Bardějov a vztahy české a slovenské hudby

  1. 1
  2. 2

Vzťahy českej a slovenskej hudby si pripomenuli v Bardejove 

V Bardejove na východnom Slovensku by sme pri skúmaní hudobných dejín našli mnoho cenných a zaujímavých podnetov. K najvýznamnejším bardejovským rodákom, ktorí sa preslávili vo svete patrí Béla Kéler (1820-1882), vojenský kapelník a skladateľ a v dvadsiatom storočí skladateľ Jozef Grešák (1907-1987). Pri príležitosti Roku českej hudby tu pripravila jubilujúca muzikologička Silvia Fecsková (1963) slávnostné výstavy a prednášky o hudobných tradíciách Bardejova v priestoroch Okresnej knižnice Dávida Gutgesela na Radničnom námestí v Bardejove. Symbolom celého podujatia sa stala poštová známka k Roku českej hudby 1924 s reprodukciou sochy “Hudba“ majstra Myslbeka, jasne dávajúc najavo, že pôjde o súvislosti s českou hudbou a hudobníkmi. V bardejovskom františkánskom Kostole sv. Jána Krstiteľa žil v osemnástom storočí páter Georg Zrunek, hudobný skladateľ, organista, učiteľ a kazateľ, rehoľné meno si zvolil Georgius, teda Juraj, ale vo všetkých matrikách je zapísaný ako „Moravus“, keďže sa narodil neďaleko Strážnice v obci Vnorovy 19. 3. 1736. Fecsková uviedla, že „V kláštore v Kremnici sa stretol s P. Edmundom Paschom, ktorému sa dlho mylne pripisovalo autorstvo Zrunekovej omše Harmonia pastoralis. Rodák z Kroměříža E. Pascha spolu so Zrunekom pôsobili v kláštore v Žiline r. 1761,neskôr Zruneka preložili do maďarského kláštora v Győngyősi, kde vytvoril dve vianočné omše a zanechal autorský záznam: Mense decembri Anno 1767 Fr. Georgius Zrunek.“ Do Bardejova Zrunek prišiel už ako autor tejto omše, teda po roku 1767, tvoril tu až do roku 1775, keď ho preložili do kláštora v Okoličnom a neskôr Nižnej Šebastovej, kde aj zomrel 3. 6. 1789 a je tam aj pochovaný. Spomínanú omšu Missa I. pro festis Natalitis zo Zrunekovej Harmonie pastoralis pravidelne uvádzajú v Bazilike minor sv. Egídia, na koncertoch košickej Štátnej filharmónie v rámci vianočných koncertov a inde.Významnou postavou hudobných dejín v Bardejove a Košiciach bol ďalší rodák z Čiech Oldřich Hemerka (13. 11. 1862 Vrdy – 19. 12. 1946 Košice). Na Varhaníckej škole v Prahe začal študovať v rokoch 1878/1879 spolu s Bohuslavom Foersterom a K. Steckerom, ich pedagógom bol napríklad Zdeněk Skuherský. Po absolutóriu prijal miesto regenschoriho, správcu farnosti a zbormajstra v Dóme sv. Egídia v Bardejove. Písal sa rok 1883, celý svoj talent tu rozvinul pre zveľadenie hudobného života mesta a kraja. Usporadúval vežové koncerty, založil mestský spevácky zbor, s ktorým pravidelne hosťoval aj v Prešove a iných okolitých mestách. Roku 1893 tu podnietil uvedenie prierezu opery Predaná nevesta (s klavírnym sprievodom), neskôr založil sláčikové kvarteto, kde hral na viole. Ako prvý uskutočnil koncert zo skladieb Bélu Kélera (roku 1891) a popritom hral aj Slovanské tance Antonína Dvořáka. Stal sa aktívnym zberateľom ľudových piesní – odbornú štúdiu o nich zaslal do časopisu Dalibor v Prahe roku 1893/1894. V Bardejove vytvoril celý rad cirkevných ako aj svetských skladieb, ktoré mali salónny dobový charakter. Upravoval šarišské a maďarské ľudové piesne.

Tu sa narodili jeho dvaja synovia Oldřich a Július Ivan, neskôr skladateľ operiet, jeho dcéra Mária Mašiková-Hemerková (roku 1922 hrala s Českou filharmóniou v Prahe, neskôr bola profesorkou Petra Toperczera!) sa narodila až v Košiciach, kam sa Hemerkova rodina presťahovala po získaní titulu regenschoriho v katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Z Hemerkovej tvorby patrí k najcennejším jeho skladba pre organ, sóla, zbor a orchester Organ smrti, ktorú skomponoval na pamiatku obetiam l. svetovej vojny roku 1918, jedno z prvých protivojnových opusov v slovenskej hudobnej literatúre.Z celého radu ďalších osobností, pôvodom z Čiech, ktoré v Bardejove rozvinuli svoje hudobné nadanie spomenieme rodáka z Frýdlantu nad Oravicí na Morave Viléma Kašpera (1888-1956), hru na organe a dirigovanie zboru študoval na Varhaníckej škole v Ostrave. Absolvoval roku 1911 – najprv Brankovice okres Vyškov, potom Radnice pri Plzni a Poštorná pri Břeclavi nasmerovali mladého organistu na výhodnejšie miesto regenschoriho v Dóme sv. Egídia v Bardejove, kde zostal až do roku 1939.Významne obnovil repertoár chrámového zboru, „…v Kašperovom naštudovaní zneli pod gotickou klenbou liturgické diela Jana Jakuba Rybu, Vojtěcha Říhovského, Eduarda Treglera, Františka Musila a iných českých autorov .Okrem toho, že bol aj učiteľom klavíra, huslí a spevu, založil pri Jednote Orol dychovú hudbu, ktorú aj dirigoval. Privyrábal si ako tajomník Československého červeného kríža a zriadenec Župného múzea, ale ani to ho neochránilo pred odsunom r. 1939. Zomrel v Brne r. 1956.“ – zdôraznila Silvia Fecsková.

  1. 1
  2. 2

Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na