Bolšoj balet jako Babylon v Baletním panoramatu

Baletná panoráma Pavla Juráša (158)

Tentoraz:

• Film idúci až za videné (1. diel)
• Kylián v Brne
• Čo sleduje Lukáš Timulák?

Film idúci k nepoznanému
Predstavte si dokonalú krásu nástupu balerín v Kráľovstve tieňov z Bajadéry, ktorá sa rozsype do labyrintu intríg a osobných tragédií, disharmónie a deštrukcie. Slávnou scénou, celkom hypnotickou, začína film Bolshoi Babylon z produkcie BBC, ktorý mapuje zákulisie baletného sveta v slávnom a ikonickom Veľkom divadle v Moskve. Temné brucho, útroby plné hnusu a bolesti, kypiace nadšenie výkonov na scéne a opäť slučky politiky, prototyp ruskej spoločnosti a vrcholnej politiky v zmenšenom svete? Svetlo rámp a temnota chodieb. Kyselinový atentát na riaditeľa baletu Veľkého divadla v Moskve Sergeja Filina v januári 2013 zastihol britského režiséra Nicka Reada pri práci o najznámejších ruských väzniciach (dokument The Condemned). Pavel Dmitrichenko bol nakoniec odsúdený ako strojca útoku, no špinavú prácu nevykonal sám, na to sa v Rusku dá nájsť adekvátny človek. Dokonca mal vypovedať u štátneho zástupcu pri súde, že si objednal útok, lebo jeho priateľka nedostala od Filina šancu na Odettu/Odiliu v Labuťom jazere. Verdikt znel šesť rokov väzenia. Filinovi napodiv zmluvu neobnovili, a tak tento rok skončí.

Nádherné zábery Labutieho jazera či Spartaka, a do toho precízne zostrihané zákruty, či skôr črepiny Babylonu. David Hallberg tu hovorí s Filinom, ktorý ho prehovoril, aby opustil ABT a stal sa hviezdou Bolšoho baletu. Dovtedy čin nevídaný, dostať sa do úzkej skupiny top tanečníkov v Moskve. Práve Filinom a atentátom na neho prehliadková trasa miestom skazy začína. Napínavosti príbehu dodáva rozmer pohľad na tváre kľúčových hráčov, pretože vypovedať nemožno všetko, či skôr vypovedať beztrestne, ale mimika a charakter prejavu prezradia mnohokrát viac než slová. Nebojácne sa pred kameru postavili riaditeľ Vladimir Urin, vedúce baleríny ako Maria Allash, Anastasia Meskova a Maria Alexandrova, nechýba kontroverzný Nikolay Tsiskaridze či bývalý veterán medzi baletnými majstrami Boris Akimov. Filmári oslovili aj odsúdeného Pavla Dmitrichenka, ktorý však nikdy na rozhovor nepristúpil.

Najpozoruhodnejšia scéna, aj na konci po deväťdesiatich minútach, je tá, keď sa Filin navzájom konfrontuje s Urinom na schôdzi súboru. Nevedno, kto je spravodlivý a kto víťaz. Je to ďalšia otázka.

„Myslel som si: Bože, čo sa deje v tejto mimoriadnej inštitúcii, ktorá má také jedinečné miesto v povedomí Rusov?“ povedal producent filmu Mark Franchetti v telefonickom rozhovore z Moskvy pre korešpondenta The Sunday Times z Londýna. „Záujem bol viac než kyselinový útok,“ povedal. „Čo sa deje vo vnútri budovy a tiež do istej miery, čo to dianie povie o súčasnom Rusku? Všetci si myslia, že vedia, ako naštartovať a riadiť Veľké divadlo,“ hovorí Urin. „Absolútne všetci.“

Filmárom patrí obdiv za to, ako sa vôbec dostali do uzavretého, tajného a prísne stráženého baletného sveta v Moskve. Filmári mali vzácny, necenzurovaný prístup. Nielenže sa do budovy a k umelcom dostali, ale prístup im vydržal celých šesť mesiacov. „Tam s divadlom neexistovala žiadna písomná zmluva. Bola vždy reálna možnosť, že by sme mohli urobiť chybný krok alebo niekto by sa mohol obrátiť proti nám,“ hovorí režisér Read. „Ale my sme pracovali veľmi tvrdo na udržiavaní vzťahov s vedením a s tanečníkmi. Trvalo nám dlho, než sme získali ich dôveru. Šli sme dovnútra najprv bez kamier a potom s kamerami, keď si zvykli na našu prítomnosť.“

To sa v mnohom vyplatilo a filmári zaznamenali mnohé emotívne scény, napríklad ako sa rozplače Anastasia Meskova, keď sa dozvie, že nepôjde na turné do Singapuru, či ako slávi narodeniny svojho desaťročného synka v šatni. Keď mali natáčanie povolené, prišlo obvinenie Dmitrichenka a Iksanov sa zľakol a vyhodil filmárov. Potom bol on sám, Anatoly Iksanov, odvolaný a nahradený Vladimirom Urinom, ktorý prišiel zo slávneho Hudobného divadla Stanislavského a Nemiroviča-Dančena a filmári museli znovu žiadať o prístup. Pre Urina to bola vzácna samozrejmosť. „Myslím, že by sme mali byť otvorení vo všetkom, čo sa týka kreatívnej a verejnej práce vo Veľkom divadle,“ napísal v nedávnom e-maile. „Dokonca aj zložité témy by mali byť prerokované čestne a otvorene.“ Vo filme pán Urin hovorí: „Verím, že moje vymenovanie do tohto divadla nebol najšťastnejší deň pre pána Filina.“ Dokonca priznáva, že sa rozišli v zlom. Situácia vo Veľkom divadle totiž presne skopírovala predchádzajúcu životnú etapu obidvoch, keď bol Urin riaditeľ Nemiroviča-Dančenka a Filin tamojší šéf baletu. Odtiaľ Filin odišiel do Veľkého divadla skôr než Urin. A veľmi plačlivo reaguje na svoje menovanie a na to, čo ho v Augiášovom chlieve čaká. „Na rozdiel od Urina, ktorý rozhoduje veľmi rýchlo a povie vám do očí, čo si myslí, z charakteru aj svojej pozície, Filin jednoducho nehrá rovný boj,“ povedal producent snímky Franchetti.

Mark Franchetti má v Rusku vynikajúce a nutné kontakty, žije tam osemnásť rokov. Jeho prístup s Readom bol klasický. Vsadiť na česť a národnú hrdosť: „Takáto hrozná vec sa stala,“ povedal Franchetti riaditeľstvu, „a je to naozaj veľmi zlý bod v povesti Veľkého divadla. Musíme povedať príbeh. Ale my sa tiež veľmi zaujímame, čo je to život v zákulisí. Aký je. Radi by sme povedali niektoré tie príbehy neobyčajných ľudí, ktorí pracujú v tejto budove. A my by sme chceli vysvetliť, prečo má také mimoriadne miesto v ruskej psychike, prečo sa všetci v Rusku cítia nejako zodpovední za aspoň malú časť Veľkého divadla.“

Trvalo to nejaký čas, zabezpečiť rozhovor s Filinom, nie pre jeho zranenia a rekonvalescenciu, ale pre jeho frustráciu a špecifické utajovanie. Read a Franchetti však boli trpezliví. „Vedeli sme, že bol a je rozhodujúcou zložkou nášho príbehu, a museli sme byť veľmi trpezliví,“ povedal novinárom Read. „Potom, keď sme sa s ním stretli, uvedomili sme si jeden z dôvodov, prečo je takým rozdeľujúcim charakterom: Je veľmi vyhýbavý – doslovne, v zmysle literárnom i v zmysle osobnosti. Všetko šepká cez dlane a jeho dvere sú vždy zatvorené. On je jediný človek v budove, za ktorým keď budete chcieť ísť, musíte sa postaviť do fronty, aby ste sa dostali do jeho kancelárie.“ Anastasia Mesková spomína, že na počiatku to tak nebolo. „Keď prvýkrát prišiel, mal politiku otvorených dverí. Hovoril: Poď, poď, poď. Ak máte problém, príďte za mnou. Zrejme si neuvedomil, že ľudia by ho naozaj mohli vziať za slovo.“

Prečo nakoniec súhlasil s účasťou vo filme? Read so smiechom odpovedá: „Myslím, že len preto, že sa nás tým zúfalo chcel zbaviť. Boli sme veľmi perzistentní a myslím, že pochopil, že v rámci rozsahu nášho projektu, ako ho sledoval, musí a potrebuje sa tiež dostať do záznamu.“

Milovníkom divadla dávajú za pravdu osudy a história tohto slávneho paláca sveta i vesmíru. Žiadny spisovateľ by nevymyslel osudy veľkých balerín, ktoré zasvätili život baletu na tejto scéne. Ekaterina Sergeevna Maximova, Nadezhda Vasilyevna Pavlova či Olga Vasiliyevna Lepeshinskaya? Osobný život, utrpenie, fyzické muky, duševný bôľ; slávna scéna si vyberala najkrutejšie dane. Vzala primabalerínam deti, zdravie, mučila ich zraneniami, trestala ich aj glorifikovala. Scéna Bolšoho divadla zmenila život mnohým. Akú strašnú cenu za svoj talent museli zaplatiť hviezdy Veľkého divadla? Najlepší, najpracovitejší, najtalentovanejší? Zasiahnutí strašnými sudbami. Akoby sa scéna sama mstila svojim najlepším. Ale za čo?
(pokračovanie nabudúce)

Aktuality
V Brne sa už tešia na svojho prvého Kyliána v dejinách brnianskeho baletu. Petite Mort ikonická choreografia českého rodáka vstúpi na scénu 21. januára. Dramaturgiu doplňuje práca Masculine/Feminine slovenského tanečníka a choreografa Lukáša Timuláka, ktorý sa viac a častejšie etabluje v zahraničí a titul premiéroval v Nederlands Dans Theater 2 a v Tiroler Landestheater v Innsbrucku. Lukáš Timulák bol aj hosťom Panorámy (tu). K aktuálnemu uvedeniu pre Panorámu napísal:

„Masculine/Feminine je dielo, ktoré som vytvoril v roku 2011 pre Nederlands Dans Theater 2 v spolupráci s dizajnérom Petrom Biľakom. Pôvodne som plánoval urobiť dve samostatné diela, jedno so ženami, druhé s mužmi, ale nakoniec sa previazanosť oboch strán ukázala zaujímavejšia. Masculine/Feminine skúma niektoré z najväčších záhad nášho každodenného života. Rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú nevyhnutným výsledkom našej biológie. Tanec pozostáva z dvoch častí, z ktorých každá má štyri kapitoly. Peter Biľak vytvoril scénu a pohral sa s textom, kde vtipne vyjadruje populárne ‘cliche’ vo vzťahoch medzi ženami a mužmi. Ja som vytvoril choreografiu a určitý pohybový slovník na vyjadrenie každej kapitoly pohybom a tancom. Nie je jednoduché vytvoriť niečo s humorom, alebo ak chcete rozosmiať, zvlášť ak ide o takúto tému. Ale o to viac ma to inšpirovalo, keďže som v tom momente už dobre poznal aj tanečníkov a súbor Nederlands Dans Theater 2. Je to asi najviac naratívny tanec, aký som doteraz vytvoril, inšpirovaný viac filmom ako tanečným umením. Od premiéry v Holandsku bolo toto dielo uvedené aj v Nórsku a Rakúsku a som veľmi rád, že teraz aj v Českej republike.“

Samozrejme, nechýba tvorivý šéf súboru Mário Radačovský, ktorý si preniesol zo Slovenska svoju choreografiu Spolu a z USA choreografiu Beethoven.

Čo sleduje

Dnešným hosťom zostane slovenský tanečník a choreograf Lukáš Timulák. Som rád, že aj české a slovenské publikum sa môže s týmto „domácim“ tvorcom zoznámiť, pretože jeho kariéra prebieha v cudzine, kde pracuje pre zaujímavé súbory; ako tanečník vystupoval napríklad na gala Sylvie Guillem – to už je hodne prestížna vizitka. Hneď mu odovzdávam slovo: „Tanec mám veľmi pri srdci, ale okrem tanca mám veľmi rád film, výtvarné umenie, architektúru, design a vizuálne umenie všeobecne. Mám aj zbierku filmov od režisérov ako Alfred Hitchcock, Stanley Kubrick, Jan Švankmajer a mnoho iných. Jedno dielo od Jana Švankmajera – Možnosti dialogu – by som rád pripomenul. Je také jednoduché a zároveň komplikované. A spôsob aj proces, akým je to vypracované, je tiež jednoduchý a zároveň veľmi náročný. Výsledok veľmi efektívny a komunikatívny. Umenie má komunikovať a to ma na tomto konkrétnom diele asi najviac inšpiruje.“ Ak vás Lukáš Timulák zaujal, nezabudnite na jeho brniansku premiéru.

 

V článku sú použité citácie z:

• Sylviane Gold: Bolshoi Babylon – www.dancemagazine.com – 30. 11. 2015
• Michael Slenske: Dirty Dancing – www.wmagazine.com – 9. 12. 2015
• Gia Kourlas: ‘Bolshoi Babylon’ Explores a Secretive Ballet Troupe – The New York Times – 18. 12. 2015
• Gia Kourlas: Maria Alexandrova on the Bolshoi – The New York Times – 18. 12. 2015
• Gia Kourlas: Anastasia Meskova on the Bolshoi: ‘I Was in the Middle’ – The New York Times – 18. 12. 2015
• Laura Bleiberg: ‘Bolshoi Babylon’ exposes the beauty and darkness of the ballet company – Los Angeles Times – 26. 11. 2015