kamaráti z triedy roku 2002 sú menovaní na premiers danseurs, zatiaľ čo u dievčat je to prekvapujúco Ludmila Pagliero z Argentíny na úkor domácich. Do súboru vstupuje Pierre-Arhur Raveau, ktorý určite v najbližších sezónach zaujme.

2010/2011. Pestrá sezóna. Je možné vidieť časy minulé i budúce. Večer Rolanda Petita s baletom Loup s výborným Bullionom, či Rendez-vous, v ktorom sa našli Isabelle Ciaravola a Nicolas Le Riche. Krušné chvíle pripravila Paquita Ludmile Pagliero v titulnej úlohe, potom čo Clairemarie Osta a Aurélie Dupont rolu vzdali. Preto do baletu naskočila Marie-Agnès Gillot, ktorá už klasiku „robiť“ nechcela a je vzkriesením na scéne. Lac des cygnes vo veľkej Bastille oslní milovníkov klasiky a postará sa o bláznivé vzrušenia získať lístky, či hádať sa o výkonoch Emilie Cozette a Karla Paquette. Pestrosť doplňuje tiež návrat Svätenia jari Piny Bausch a Caligulu Nicolasa Le Riche, ktorý je sfilmovaný so Stéphane Bullionom v titulnej úlohe po boku Eleonory Abbagnato a Clairemarie Osty. Je to posledná sezóna Coppélie Patrice Barta i samotná rozlúčka s ním ako baletným majstrom. Balet bude tiež natočený s Dorothée Gilbert, Mathiasom Heymannom a José Martinezom ako Coppeliusom. Obnoví sa Dom Bernardy Alby Matsa Eka. Senzáciu vyvolá vo svetovej premiére balet Wayna McGregora s podivným názvom L’anatomie de la Sensation.

Jedinečná scénografia, moderné technologické postupy a fyzické tancovanie na hranici anatomických zákonov i fyzických možností tela oslnia svojou víziou tanca v budúcnosti. Zato kandidátka súčasného tanca číslo dve hlavne v Európe Anna Teresa de Kaersmaker spôsobí verejné fiasko. Sezóna končí Deťmi raja ako rozlúčkou s José Martinézom, ktorý tancoval vo svojom vlastnom diele po boku vyvolenej kolegyne Agnès Letestu. To je začiatok konca jednej éry. Nie odchod Martinéza, ale hosťovanie Veľkého divadla z Moskvy s dvoma titulmi: Plamene Paríža a Don Quijote s tandemom Natalia Osipova – Ivan Vasiliev, ktorí šokovali Parížanov, ktorých len tak ľahko niečo nerozruší. Ukázali zreteľne aké sú technické parametre techniky dneška u svetovej špičky tanečníkov.

Prvýkrát po mnohých rokoch bude to obdobie bez menovania hviezdy. Opäť zlý rok u dievčat v postupe. Porota nevidí Mathilde Froustey alebo ani iné. Do súboru je prijatý François Alu, ktorý rozhodne nezapadol v zbore.

A blížime sa čím ďalej tým istejšie k našim dňom a prítomnosti. Sezóna 2011/2012. V nej prichádza nový obrat. Plánovanie zhromažďuje príbuzné klasické tituly a potom sa prejde na contemporaines. Udalosťou je hosťovanie už vtedy žiadaného, dnes ešte viac, Alexeia Ratmanského, ktorý vytvoril balet Psyché (tu). Ten sa na konci minulej sezóny vrátil. V Paríži síce tvrdili, že sa zľakol výzvy, ale nemusí to byť nutne pravda. Podobne negatívne odsúdili i druhý kus večera, Lifarov balet Faidra, ktorý rozhodne za videnie stojí. Nielen ako súčasť histórie. Veľké očakávania sa kládli na re-verziu baletu La Source, ktorú pripravil Jean-Guillaume Bart. Na rozdiel od svojich spolužiakov: José Martineza a Nicolasa Le Riche, sa vždy zameriava skôr na akademické umenie a klasické cítenie. Obklopil sa Guillaume Galliennom pre naratívny aspekt, prizval Erica Rufa na scénografiu a pre kostýmy zlákal módneho mága Christiana Lacroixa, ktorý o práci na tomto balete vydal i pôsobivú knihu. Je to úplný úspech v Paríži, aj keď Laëtitia Pujol odstúpila. Tým sa dostali do stredu diania Ludmila Pagliero a Myriam Ould Braham. Balet bol na konci roka 2013 aj naživo vysielaný na France 3. Do Bastille sa vracia Cendrillon, Robbinsonove Dances at a Gathering ukazujú akútne nedostatky vo vybavenosti sólistov, zato návrat Appartement u Matsa Eka fenomenálnymi výkonmi len tak žiari. La Bayadère v priamom prenose sa stane dobrým PR, keď Brigitte Lefèvre vymenuje Ludmilu Pagliero za étoile, aby videli fanúšikovia aj mimo divadla ako sa to činí. Spomínanú pestrosť sezóny veľkých baletov (výnimočne je málo rôznych soirée a komponovaných večerov) zvýrazňuje Manon MacMillana. Tá poskytne šancu k pôsobivej rozlúčke „Madame Le Riche“ Clairemarie Oste, ktorá končí. Romeo a Júlia od pani Walz naznačuje comeback Hervé Moreaua po dlhej absencii kvôli zraneniu. Tri udalosti v nomináciách vyvolali rozpory. Josua Hoffalt vzal rolu Solora, je to skvelý tanečník akonáhle vstúpil do baletného súboru. Ale rovnováha je krehká a musel sa napríklad vzdať Romea. Nemôže vydržať sezónu bez zranení. Tanečník stratil svoj lesk a je nútený vzdať sa mnohého z obdobia 2012-2013 kvôli ďalšiemu zraneniu.

Ludmila Pagliero je sama o sebe skvelý technik, tanečnica s nervami z ocele, ale chýba jej základná vec, vedieť a charizma. Jej nominácia bola nevyhnutná, avšak nejde ju legitimizovať.

Myriam Ould Braham je najnovšia hviezda vymenovaná na konci sezóny po Márnej opatrnosti. Je to balerína, ale nie umelec, je príliš školská, aj keď má veľa nadšencov. Pre chlapcov nie je súťaž na konkurzy. U dievčat je to víťazstvo Alice Renavand, ktorá bola na začiatku svojej kariéry takmer vylúčená. Mala byť už povýšená pred rokom, ale porota ju úspešne blokovala. Pierre Arthur Raveau je už sujets.

Ak bola táto sezóna konzistentná, sezóna 2012/2013 je dúhová. Soirée Balanchine: Sérénade, Le Fils prodigue, Agon. Soirée Gillot/Cunningham: Sous apparence (Gillot), Un jour ou deux (Cunningham). Áno je tam ďalšia novinka, ďalší člen súboru Marie-Agnes Gillot choreografuje. Nemá celovečerný kus ako jej mužskí kolegovia, čo je dobre, lebo tento iba jednodejstvový balet jej nevyšiel a umelkyňu zachránila pred zdrvujúcou kritikou len jej oslnivá kariéra baleríny. Soirée Forsythe/Brown: In the Middle, Woundworks, Pas/Parts, O Slozony, O Composite. Soirée Roland Petit: Le Loup, Carmen, Rendez-vous. Soirée Béjart, Nijinsky, Robbins, Cherkaoui: L’oiseau de feu (M. Béjart) – l’Après-midi d’un Faune (Nižinsky), Afternoon of a faun (Robbins) – Boléro (Cherkaoui). Práve posledný balet Bolero je svetlým bodom sezóny. Lefèvre sa podarilo konečne získať Cherkaouiho, ktorý prizval femme fatal výtvarného umenia a tej nepochopiteľnej mystiky umenia vôbec Marinu Abramović. Veľkolepý zbor, do ktorého sa napchala Marie-Agnès Gillot alebo Aurélie Dupont je skutočne top luxusný corps de ballet (tu).

Katastrofou je Don Quijote. Riaditeľka distribuuje do rolí Basila a Kitri všetky étoile a prvých tanečníkov, ale tí odmietajú tancovať a zbiehajú z Bastilly do Garnier, aby tancovali pre japonských turistov Forsytha a nekonečne lepivé O Slozony. A tak vidíme na scéne „šok“. Mladí chlapci bez postov v hierarchii – François Alu rovnako ako Pierre-Arthur Raveau potvrdzujú všetky nádeje, že by mohli preklenúť tú nešťastnú priemernú generáciu a naviazať na nurejevovský odkaz (tu).

Uprostred sezóny je obnovená výtvarne i štýlovo skvostná Sylphida Pierra Lacotteho, ale kto bude tancovať také dva extrémne party? Priestor dostane aj nádejný púčik Amandine Albisson. Chýbajú hviezdy v obsadení. Lefèvre je nútená pozvať do titulnej roly hviezdu Bolšoj divadla z Moskvy fenomenálnu Evgeniu Obraztsovu, ktorá tancuje s Heymannom. Aj pánov je málo a tak po tom, ako v Quijotovi nesklamal, Jamesa tancuje mladý Pierre-Arthur Raveau, podľa mnohých lepšie než Heymann (tu). Návrat Jiřího Kyliána s Kaguyahime prinesie Alici Renavand vymenovanie za sólistku. Prekvapenie príde pre vymenovanie Eleonóry Abbagnato za étoile po krátkych kusoch Rolanda Petita (tu). Vráti sa v živom prenose Mahlerova III. symfónia s Amandine Albisson (tu).

Sezóna okrem všeličoho prinesie dva významné jubileá. Dvadsať rokov od smrti Nurejeva (aký paradox, že snáď práve táto sezóna je od Lefèvre umelecky i interpretačne najhoršia) a tristo rokov baletnej školy. Veľké gala Nurejeva je matné. Jediným vzrušením je návrat Mathiasa Heymanna, po ročnej pauze spôsobenej únavovou zlomeninou, v extrémnom sóle z Manfreda (tu a tu). Palais des congrès ponúka oveľa vzrušujúcejšiu Hommage k pocte geniálneho tanečníka a choreografa dvadsiateho storočia než jeho domovský súbor. K oslave tristo rokov školy sa zišli hostia z rôznych škôl – The Royal Danish Ballet School, The Bolshoi Ballet Academy, Accademia Teatro alla Scala, The Royal Ballet School, Canada’s national Ballet School, John Cranko Schule, Ballettschule des Hamburg Ballett. Milé stretnutie. Nepochopiteľné menovanie Abbagnato nie je také šokujúce, ako dve mená preskočené porotou pri konkurze. Amandine Albisson a Mathilde Froustey nakoniec zostali porazené Valentinou Colasante. Mathilde Froustey dobre urobila, že sa zbalila a ihneď dostala hviezdnu zmluvu v balete v San Franciscu. Toto už je doba existencie Baletnej panorámy a tak je možné prelinkovať mnohé udalosti i správy.

Nie je to inak ani v minulej sezóne 2013/2014. Tá rozhodne neurazila, ani nenadchla. Veľkým titulom v nej bola Spiaca krásavica, prenášaná i do kín. Najskôr sa vráti, pretože kostýmy boli prerobené, staré nahradené (tu). Sezóna bola poznamenaná aj neúspechom baletu Darkness is Hiding Black Horse od Teshigawaru. Rok 2014 začal s absenciou troch hviezd: Dorothée Gilbert, Marie-Agnès Gillot a Emilie Cozette, ktoré sa rozhodli stať sa matkami a nebyť hviezdami…. Pri poslednom konkurze, ktorému predsedala Brigitte Lefèvre, spravodlivosť slávila úspech. Postúpili Amandine Albisson, Pierre-Arthur Raveau a najmä François Alu. Ten všetkých šokoval v Millepiedovom snovom Dafnisovi a Chloe (tu). Je zaujímavé, že študenti cudzej národnosti akoby boli protežovaní či propagovaní rýchlejšie. Objavujú sa čím ďalej tým viac exotické mená i tváre.

Toto krátke posledné obdobie s Nicolasom Joëlom prebehlo veľmi rýchlo. A je nám bližšie než tie staršie. Keď ich kontinuálne sledujeme, nachádzame mnohé zaujímavosti a pozoruhodné inscenácie či mnohé kreácie od tanečníkov. Je dobré si to nechať prejsť v hlave a tak sa rozlúčime s Brigitte Lefèvre v budúcej panoráme. Dovidenia. …à suivre…

Foto archiv, Ann Ray, Anne Deniau/Opera national de Paris, Karli Cadel